Jazyk je zviazaný s ľudskou civilizáciou. Žije a vyvíja sa spolu s ňou. Je to najprirodzenejší, najkomplexnejší a najprepracovanejší spôsob komunikácie. Existuje nemálo paralel medzi jazykom a inými javmi každodenného života. Jazyk sa prirovnáva k chémii, k biológii, k peniazom, k šachu. Podstata prirovnávania k chémii je v tom, že tak, ako existujú chemické vzorce, existujú vzory a vzorce aj v morfológii a syntaxi. V biológii je známa stratifikácia a členenie na rody, druhy atď., v jazyku je tiež systém a podsystémy. Osobitne pozoruhodné prirovnávanie k peniazom vychádza z toho, že ako ľudí spájajú alebo rozdeľujú peniaze, tak ich jazyk a jazyky spájajú alebo rozdeľujú do rozličných sociálnych tried. Pokiaľ ide o šach, v tejto hre po rozohraní „dialógu“ dvoch partnerov sa otvára možnosť na prvé dva ťahy 318 979 584 000 variácií, čo možno prirovnať k množstvu variácií jazyka v komunikácii. Pomocou jazyka možno debatovať, klebetiť, žartovať, pýtať sa, ironizovať, satirizovať, ale, samozrejme, aj myslieť. Jazykom sa prenáša „čistá“ informácia, sociálne rituály, jazyk usporadúva vzťahy medzi elementmi.

V tejto súvislosti sa žiada aspoň okrajovo naznačiť rozdiel medzi pojmami jazyk a reč. Kým jazyk má jeden rozmer, reč má štyri: tri rozmery priestoru a jeden rozmer času. Jazyk je návod, reč je praktické použitie jazyka v komunikácii. Jazyk je ako recept v kuchárskej knihe, reč je hotové jedlo, ktoré skutočný majster pripraví nielen presne podľa receptu, ale tak, že jedlo podráždi všetky zmyslové orgány človeka. Jazyk a reč treba chápať ako vzájomné prepojené entity. Reč je spätá s vedomím, poznávaním a zážitkami človeka. Reč vnímame pomocou sluchu a jej zmysel si uvedomujeme mozgovými procesmi. Pritom práve v ľavej časti mozgu sa spracúva lingvistická časť komunikácie, je to racionálna polovica mozgu; pravá časť mozgu dešifruje paralingvistické prostriedky, je to emociálna polovica mozgu. Ľavá časť mozgu a pravé ucho segmentujú rýchly rytmus slabík, pravá časť mozgu a ľavé ucho zas pomalý rytmus slabík a nelingvistické zvuky (kašeľ, smiech, krik). Na základe týchto skutočností sa odporúča pri vybavovaní úradných a formálnych rozhovorov mať telefónne slúchadlo pri pravom uchu, ak telefonujeme s priateľom, mali by sme mať slúchadlo pri ľavom uchu.

Človek v procese komunikácie nevšíma reč v izolovanej forme, reč je spojená s kontextom. Samozrejme, že počúvajúci neregistruje repliku hovoriaceho ako ucelenú jednotku, ale segmentuje ju na menšia časti.