referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Miroslav
Nedeľa, 29. marca 2020
Slovanské jazyky
Dátum pridania: 15.06.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Damn7
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 910
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 2.7
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 4m 30s
Pomalé čítanie: 6m 45s
 
tymológia je veda skúmajúca pôvod slov. Výraz pochádza z gréčtiny a to zo slova "etymos", čo znamená pravý. Etymológiu môžeme považovať za súčasť lexikológie, ktorá skúma slovnú zásobu.Slovenčina patrí do veľkej skupiny indoeurópskych jazykov, do ktorej patrí väčšina jazykov v Európe. Tieto jazyky majú svoje korene v takzvanom praindoeurópskom jazyku. Z tohto jazyka sa samozrejme nezachovali žiadne písomné pamiatky a jeho tvary sú len predpokladané a uvádzajú sa s hviezdičkou napr. *neuos - nový. Z tohto jazyka sa vyčlenil praslovanský jazyk. Ani z tohto jazyka nemáme žiadne písomné pamiatky.

Z praslovanského jazyka sa vyvinuli slovanské jazyky, ktoré delíme na tri vetvy:1. východnéruštinaukrajinčinabieloruština2. južnoslovanskésrbochorvátčinaslovinčinamacedónčinabulharčina3. západoslovansképoľštinačeštinaslovenčinalužická srbčinaIndoeurópske jazyky delíme na tieto vetvy:Keltské jazykyGermánske jazykyRománske jazykyGrécky jazykArménsky jazykIránske jazykySlovanské jazykyBaltské jazykyAlbánsky jazykIndoárijské jazykyDnešnú slovnú zásobu tvoria slová domáce a prevzaté z iných jazykov. Najstaršiu jazykovú vrstvu tvoria slová, ktoré pochádzajú z praevrópskeho jazyka. Prevzali ich naši predkovia od praobyvateľov na územiach, ktoré osídľovali. Napr. chmeľ, osika, železo... Značná časť slovnej zásoby je spoločná vrstva s ostatnými indoeurópskymi jazykmi. Napr:. slov. brat, nem. Bruder, ang. brother, gréc. phrator, lat. frater. O niečo mladšia vrstva je praslovanská spoločná so slovanskými jazykmi, napr:. slov. večer, čes. večer, poľ. wieczór, rus. véčer a pod. Poslednú vrstvu jazyka tvoria slová, ktoré sa vyskytujú len v slovenčine, napr:. slimák, ťava a pod.Veľkú časť našej slovnej zásoby tvoria slová prevzaté a to z rôznych jazykov.

Cudzie slová prúdili do nášho jazyka pod vplyvom obchodu, remesiel, vzdelania a kultúry.Z latinčiny sme prevzali tieto slová: košeľa, škola, čerešňa, dom, tabuľa, tehla, kostol, kláštor, fara, kalich, kresťan, kríž, mních, olej, oltár, advokát, daň, ceruza, notár, palác, titul a iné.Mnoho slov sme prebrali aj z nemčiny: cieľ, cibuľa, cukor, farba, huta, kanál, kuchyňa, múr, musieť, myš, papier, šindeľ, šunka, žemľa a ďalšie.Počas tzv. valašskej kolonizácie sme prebrali slová z rumunčiny: bača, bryndza, cap, fujara, koliba, salaš, vatra či žinčica.Z obdobia Uhorského štátu sme prevzali z maďarčiny tieto slová: čardáš, koč, oldomáš, paprikáš, báči, beťár, vankúš...V čase národného obrodenia a po vzniku ZSSR sa k nám dostalo aj množstvo ruských slov: kolchoz, soviet, rozviedka, samovar, podnos, treska, mrož a iné.Z angličtiny sme prebrali výrazy z oblasti športu: klub, tenis, futbal, gól, hokej, servis, stop, víkend, dres, tým, volejbal .... V súčasnosti pod vplyvom rozvoja informačných technológií k nám preniká najviac cudzích slov práve z tohto jazyka. Napr. internet, browser, download, chatovať, smskovať, mailovať, e-mail, homepage, hardware, online, server, update atď.

Menšiu časť slovnej zásoby sme prevzali aj od ďalších jazkykov: z poľštiny, francúzštiny, taliančiny, španielčiny, švédčiny, holandčiny, perzštiny, tatárčiny a z ďalších mnohých jazykov.Každý jazyk by mal mať svoj etymologický slovník, v ktorom sa vysvetľuje pôvod a vývin jednotlivých slov. Tak sa napríklad dozvieme, že slová ako "stav, stôl, stanica, stádo, prístav, neustále ,dostatok" majú svoj pôvod v slovese "stáť" a to zase pochádza z latinského "stare".Všeobecne o slovanských jazykoch.

Dodnes jazykoveda pozná veľké množstvo jazykov, z ktorých najprebádanejšie sú euróspske jazyky; naopak, najmenej prebádané sú zatiaľ jazyky rôznych afrických kmeňov- jazyky sú usporiadané v systéme jazykových rodín a zväzov- pre rodiny jazykov je charakteristický divergentný vývin, čo znamená, že jazyky patriace do takejto rodiny sa vyvinuli z jedného spoločného prajazyka- jazyky v jazykových zväzoch sa k sebe pomaly približijú (konvergujú), stále sa viac na seba podobajú, avšak nikdy nesplynú do jedného jazyka- slovenčina patrí do rodiny indoeurópskych jazykov; táto rodina obsahuje ešte množstvo iných jazykov, ktoré sú usporiadané podľa podobných znakov do deviatich vetiev:indoiránska – patrí sem o.i. staroindický prajazyk sanskritalbánskaarménskagréckabaltská – lotyština, litovčinakeltská – írčina, welštinarománska – francúzština, španielčina, portugalčina, taliančina, rumunčina, moldavčinagermánskaseverogermánska – dánčina, švédčina, nórčina, islandčinazápadogermánska – holandčina, flámčina, angličtina, nemčinavýchodogermánska – patria sem jazyky vyhynutých germánskych kmeňovslovanská:západoslovanské jazyky – slovenčina, čeština, poľština, horná a dolná lužičtinavýchodoslovanské jazyky – ukrajinčina, ruština, bieloruštinajuhoslovanské jazyky – chorvátčina, srbčina, bulharčina, macedónčina, slovinčinarómčina nepatrí do rodiny indoeurópskych jazykovugrofínske jazyky (maďarčina, fínčina, estónčina) patria do rodiny uralských jazykov.Zdroje- http://www.lingvistika.sk/etymologia.htm
 
Súvisiace linky
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.