V jazykovede je syntax alebo skladba časť gramatiky zaoberajúca sa vzťahmi medzi slovami vo vete, správnym tvorením vetných konštrukcií a slovosledom. Označenie pre syntax pochádza z gréckych slov συν (syn, znamenajúci „spolu“) a ταξις (taxis, znamenajúci „poradie“). Hlavnou jednotkou skladby je veta, ktorá sa
skladá z vetných členov.

Vetný člen je „stavebná jednotka“ vety. Medzi vetné členy patria plnovýznamové slovné druhy (podstatné mená, slovesá, prídavné mená, číslovky, príslovky) a slovný druh, ktorý tieto plnovýznamové slovné druhy zastupuje, resp. odkazuje na predmety, javy a príznaky (zámená). Medzi vetné členy nepatria predložky, spojky a častice.

Vetné členy delíme na:

Základné (alebo hlavné) vetné členy:

(1) podmet – Kto? Čo? – vyjadrený alebo nevyjadrený
(2) prísudok – Čo robí? Čo sa deje? – slovesný alebo neslovesný (menný)

Rozvíjacie (alebo vedľajšie) vetné členy:

(3) predmet – podľa zhody v páde ho delíme na priamy a nepriamy
(4) príslovkové určenie – miesta, času, spôsobu a príčiny
(5) prívlastok – zhodný a nezhodný; a prístavok – voľný zhodný prívlastok

(6) doplnok – má zvláštne postavenie, viaže sa naraz k dvom vetným členom. Poznáme podmetový – pr. Otec prišiel unavený. alebo predmetový – pr. Otca sme našli unaveného.

Významovým spojením slov je sklad. Poznáme 3 sklady:

prisudzovací sklad (predikatívna syntagma) – spája podmet a prísudok (predikát); pr. Mama píše.

podraďovací sklad (určovací sklad, determinatívna syntagma) – spája nadradený a podradený vetný člen; pr. píše list alebo dlhý list

priraďovací sklad (koordinatívna syntagma) - spája rovnocenné vetné členy; pr. list a pohľadnica

Spôsob spájania členov do skladu je vzťah. Vzťah je skôr laické označenie pre konkrétnu realizáciu formálnej stránky skladu, teda pre jednotlivé spôsoby spájania vetných členov do skladu. Poznáme tieto vzťahy:

zhoda (kongruencia) medzi podmetom a prísudkom alebo medzi nadradeným vetným členom a prívlastkom, keď podradený člen preberá gramatické kategórie
nadradeného vetného člena; pr. dobrá kniha

väzba (rekcia) medzi nadradeným vetným členom a predmetom, keď nadradený vetný člen určuje podradenému záväzne formu – pád, pr. píše list

primkýnanie medzi nadradeným podstatným menom a nezhodným prívlastkom pr. vchod do domu alebo medzi prísudkom a príslovkovým určením pr. išiel do mesta

Veta je základná syntaktická jednotka s uceleným významom, gramaticky usporiadaná a intonačne uzavretá. Veta sa skladá z vetných členov, ktoré v nej vytvárajú sklady. Vety rozdeľujeme podľa

1. zloženia (jednoduchá veta, súvetie)
2. obsahu (oznamovacia, opytovacia, rozkazovacia, želacia)
3. členitosti (jednočlenná, dvojčlenná)