Kompozícia (lat. compositio [kompozício] - skladba, zostava) je usporiadanie tematických a jazykovo-štylistických prostriedkov do jednotného systému. V epickom texte je primárnou tematickou kategóriou rozprávač, v lyrickom lyrický subjekt, pričom epický text vykazuje podobnosť s dramatickým textom. Dramatický text sa však od epického líši hlavne v tom, že iba zriedkavo má konkrétneho rozprávača (zvyčajne iba v epickej dráme), realizuje sa predovšetkým v dialogickej forme a používa prítomný gramatický čas namiesto minulého času. Okrem toho sú v ňom opisné časti nahradené neslovesnými vyjadrovacími prostriedkami (masky, odev, kulisy, zvuky).

Kompozícia epického textu sa odvíja od vyšších rovín textu - od témy. Tematickými kategóriami sú:

1. dej realizovaný ako sujet,
2. postava,
3. prostredie.

Medzi postavami dochádza ku konfliktom, ale postavy a dej sú determino¬vané prostredím a časom, čiže časovo-priestorovými súradnicami. Samo dielo sa realizuje prostredníctvom architektoniky a tektoniky textu. Z jazykovo-šty-listického hľadiska rozlišujeme makro- a mikrokompozíciu textu.

■ Architektonika (gréc. archi- - pra-; prvotný, základný a tectonica -stavba, skladba) zahŕňa vonkajšiu výstavbu textu. V prozaickom texte sú to kapitoly a diely, v básni strofy a spevy, v dramatickom texte výstupy a dejstva. Román napr. môže pozostávať z dvoch, troch, prípadne viacerých dielov.

Architektonickú diádu tvoria dve samostatné časti diela. Uplatnil ju napr. M. Urban v románe Živý bič: 1. časť má názov Stratené ruky a 2. časť Adam Hlavaj.

Architektonickou triádou je napr. román F. Hečka Červené víno s časťami:

1. Živly,
2. Hrdinka a hrdinča,
3. Marek a Lucia.

u Kapitola je architektonickou jednotkou menšou než diel (zväzok). Medzi jednotlivými kapitolami dochádza z hľadiska významu k istému odstup¬ňovaniu; rozlišujeme kulminačné, kľúčové, paralelné, digresívne, rámcujúce a otvorené kapitoly.

V kulminačnej kapitole dej vrcholí. Takou je v Stendhalovom románe Červený a čierny 1. kapitola - Rozsudok (2. časť diela). Dej tu kulminuje preto, lebo Julien Sorel (hlavná postava románu) je odsúdený na trest smrti.

Kľúčové kapitoly sú tie, v ktorých sa zásadným spôsobom mení dej. Napr. v Zolovom románe Tereza Raquinová je to XI. kapitola, v ktorej Terezin milenec Laurent zavraždí jej manžela. Od tejto chvíle mŕtvy viac prekáža v láske, ako keď žil. Aj v Dostojevského románe Zločin a trest je zavraždenie dvoch starien kľúčovou kapitolou.

Paralelné kapitoly sú založené na súbežnom rozvíjaní deja. Predovšetkým v nich dominuje dejová podobnosť alebo príbuznosť. Príkladom je dielo Č. Ajtmatova Deň dlhší ako ľudský vek.

Digresívna kapitola sa vyznačuje vybočením z hlavnej dejovej línie. Kapitoly tohto typu sa často vyskytujú v tvorbe autorov z obdobia romantizmu a realizmu (V. Hugo, M. Jókai).

Rámcujúce kapitoly sa nachádzajú obyčajne na začiatku a konci deja. A. Hykisch rámcuje životopisný román o Márii Terézii Milujte kráľovnú smrťou hlavnej postavy. V epilógu autor necháva uvažovať mŕtvu kráľovnú a na konci deja opisuje jej skon.

Otvorené kapitoly sa vyznačujú tým, že dej plynule prechádza do ďalšej kapitoly, kde sa ďalej rozvíja. V texte L. Grendela Ostrá streľba sa končí jedna kapitola poznámkou, že tento dej (udalosť) by sa mohol odohrať aj inak, v ďalšej kapitole uvádza inú verziu deja s tými istými postavami.

- Tektoniku textu tvoria tri samostatné okruhy: 1. kompozičné princípy, 2. kompozičné postupy, 3. kompozičná osnova.
- Za kompozičný princíp sa pokladá istý jednotiaci spôsob vnútornej výstavby umeleckého textu, pričom v tom istom diele môže autor použiť rozličné princípy.