1. neologizmy – novovznikajúce = domáce / cudzie
2. historizmy (veci a javy, ktoré pomenúvali už zanikli) a archaizmi (veci dostali iné pomenovanie) – zastaralé slová; prešli do pasívnej slovnej zásoby
Obohacovanie slovnej zásoby:
1. prevzaté a cudzie slová = slová, ktoré zdomácneli; niektoré v doslovných prekladoch – tzv. kalky; patria sem aj medzinárodné slová – internacionalizmy (kosínus – odborné texty). Najpočetnejšia skupina prevzatých slov sú slová gréckeho a latinského pôvodu. Cudzie slová sa skloňujú podľa domácich vzorov. V súčasnosti sa najviac preberajú slová za ruštiny a angličtiny. (nemčina – kuchyňa, farba; francúzština – móda, balet; taliančina – banka, freska; maďarčina – guláš, čižmy)
2. postupnosť udomácňovania cudzích slov = prejavuje sa v pravopise; to isté slovo je niekde napísané pôvodným a niekde zdomácneným pravopisom
5. VÝVIN SPISOVNEJ SLOVENČINY
1. Stará slovenčina – približne 4. – 6. stor. – príchod prvých Slovanov na naše územie. Hovorili starou slovenčinou – predchodkyňa dnešných nárečí a spisovnej slovenčiny.
2. 863 = príchod Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu. Založili prvé slovanské písmo – hlaholiku, prvý slovenský jazyk – staroslovienčinu. Funkcie staroslovienčiny = liturgická - náboženská (šíriť jazyk); vzdelávaco-výchovná funkcia; politická funkcia (zabrániť vplyvu franských kňazov); kultúrna
3. Od 10. stor. = po páde Veľkej Moravy – úradným jazykom sa stáva latinčina. V 13. stor. sa stáva úradným jazykom nemčina; 14.-15. stor. = čeština. Ľud stále hovorí nárečím
4. Anton Bernolák – 1787 – uzákonenie prvého spisovného jazyka – bernolákovčiny (Slovenská gramatika; Slovár Slovenskí, Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí) –na základe západoslovenského nárečia + niekoľko prvkov zo stredoslovenského nárečia. Pomáhali mu Juraj Fándly a spolok Slovenské učené tovarišstvo (1792). Základom je fonetický pravopis = píš ako počuješ. O uzákonenie sa predtým pokúsil aj Jozef Ignác Bajza, jeho snaha bola neúspešná, lebo použil vlastné slová, slová z prostredia Trnavskej univerzity a svoj jazyk nešíril medzi ľuďmi, iba na Trnavskej univerzite.
5. Štúr + Jozef Miloslav Hurban + Michal Miloslav Hodža = uzákonenie spisovnej slovenčiny v r. 1843 na fare u Jána Hollého v Hlbokom. Za základ si zobrali stredoslovenské nárečie + prvky západoslovenských a východoslovenských nárečí. Od Bernoláka prevzali fonetický pravopis. Štúrove diela: Nárečja slovenskuo alebo potreba písanja v tomto nárečí (zdôvodňuje potrebu uzákonenia spisovnej slovenčiny), Náuka reči slovenskej (gramatika). Prvý časopis v spisovnej slovenčine vyšiel v r. 1844 = 2.ročník Almanachu Nitra. Prvé diela v spisovnej slovenčine = Marína, Detvan
6. 1851 – Martin Hatala = stretnutie v Bratislave = Štúr, Hurban, Hodža, Palárik, Radlinský spolu s Hatalom zmenili fonetický pravopis na etimologický (historický) pravopis. Priniesli : i/y; ä; de/te/ne/le; dvojhlásky ia, ie, iu, ô
7. 80. roky = Samo Czambel – zjednodušenie spisovnej slovenčiny
8. 1918 – vznik ČSR. Prvýkrát v našej histórii vzniká úradný jazyk slovenčina (v Česku – čeština, na Slovensku – slovenčina). V 20.rokoch preniklo do slovenčiny veľa slov z češtiny
9. 30.roky – Václav Vážny zostavuje prvé Pravidlá slovenského pravopisu. Vzniká purizmus – smer, ktorý sa snažil očistiť slovenčinu od vonkajších vplyvov (aj od češtiny)
10. 40.roky – malá úprava, vychádzajú ďalšie Pravidlá slovenského pravopisu; 50.roky – malá úprava
11. 60.roky – veľmi zásadné zmeny. 1968 – zásadné úpravy. Slovenský pravopis = ortografia sa prispôsobil slovenskej výslovnosti = ortoepia: predtým sa rozoznávalo slovo sjazd (politický) a slovo zjazd (lyžiarsky) = od 60.rokov sa používa iba zjazd.
12. Posledné úpravy : 1989; 1991 (odstránené nedostatky); 1998 (zatiaľ posledná úprava):
- príslovky času a spôsobu píšeme spolu (predvčerom, donedávna), príslovky, ktoré označujú farbu môžeme písať spolu aj zvlášť
- zjednodušilo sa písanie veľkých písmen
- v rytmickom zákone došlo k skráteniu v činnom príčastí
- písanie bodky – za dátumom, za názvom nepíšeme
- čiarka = pred a; i; aj; ani – môžeme písať, nemusíme – v zlučovacom súvetí nepíšeme. Nepíše sa medzi miestom a dátumom.
- písanie úvodzoviek – názvy diel nedávame v texte do úvodzoviek
- predpona s, z = nepoužíva sa už slovo smena, všade sa píše zmena
