FIGÚRY
opakovacie figúry
epanastrofa - opakovanie toho istého slova na konci jedného a na začiatku nasledujúceho verša
Len krv.
krv v baniach preliata (L. Novomeský, Čierna a červená)
paronomázia - hromadenie takých pomenovaní vo verši alebo vo vete, ktoré majú rovnaký základ
ničomné nič sa v ničote zničí (R. Fabry, Všetko je nič)
kalambúr - zakladá sa na zvukovej podobnosti významovo rozdielnych slov
Čo asimiluje
asi miluje
a chce žiť. (Štefan Žáry, Nechajte dýchať)
epizeuxa - opakovanie toho istého slova za sebou
...sloboda, sloboda, slobodienka moja,
pre teba mne páni šibenice stroja (J. Botto, Smrť Jánošíkova)
symploké – vzniká vtedy, keď sa tým istým slovom začína aj končí verš, strofa i celá báseň
...čas babuliek, čas inovate a zemežlče čas,
čas narodenia, čas zím a krídel čas ... (R. Fabry, Čas)
anafora - opakovanie rovnakého slova alebo skupiny slov na začiatku za sebou idúcich veršov alebo viet
Domov je chladná voda v zarosenom džbáne.
Domov sú ruky, položené na stole
V nedeľnom tichu, po práci...
epifora – susedné verše alebo vety sa končia tým istým slovom
...na každom je krv prischnutá
srdca môjho krv prischnutá... (I. Krasko, Kritikovi)
refrén – jednotlivé strofy básne sa končia tým istým veršom alebo tou istou skupinou veršou
štylistické figúry – vtláčajú zvláštny, nezvyčajný ráz konštrukcii aj inotácii veršov, viet a súvetí
anakolútom – vybočenie zo syntaktickej väzby či gramatickej zhody, z ustálených jazykových noriem
Vyfajčiac tri papirosy, začala sa tratiť jeho zmužilosť
inverzia – neobvyklý slovosled vo vete. Časté u Hollého a Hviezdoslava
v hôr neprehľadnom zákutí
chalupa čuší hájnikova
apoziopéza – nedokončená veta- výpoveď
Povedzte mu, nech odpáli, lebo...
elipsa – výpustka (zbytočné slová môže spisovateľ vypustiť a zhustiť verš) využíva sa v ľud. porekadlách a prísloviach
Aká matka taká Katka.
asyndeton – bezpojkové spojenie slov alebo viet, charakter. pre nadrealistickú poéziu
Ten štrng, ten výskot, tá hudba, ten ľud
Detvu celú pobúrili (A. Sládkovič, Detvan)
polysyndeton – nadmerné opakovanie spojok, spomaluje intonáciu, sled a spád slovesného textu
že veril, že čakal, že starne, starne...
rečnícke figúry – oblúbené v antickom rečníctve i star. gréckom a rímskom písomníctve
-nadmernosť, patetické zafarbenie expresivita a emocionalita
apostrofa – rečícke oslovenie, ktorým spisovateľ vyjadruje silný citový vzťah k tomu, koho alebo čo oslavuje
rečnícka otázka - príznakom patetického štýlu, napriek opytovacej intonácii obsahuje tvrdenie, záver myšlienky
rečnícke zvolanie - vyjadruje citový vzťah autora k obsahu výpovede, prejavuje sa vo forme zvolacej vety
rečnícka odpoveď – obyčajne obsahuje zaulímavú prekvapujúcu myšlienku
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie