VETA

Podla obsahu: oznamovacia, opytovacia, rozkazovacia, zvolacia

Podla rozsahu:
-jednoduchá – vyjadruje 1 myšlienku. Napr.: Dážď bubnuje do oblokov. Prší.
-súvetie -2 jednoduché vety sa spoja tak že vyjadrujú 1 zložitú myšlienku. Napr: prevrátil som iba pohárik, utrel si fúzy a pobral sa von.

Podľa členitosti:
-jednočlenná - má iba podmet alebo prísudok. Napr:Strihaj!
-dvojčlenná – má podmet aj prísudok.niekedy nie je podmet vyjadrený: Strihal som.

Jednoduché vety sú:
holé- obsahujú len podmet a prísudok. Napr: Mama varí.
Rozvité- obsahujú okrem I a II aj iné rozvíjajúce vetné členy. Napr: Mama varí obed.
S viacnásobným vetným členom – obsahujú 2 alebo viac rovnakých vetných členov
Napr.: Mama a otec varia obed.

Súvetia sú: - priradovacie – obsahuju gramaticky rovnocenne vety. Napr.: Prisli k nam a hned odisli.
- podradovacie – obsahuju gramaticky nerovnocenne vety . Jednou vetou sa pytame a druhou
Odpovedame. Napr.: Hovorim tak ,ako ma naucili.

Dvojclenna veta je: - uplna – obsahuje podmet aj prisudok. Napr.: Mama vari.
- neuplna – podmet je zamlcany. Napr.: Zajtra pôjdem do skoly.

Jednoclenna veta je : - slovesna – vetny zaklad je vyjadreny slovesom. Napr.: Prsi.
-neslovesna – vetny zaklad je vyjadreny menom. Napr.: Pekny dom.

SKLADY
Prisudzovací spája hlavné vetné členy. Napr.: mama vari
Priradovací spaja rovnocenne vetne cleny. Napr.: otec a mama
Urcovaci spaja nadradene slovo s podradenym. Napr.: biely hrniec

Podmet je hlavny vetny clen ktory vyjadruje cinitela, povodcu.pytame sa kto, co. Znacime II.
Prisudok je hlavny vetny clen ktory prisudzuje cinnost podmetu.znaci co podmet robi. Pytame sa co robi podmet? Co sa s nim deje? Oznacujeme ho I.
Menny prisudok sa sklada z urciteho tvaru pom. Slovesa byt+mena(1,2,3,4,a neurcity tvar 5)
Slovesny prisudok byva vyjadreny a)urcityn tvarom plnovyz. Slovesa. b) urc.tvaom neplnovyz. Slovesa a neurcitkom plnovyz slovesa, napr.: Ty budes zajtra odpovedat.

ROZVIJAJUCE VETNE CLENY
Predmet: stoji v sklade so slovesom(prisudkom)a blizsie ho urcuje.pytame sa padovymi ot. Okrem N. oznacenie: III. Napr.: V zahrade pestujeme rozne ovocie

Predmet moze byt:
- priamy (III.p) ak je v bezpredlozkovom akuzative. Napr.: V zahrade pestujeme ovocie
-nepriamy(IIIn)ak je v G,D,L,I a v predlozkovom A Napr.: Smiali sme sa s bratom
-viacnasobny Napr.: dnes sme hovorili s mamou i s otcom.
-Rozvity Napr.: hovorili sme s nasou mamou.

Privlastok blizsie urcuje podstatne meno (stoji v sklade s p. m.) pytame sa: aky, ci + p.m. oznacujeme ho V.

Privlastok pozname:
- zhodny(Vz)ak sa s nadradenym p.m. zhoduje v rode, cisle a pade.
-nezhodny(Vn)ak sa s nadradenym p.m nezhoduje (zvycajne stoji za p.m)

Prislovkove urcenie stoji v sklade so slovesom a blizsie urcuje okolnost miesta(IVm)casu(IVc)sposobu(IVs) a priciny(IVp) -IVm = kde, kam-ideme do mesta.
-IVc = kedy, ako dlho- dnes prideme.
-IVs = ako – stastne prideme.
-IVp = preco neprideme pre chorobu

HLASKOVY ROZBOR
Hlaskovy:

spoluhlasky:
neznele parove: p,f,t,ť,c,č,s,š,k,ch
Znele parove : b,v,d,ď,dz,dž,z,ž,g,h,
Zvucne: m,n,ň,l,ľ,r,j,