Rečnícke žánre

Príležitostné a ceremoniálne prejavy
Príležitostné prejavy sú iba kulisou k tomu, čo sa deje. Sú to niekedy len ozdobné slávnostné texty, niekedy rámcujúce, niekedy len ikonicky informujúce. V nich sa nič nezveličuje, nepresviedča, nezískava. Aj keď sa delia na verejné a rodinné, majú vlastnosti domácich, rodinných prejavov. A navyše vždy nesú viac alebo menej príznaky slávnostných, sviatočných vystúpení. Už preto sa pri nich dbá prísne na etiku oblečenia, vystúpenia, prednesu, pohybu a odchodu. Príležitostný prejav akosi núti adresáta všímať si vonkajšiu stránku prejavu a uvoľňuje mu na to dosť času a priestoru.

Slávnostné prejavy sú predvojom akcie alebo udalosti. Adresát je dobre známy a známy je aj predmet prejavu. Slávnostný rečník je potenciálne najinformovanejší o predmete, ktorý je centrom pozornosti. Má nadhľad, vidí veľmi ďaleko. Nesmie pri prejave naznačiť sklony k prednáške, k referátu alebo agitácii.

Slávnostné prejavy sú veľmi náchylné k poetizovaniu. Niektoré slávnosti a príležitosti poéziu priam žiadajú. Preto sa neraz dopĺňajú primeranými veršami, citátmi alebo sa básňami dokonca nahrádzajú. Keďže sú to príhovory, nemá sa v nich šetriť srdečnosťou a štylistickou mäkkosťou. Slávnostný rečník musí byť disciplinovaný a šetrný, keď ide o dĺžku trvania prejavu. Dĺžka trvania sa ráta na minúty. S ohľadom na príležitosť a tému môže byť takýto text dlhý od 5 do 20 minút.

Kompozícia slávnostných prejavov
Slávnostné prejavy sú veľmi jednoduché útvary. Je to homogénny, jednoliaty, nečlenený útvar, ktorého prvá veta reprezentuje úvod a posledná záver. Sú to, pokiaľ ide o rozsah, minimálne krátke časy, ale obsahovo sú pregnantné. V slávnostnom prejave by nemali byť odseky, a ak už musia byť, tak nech formálne splývajú. Kompaktná kompozičná stavba žiada aj pravidelný rytmus a nemeniacu sa intonáciu textu.

Slávnostné prejavy sa v antickej rétorike nazývali niekedy epideiktickými a niekedy panegyrickými. V nich sa uctievali, chválili a velebili vlastenecké činy a cnosti hrdinov. Aj dnes je funkciou slávnostných prejavov uctiť, chváliť a vyzdvihovať činy osoby alebo kolektívu. Sú to v podstate gratulačné prejavy, v ktorých sa vypočítajú a zhodnotia len pozitívne črty oslávenca. Takýmito chválorečami sú, prirodzene, predovšetkým pohrebné reči, ktoré zaraďujeme zásadne k rodinným prejavom, ale z veľkej časti sú pohrebné reči verejnými prejavmi, týkajú sa širšieho okruhu ľudí, než len príbuzných.

Panegyrické prejavy sú prevažne enumeračné, vecné. Emocionálna zložka nie je bezvýznamná, ale ani primárna. Slávnostné prejavy znesú prvky recitátorského tónu. Poeticky ladený umelecký príhovor sa nazýva parainéza. 

Rámcové prejavy 
sú krátke ucelené príhovory, ktorými sa vítajú, uvádzajú alebo pozdravujú hostia a zástupcovia, otvárajú alebo zatvárajú zhromaždenia. Na tieto príhovory je upretá pozornosť poslucháča, lebo sa v nich pár slovami vyslovujú srdečné prívety hostiteľov voči hosťom a podčiarkuje sa význam i cieľ stretnutia. Pri úvodných príhovoroch treba dať pozor, aby sa prívet autora nestotožňoval s úvodom alebo so záverom prejavu hlavného rečníka. Preto rámcujúce príhovory musia byť na svoj rozsah lakonické, ale na obsah bohaté, úprimné a srdečné. Autor rámcového príhovoru musí dbať na hierarchiu uvádzaných, ako i na presné mená a tituly. Otváracie príhovory sú viac faktografické, zatváracie prevažne vyjadrujúce sľuby, vďaky, nádeje na stretnutie a pod. – ako pri rozlúčkach. K rámcovým príhovorom môžeme pričleniť aj promočné prejavy absolventov vysokých škôl, prejavy pri odovzdávaní rozličných diplomov, maturitných stužiek, rozlúčkové prejavy maturantov a pod. 

Informačné prejavy
majú svojou formou výraznejšiu tendenciu k vecnosti. Pri zvukovej realizácii týchto príhovorov sa vylučujú recitačné prvky. Oznámenie, úprava, upozornenie, výstraha, výzva, rozkaz a iné druhy informácií nie sú umelecké, ale vecné texty. Od nich sa očakáva zrozumiteľná a jasná inštrukcia, uskutočnená nielen perfektnou dikciou (vyjadrením), ale aj vecne, jazykovo úsporne a jednoznačne. Pri informačných prejavoch sa kladie osobitný dôraz na spisovnú výslovnosť.

Rodinné prejavy
Čisto rodinné alebo domácke prejavy vlastne neexistujú. Takto nazývame tie prejavy, ktoré sa orientujú na okruh dôverne známych, veľmi si blízkych ľudí, príslušnú udalosť prežívajúcich zvlášť hlboko. To sú prejavy na sobášoch, pohreboch alebo pri iných rodinných príležitostiach. Sú to vyslovene expresívno-emocionálne, osobne ladené texty, ktorými sa nevyvolávajú, ale prehlbujú pocity a násobia nálady zúčastnených.

Prehľad základných druhov verejných podujatí, na ktorých sa komunikuje pomocou rečníckych žánrov 
Beseda – je priateľský rozhovor, družné posedenie príbuzných alebo spolupracovníkov, ktoré sa uskutočňuje ako oddychové alebo príležitostné spoločenské podujatie v užšom kruhu. Na besede sa prítomní svojimi prejavmi zúčastňujú neviazane a voľne.

Debata – je veľmi blízka besede. Rozdiel je len v tom, že debata je výmena názorov a diskusia rokovanie, vážnejší rozhovor. Debata spravidla máva moderátora, vedúceho.

Kolokvium – sa pôvodne nazývala ústna skúška na univerzite. Dnes sa organizujú vedecké kolokviá, rozhovory, rozpravy s menším počtom bádateľov na medzinárodnej úrovni. Na kolokviách sa hovorí a diskutuje voľne a spontánne na istú tému.

Konferencia – je hromadné stretnutie ľudí so spoločnými záujmami, ktorí prichádzajú na konferenciu referovať o výsledkoch svojej práce a vymieňať si vedomosti alebo osobné skúsenosti. Konferencia má vopred stanovený špecifický cieľ.

Zasadnutie – je oficiálne stretnutie predstaviteľov organizácií a inštitúcií, na ktorom sa kolektívne rozhoduje o dôležitých spoločensko-politických veciach širšieho charakteru.

Zjazd – je stretnutie delegátov masových politických a spoločenských organizácií. Sú spravidla celoštátne alebo regionálne.

Konzultácia – je rada, odporúčanie, pokyn, uvažovanie. Na konzultácii sa monologickou alebo dialogickou formou odovzdávajú odborné inštrukcie. Konzultant je odborný poradca, ktorý poskytuje rady, vysvetlenia, podnety a návody pre odbornú prácu.

Manifestácia – je oslavné verejné zhromaždenie občanov, ktoré sa koná najmä pri slávnostných a osobitných štátnych príležitostiach. Sú to masové stretnutia, na ktorých významný politický činiteľ prednesie príležitostnú politickú reč. Napr. na 1. mája alebo na výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie.