Syntax - vetná skladba

Skladba sa zaoberá spájaním slov do viet a viet do celkov. Základnou jednotkou je konštrukcia - veta, minimálnou jednotkou je vetný člen.

Syntagma, sklad - spojenie dvoch plnovýznamových slov, z ktorých zväčša jedno je riadiace (nadradené, hlavné), druhé je riadené (podriadené, závislé). Existujú tri základné druhy syntagiem:

Priraďovací sklad
Určovací sklad
Prisudzovací sklad (podmet - prísudok)

Formálnu stránku jazyka tvoria jazykové prostriedky a formy, ktorými sa slová do skladov spájajú:

•Zhoda - podradený člen sa prispôsobuje nadradenému členu skladu v rode, čísle a páde. Zhoda je v prisudzovacom sklade - podmet a prísudok ( Žiak píše. ) a v určovacom sklade nadradený člen a zhodný prívlastok (vysoký dom).

•Väzba - nadradený člen + predmet, podradený vetný člen je v takom tvare, aký mu určuje nadradený člen. Vyjadruje vzťah medzi slovesom a ich objektom - podstatným menom, prídavným menom, zámenom, číslovkou (uspokojiť sa s málom, spíliť strom, schopný odporovať). Nastáva len v určovacom slade.

•Primkýnanie - nadradený vetný člen + doplnok, tesné a pevné vzájomné postavenie nadradeného a podradeného člena skladu (veľmi pekne, ochota pomôcť, rúbe v lese).

Podľa zloženiadelíme vety na:

•Jednoduché - majú jeden prisudzovací sklad

a) holé - majú len podmet a prísudok (Mama varí. Otec číta.)
b) rozvité - základné vetné členy sú bližšie určené rozvíjajúcimi vetnými členmi (Mama varí obed v kuchyni.)

•Zložené - súvetie je spojenie dvoch alebo viacerých jednoduchých viet, ktoré tvoria uzatvorený celok. Podľa počtu viet sa delí na jednoduché ( zložené z dvoch viet ) a zložené (z troch alebo viacerých viet)

jednoduché súvetia - priraďoracie (obe vety sú rovnocenné)
podraďovacie (1 hlavná veta a jedna vedľajšia veta)

Priraďovacie súvetia

Sú zložené z dvoch formálne rovnocenných hlavných viet, ktoré sa spájajú priraďovacími prostriedkami (spojkami alebo bez spojok).

1. Zlučovacie súvetie vzniká spojením dvoch rovnocenných viet, ktorých dej prebieha súčastne. Môže sa spájať sa spojkami (a, i, aj, ani...), spájacími výrazmi (jednak-jednak, najprv, potom) alebo bez spojok. Svieti slnko a kvitnú kvety.

2. Odporovacie súvetie je spojenie dvoch viet, ktorých obsahy si významovo odsporujú.

Spájajú sa spojkami (a, ale, no, lež, avšak, len), spájacími výrazmi (ale predsa, a napriek tomu). S priateľom žartuj, ale posmech si z neho nerob.

3. Stupňovacie súvetie je spojenie dvoch viet, z ktorých druhá je obsahovo dôležitejšia než prvá. Spájajú sa spojkami (ba aj, ba ani) alebo spájacíámi výrazmi (nielen - ale aj, ba - naopak). tvár sa muz vyjasnila, ba aj úsmev ju rozžiaril.

4. Vylučovacie súvetie je spojenie dvoch viet, ktoré sa obsahovo navzájom vylučujú. Spájajú sa spojkami alebo, buď , či, či - alebo, alebo - alebo. Alebo sa polepšíš, alebo sa rozídeme.

5. Dôvodvé súvetie je spojenie dvoch viet, z ktorých druhá uvádza dôvod prvej vety. Spájajú sa spojkami keď, avšak, totiž, ináč. Neviem nič, veď som sa neučil.

6. Dôsledkové súvetie je spojenie dvoch viet, z ktorých prvá vyjadruje dôvod a druhá dôsledok. Môže byť spojené bez spojok, alebo spojkami preto, tak, a preto, teda, a teda, a tak. Bola chorá, a tak neprišla.Podraďovacie súvetia

V podraďvacom súvetí je jedna veta gramaticky závislá od druhej vety. Od hlavnej vety je závislá vedľajšia veta, ktorá dopĺňa jej význam. Vedľajšia veta zastupuje chýbajúci člen hlavnej vety, preto máme toľko vedľajších viet ako vetných členov. Vety v podraďovacom súvetí sa spájajú pomocou podraďovacích spojok alebo pomocou zámen.

Vedľajšia veta:

podmetová - kto, čo, že aby, či... Nie je isté, či prídu.
prísudková - aký, ako, že, aby...Bola taká, že ju mal každý rád.
predmetová - že, aby, kto, čo, aký... Hlásili, že budú prehánky.
prívlastková - aký, ktorý, čo, kde, ako.. Bol taký usilovný, že ho len chválili.
príslovková

- miesta - kde, kam, kade, odkiaľ.. Kde si nezasial, tam neber.
- času - keď, pokým, len keď, sotva.. Urobí to, keď bude mať čas.
- spôsobu - ako, akoby, ako čo, akože.. Ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva.
- príčiny - aby, žeby, preto - aby...Urobil som to preto, lebo som musel. doplnková - že, ako, aby, keď, aký... Matka videla chlapcov, ako sa hrajú.

Podľa členitosti delíme vety na:

1) jednočlenné - majú jeden hlavný vetný člen, vetný základ

a) slovesné (Prší. Je mi zle. Snežilo.)
b) neslovesné (menné, citoslovné -> Gymnázium Stará Tura. Pomaly. Koľko?)

2) Dvojčlenné:

a) úplné - majú podmet a prísudok
b) neúplné - majú zamlčaný podmet (Spí. Hovoril. Aj vtedy sa usmieval.)

Dvojčlenné vety sú frekventovanejšie - bývajú štylisticky neprízvukové. Jednočlenné vety sú príznakové.