Kompozičné postupy dopĺňajú jednotiaci princíp výstavby a dávajú ucelený charakter celej štruktúre textu. Patria sem popri tematických kategóriách (postava, čas, priestor) predovšetkým tieto postupy: stavebný exponent, stavebný moment, anticipácia, introdukcia a finále.
Stavebný exponent slúži na zvýraznenie istých tematických prvkov v texte. V básnickom texte sú výrazným stavebným exponentom slová v rýmovej pozícii, refrény, kľúčové slová a výrazy a niektoré významovo exponované verše.
Stavebný moment sa obmedzuje iba na malú plochu textu. Patrí sem napr. moment náhody, ktorý v literárnych dielach zohráva významnú úlohu. Na konci prvej časti (Ľahké a ťažké) Kunderovho románu Neznesiteľná ľahkosť bytia uvádza autor až šesť náhod, ktoré hlavná postava Tomáš potreboval na to, aby sa zoznámil s Terezou. Náhodnosť prvého stretnutia v jedálni hotela pritom Kundera opisuje podrobne.
Anticipácia (lat. anticipare - predvídať, predstihnúť) je predvídanie budúcich udalostí v texte: V závere Ibsenovej hry Hedda Gäblerová spácha hrdinka samovraždu pištoľou, s ktorou sa v úvode iba pohráva, Anna Kareninová sa na začiatku románu stáva svedkom tragickej smrti výhybkára na železničnej stanici, čo predznamenáva jej tragický koniec na konci románu.
Vstupná časť textu pozostáva z incipitu a introdukcie. Incipit (lat. incipere - začínať) je v texte vstupná veta, ktorá orientuje čitateľa zásadným spôsobom. V básnickom texte je incipitom prvý verš, v próze prvá veta a v dráme prvá replika.
Introdukcia (lat introductio [introdukcio] - úvod, uvedenie) je v texte vstupná situácia. Hlavne v novelách býva začiatok veľmi výstižný a stručný. Napr.: „Dva razy do týždňa prikázali tučnému Salovi predviesť v dvojstupe previnilcov na raport k dolnej strážnici pri hlavnom vchode. V zadných miestnostiach bolo väzenie, v predných bývali gardisti, strážiaci pri vchode do tábora." (L.Lahola, Dvadsatpäť palíc)
Záverečná časť diela pozostáva z finále a z explicitu.
Finále je záverečná situácia, v ktorej dej alebo celkové vyznenie textu vrcholí- Napríklad dej sa končí smrťou hlavnej postavy:
„Gabriel Bagradian mal šťastie. Druhá turecká guľka mu prerazila sluchy. Zachytil sa dreva a strhol ho svojím pádom. A synov kríž spočinul na jeho srdci." (F. Werfel, Štyridsať dní Musa Daghu, prel. E. Horanská)
Explicit (lat. explicare - vysvetľovať) je v básnickom texte posledný verš, v próze záverečná veta a v dráme posledná replika.
Epimýtia (gréc, prídavok) je osobitný, moralizujúci dodatok k bájke, ktorý obsahuje isté ponaučenie.
Kompozičnú osnovu tvoria:
1. expozícia (úvodná časť),
2. kolízia (zauzľovanie deja, čiže zápletka),
3. kríza (vyvrcholenie deja),
4. peripetia (nečakaný obrat),
5. katastrofa (tragické riešenie konfliktu).
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie