Základná slovná zásoba – najčastejšie používané slová = 1000 – 1500 slov; frekvenčné slovníky
Individuálna slovná zásoba = aktívna; pasívna
Systém v SZ:
1. podľa vecného významu: a) 10 slovných druhov
b) jednovýznamové / viacvýznamové
c) odvodené / neodvodené / zložené
d) rovnoznačné (synonymá)
e) rovnozvučné (homonymá)
f) protiklady (antonymá)
g) ovplyvňujúce sa (paronymá)
h) súradné / nesúradné
2. podľa príslušnosti k štýlovej vrstve
I. neutrálne
II. štylisticky príznakové = spisovné / nespisovné
III. podľa dobového výskytu = nové / zastarané
IV. podľa expresivity = neutrálne (bez citového zafarbenia) / citovo zafarbené (zjemňujúce, zhoršujúce)
Skupina časovo príznakových slov:
1. neologizmi – novovznikajúce = domáce / cudzie
2. historizmi (veci a javy, ktoré pomenúvali už zanikli) a archaizmi (veci dostali iné pomenovanie) – zastaralé slová; prešli do pasívnej slovnej zásoby
Obohacovanie slovnej zásoby
I. prevzaté a cudzie slová = slová, ktoré zdomácneli; niektoré v doslovných prekladoch – tzv. kalky; patria sem aj medzinárodné slová – internacionalizmy (kosínus – odborné texty). Najpočetnejšia skupina prevzatých slov sú slová gréckeho a latinského pôvodu. Cudzie slová sa skloňujú podľa domácich vzorov. V súčasnosti sa najviac preberajú slová za ruštiny a angličtiny. (nemčina – kuchyňa, farba; francúzština – móda, balet; taliančina – banka, freska; maďarčina – guláš, čižmy)
II. postupnosť udomácňovania cudzích slov = prejavuje sa v pravopise; to isté slovo je niekde napísané pôvodným a niekde zdomácneným pravopisom
21. Vývin indoeurópskych a slovanských jazykov
Pôvodné európske kmene sídlili približne na území Malej Ázie. Boli to tzv. indoeurópske kmene. Delili sa na:
-východný smer = Ázia
-severozápadný smer = postupne sa z nich vyvinuli jazykové kmene:
- baltské: lotyština / litovčina
- germánske: severogermánske (dánčina, islandčina, nórčina, švédčina) / západogermánske (holandčina, flámčina, angličtina, nemčina)
- italické: latinčina = tzv. románske (francúzština, španielčina, portugalčina, taliančina, rumučina, moldavčina) / oskičtina / etruština / umberčina
- keltské: bretónčina / waleština / írčina
prapôvodnou vlasťou slovanských kmeňov sa stalo územie medzi riekami Vislou a Dneprom. Prapôvodné kmene, ktoré sídlili na tomto území hovorili tzv. praslovančinou. Niekedy začiatkom nášho letopočtu dochádza k pohybu a postupnému deleniu týchto kmeňov, vznikajú skupiny tzv.:
- východoslovanských jazykov = ruština, bieloruština, ukrajinčina
- západoslovanských jazykov = slovenčina, čeština, poľština, jazyk vymretých polabských Slovanov ( horná a dolná lužičtina)
- juhoslovanských jazykov = bulharčina, macedónčina, srbčina, chorvátčina, slovinčina
