Je spôsob, akým vyberáme a usporadúvame obsahové (tematické) prvky pri výstavbe jazykového prejavu. Slohový útvar (žáner) je konkrétny, uzavretý, hotový jazykový celok, v ktorom sa obsahové prvky usporiadali na základe istého slohového postupu. V súčasnej štylistike sa rozlišujú 4 základné slohové postupy: informačný, rozprávací, opisný a výkladový (úvahový), ktoré sa uplatňujú v ustálených vzoroch modeloch jazykových prejavov, tzv. slohových útvaroch (žánroch). Jednému modelu však nezodpovedá vždy iba jeden postup, preto hovoríme aj o zmiešaných slohových útvaroch – hybridoch.

1. Informačný slohový postup

Vyznačuje sa jednoduchosťou. Snaha zahrnúť do jednej výpovede čo najväčšie množstvo faktov. Informácia je najzákladnejšou jednotkou tohto postupu. Základné údaje informácie sú -čo, kde, kedy, kto, prečo, ako. Býva stručná a aktuálna, objektívna a vecná. Uplatňuje sa v slohových útvaroch: správa, oznámenie, hlásenie, pozvanie, plagát, inzerát, telegram, list, zápisnica, protokol, bežné rozhovory.

2. Rozprávací slohový postup

Zaujímavé udalosti, príbehy a zážitky sa spájajú do jedného dejového pásma, v časovej postupnosti. Najbohatší slohový postup. Rozlišuje sa čisté rozprávanie od komplexného, v ktorom je aj opisný alebo dialogický postup. Charakteristickými črtami je ucelenosť, časová následnosť a príčinná súvislosť deja, objektívnosť alebo subjektívnosť. Rozprávanie oboznamuje čitateľa s nejakým príbehom, udalosťou. Pri rozprávaní sa zachycuje dej aj s okolnosťami, ktoré s tým súvisia. Formálne sa časová následnosť vyjadruje kategóriou slovesného času i časovými spojkami, príslovkami, slovesami. Rozprávanie môže byť v 3.osobe, ale aj v 1.os. Uplatňuje sa v epických umeleckých textoch (rozprávka, povesť, poviedka, novela, román), v publicistických beletristických žánroch (fejtón, reportáž,..) a v hovorovom štýle.

3. Opisný slohový postup

Štruktúrou sa podobá informačnému slohovému postupu. Najčastejšie sa využíva prítomný čas. Čistý a súvislý opis je zriedkavosťou. Vzniká tak, že podávateľ vyberá pre svoj prejav vonkajšie alebo vnútorné znaky, črty a vlastnosti osoby, veci alebo javu a zachytí ich tak, ako ich vidí vlastným okom.

Môže byť statický, dynamický, náladový atď. Obsahuje vecné vzťahy, znaky, vlastnosti, výrobný alebo pracovný postup. Uplatňuje sa v slohových útvaroch: opis, návod, životopis, posudok, charakteristika, reportáž.

-jednoduchý opis
-citovo zafarbený opis (umelecké prostriedky)
-odborný opis (odborné slová) napr. Atlas húb
-porovnávací opis -všímame si rozdiely

4. Výkladový slohový postup

Náročný. Spravidla má úvod, jadro a zakončenie. Využívajú sa zložené súvetia. Vyskytuje sa v odborných a novinárskych prejavoch. Vo výklade sa vyskytuje trpný rod (pasívne tvary slovies). Výkladovým slohovým postupom sú písané učebnice. Cieľom výkladu je vysvetliť nejaký technický alebo spoločenský problém, poučiť o nejakej veci. Výkladom sa vysvetľujú a sprístupňujú známe vedecké poznatky. Osobnosť autora a adresáta je anonymná, dôležitá je objektívnosť, potláčajú sa všetky prvky, ktoré by mohli pôsobiť na cit. Obsahuje vnútorné vzťahy (príčinné, dôsledkové) všíma vývinové funkčné vzťahy medzi faktami, hodnotenie a vlastné názory. Aby bol jasný, využívajú sa schémy, grafy,... Pri vysvetľovaní sa používajú základné postupy logického myslenia (indukcia, dedukcia, argumentácia,...) . Vyskytuje sa v písomných útvaroch náučného štýlu (výklad, štúdia,...), v analitických článkoch publicistického štýlu (úvaha, recenzia,...) + referát, prednáška, kritika, diskusný príspevok, úvodník.