Komunikácia je výmena informácií medzi podávateľom (expedientom) a prijímateľom (percipientom) istej komunikatívnej situácii.
Tri fázy komunikácie:
- pozorovanie objektívnej skutočnosti (podnet)
- fungovanie psychického obsahu
- výber jazykových prostriedkov na jeho vyjadrenie
Komunikáciu môže znehodnotiť nízka intenzita hlasu, neprimerané tempo reči, zlá výslovnosť. V písomnom prejave to môže byť nečitateľné písmo, neprehľadnosť, neúplnosť, nepresnosť údajov. V spoločenskom styku, v rečovej komunikácii okrem presného a vecného štylizovania treba uplatniť aj zásady zdvorilého spoločenského správania – rečovú etiketu, ktorou kladne ovplyvňujeme partnerov komunikácie.
Správa o činnosti (referát)
Hlavnou časťou programu schôdzok bývajú správy o činnosti organizácie. Na vedeckých konferenciách a seminároch sa prednášajú odborné referáty. Ak ide o širokú problematiku, bývajú okrem hlavného referátu aj koreferáty – podrobnejšie sa zaoberajú niektorým čiastkovým problémom.
- Funkcia – informovať a referovať, prinášať údaje.
- Obsah – vymenovanie uskutočnených podujatí a výsledkov so stručným, všeobecným hodnotením.
- Kompozícia – jednoduchá a prehľadná – tematické usporiadanie údajov.
- Štylizácia – vecná, oficiálna.
- Referát má okrajové prvky rečníckeho útvaru: v úvode oslovenie a privítanie, v závere výzva do ďalšej práce.
Diskusný príspevok
Diskusia – je usmerňovaný rozhovor, ktorý:
- otvorí aj vedie vedúci diskusieu
- smerňuje diskusiu
- upozorňuje na dôležité otázky
- uzatvára diskusiu a navrhuje uznesenia (úlohy, ktoré vyplynuli z diskusie a je ich potrebné splniť)
Diskusný príspevok = slohový informačný útvar, v ktorom vyjadrujeme vlastný názor k danému problému, alebo navrhujeme riešenie problému, má subjektívny charakter
Kompozícia:
- úvod – oslovenie; nadviažeme na niektoré z daných problémov, môžeme vyjadriť súhlasné alebo nesúhlasné stanovisko, prípadne informovať o nových faktoch
- jadro – rozoberieme problém, postup od kladov k záporu a kritike, navrhneme spôsob, ako problém vyriešiť
- záver – „Ďakujem za pozornosť.“
27. Funkčné jazykové štýly (rozobrať hovorový), list
Jazyk – plní rozličné funkcie; základná je komunikatívna.
Štylistika – osobitný odbor jazykovedy, ktorý skúma aké jazykové prostriedky sú najvhodnejšie z hľadiska jazykovej komunikácie, najmä v rámci funkčných jazykových štýlov.
Funkčné jazykové štýly:
- verejného styku: náučný (odborný) / administratívny / publicistický / rečnícky / umelecký
- súkromného styku: hovorový
Väčšina jazykových prostriedkov je spoločná pre všetky funkčné jazykové štýly, každý štýl má vlastné, osobitné charakteristické jazykové prostriedky. Napriek tomu štýly nie sú od seba prísne ohraničené, ale vzájomne na seba pôsobia.
