Frazeológia

Pojem frazeológia sa uplatňuje v jazykovede i v niektorých príbuzných filologických disciplínach v troch významoch:

A) súhrn všetkých frazeologických jednotiek
B) jazykovedná disciplína, náuka o frazeologických jednotkách
C) spôsob vyjadrovania istého, najmä známejšieho jednotlivca (Bernolákova frazeológia, Štúrova frazeológia) alebo spôsob vyjadrovania v určitom vednom, resp. pracovnom odvetví (ekonomická frazeológia...)

Od začiatku rozvoja modernej frazeológie sa používa pri označovaní základnej jednotky celej frazeológie pomenovanie frazeologická jednotka. Vzniká predovšetkým prehodnotením už existujúceho voľného slovného spojenia tým, že slovné spojenie nadobúda nové formálne i významové kvality, nový význam odlišný od pôvodného významu, pričom sa tento nový význam i celé spojenie ustaľuje.

Frazeologizácia slovného spojenia – vznik frazeologickej jednotky
Frazeologická jednotka (frazeologizmus) je ustálená a významovo nečleniteľná pomenúvacia jednotka vyznačujúca sa obraznosťou a expresívnosťou.

Základné paremiologické útvary a frazeológia


Paremiológia je súhrn všetkých malých folklórnych útvarov, ako aj časť folkloristiky, ktorá tieto malé folklórne útvary skúma.

Príslovia a porekadlá – v súčasnej, široko chápanej frazeológii sa aj príslovia a porekadlá pokladajú za frazeologizmy. Rozdiel medzi nimi sa zvyčajne určuje len významovo. Príslovia majú didaktizujúce poslanie. Porekadlá sú zasa obrazné výrazy bez tohto poučného zámeru. Hranica medzi nimi však nie je vôbec taká jednoznačná. Istý nepriamo poučný význam majú aj porekadlá. Môžeme to porovnať na príkladoch:

- kto druhému jamu kope, sám do nej spadne – príslovie
- ani prstom nepohnúť – porekadlo

Rozdiel možno vidieť v tom, či sa v nich tento poučný zámer explicitne vyslovuje, alebo naopak, nevyslovuje.

Pranostiky – sú ustálené folklórne výroky, ktoré sa ako výsledok dlhodobej skúsenosti ľudu týkajú vecí v prírode, napr. počasia, ročných období, prác na poli a podobne (Katarína na blate a Vianoce na zlate)

Povrávky – sú ustálené výrazy, ktoré sa vyskytujú v istej situácii(napr. Na misku mi dajte, v hrnci mi nechajte, ešte budem s vami jesť). Povrávky majú platnosť osobitného paremiologického útvaru. Ich zložitejšie typy sa niekedy blížia k prísloviam, inokedy k porekadlám.

Okrídlené výrazy – sú to ustálené spojenia, ktoré vznikli z citátu nejakej konkrétnej historickej alebo literárnej postavy.
Sentencie – sú stručne formulované všeobecné myšlienky alebo mravné zásady.

Neparemiologické ustálené výrazy

Ustálené prirovnania – sú tiež relatívne osobitnou skupinou frazeologických jednotiek. Reálne sa nimi neprirovnáva, význam je tu alebo intenzifikačný, alebo názorný, teda v každom prípade obrazný. Práve pre túto okolnosť viaceré ustálené prirovnania strácajú aj prirovnávaciu formu a ľahko sa menia na nekomparatívne frazeologické jednotky:

-jesť ako za dvoch – jesť za dvoch

Súslovia alebo slovné páry – sú veľmi osobitným druhom frazém. Sú to priraďovacie spojenia dvoch tvarovo alebo zvukovo blízkych zložiek (napr. byť – nebyť, pekne – krásne....)