Charakteristiky:

1. kratší rozsah, koncentrovanejší a zaujímavejší obsah – pozornosť poslucháčov
2. prehľadná kompozícia a štylizácia
3. mimojazykové prostriedky
4. vysoká technika prednesu

Žánre:

1. Agitačné = politická reč, súdna reč
2. Náučné = prednáška, referát, koreferát
3. Príležitostné = spoločenský prejav, smútočný prejav, slávnostný prejav

Fázy (etapy) tvorenia prejavu:

1. zhromažďovanie faktov
- závisí od funkcie prejavu, účelu
- funkcie prejavu: niečo vysvetliť, objasniť; zapôsobiť a presvedčiť; zmobilizovať k činnosti; pobaviť
- do úvahy berieme aj situáciu a najmä adresáta
- rečník má zväčša určený len predmet prejavu, tému si zvolí sám

2.– 3. Kompozícia a štylizácia prejavu
- najdôležitejší je rečník, musí vedieť o čom treba hovoriť, byť úprimný, do témy vložiť vlastné presvedčenie, hovoriť priamo k veci, zaujímavo a pútavo
Kompozícia: úvod, jadro, záver
a) vysvetľujúci prejav: - uviesť cieľ, prípadne dôvod prejavu
-vyložiť fakty
- vyvodiť závery, zhodnotiť, či sa dosiahol cieľ prejavu
b) mobilizujúci prejav: - ukázať na nejaký záporný jav
- ukázať, ako ho napraviť
- žiadať o spoluprácu, o aktívnu činnosť

Nadväznosť úvodu a záveru
Úvod – má byť stručný a pútavý, upozorniť na niečo zaujímavé, alebo dôležité, čo sa dozvieme v prejave. Naznačuje cieľ, prípadne i obsah.
Záver – zhrnie obsah, zhodnotí dosiahnutie cieľa

Úvod, jadro a záver prejavu

Úvod:

1. využiť výrok – slávnej osobnosti, všeobecný výrok, porekadlo, príslovie
2. oslovenie – každý prejav začíname oslovením, oslovovať môžeme niekoľkokrát – ak chceme niečo zdôrazniť, upútať pozornosť poslucháčov
3. paralela (porovnanie) – zo života, z minulosti, živej a neživej prírody
4. definícia (odborná poučka)
5. otázka
6. konkrétny príklad, príbeh
7. stupňovanie (gradácia)