Obsah:

I.Úvod
II.Metodika práce
III.Vlastná práca
IV.Resumé v anglickom jazyku
V.Zoznam literatúry

I.Úvod

V úvode by som vysvetlil, prečo som sa rozhodol spracovávať danú tému.

Dôvody napísania tejto práce:

- potreba precvičenia písania práce takéhoto typu vzhľadom na záujem o štúdium na vysokej škole, kde je písanie prác nevyhnutné
- vhodná pomôcka na prípravu na maturitu zo slovenského jazyka

Cieľ, ktorý som sa snažil prácou sledovať:

- napísanie prehľadného a vecného zhrnutia poznatkov o vetných členoch bez prílišného zachádzania do podrobností, ktoré pre žiaka, ktorý sa nebude venovať bližšiemu štúdiu jazykovedy, nemajú veľký význam

Ťažkosti a prekážky, s ktorými som sa stretol:

- najväčším problémom bolo získavanie vhodnej literatúry, keďže v mojej osobnej knižnici sa knihy podobného zamerania nevyskytujú
- problémom v Krajskej knižnici Juraja Fándlyho v Trnave bolo neúčinné vyhľadávanie titulov pomocou PC, čo nenapomohlo informatizácii verejných služieb a bol som odkázaný na ručné vyhľadávanie

II.Metodika práce

Literatúra bola získaná z Krajskej knižnice Juraja Fándlyho v Trnave v oddelení odbornej literatúry v časti Slovenský jazyk a literatúra. Všetky knihy boli vydané pred minimálne desaťročím, čo dokazuje súčasný stav vo vydávaní odborných publikácií na Slovensku. Obsah niektorých kapitol o téme slovných druhov v rôznych knihách bol veľmi odlišný čo sa týka podrobnosti, ako aj samotného rozdelenia slovných druhov. Preto bolo mojou úlohou roztriediť informácie na vhodné a na nepotrebné a urobiť celkový prehľadný súhrn.III.Vlastná práca

Slová sa delia podľa svojho lexikálneho a gramatického významu na desať slovných druhov (častí reči), ktoré sú ohybné a neohybné.

A)OHYBNÉ - skloňovanie (deklinácia mien) a časovanie (konjugácia slovies)

1.Podstatné mená sú pomenovania vecí (osôb, zvierat, rastlín, neživých predmetov) a samotné názvy vlastností, dejov, duševných hnutí a stavov. Rozlišujú gramatický rod, číslo a pád.

a)Hmotné (konkrétne) sú pomenovania zjavov prístupných našim zmyslom: osoby, zvieratá, rastliny, veci; napr,: človek, pes, jačmeň, atrament.
b)Nehmotné (abstraktné) sú pomenovania pojmov vzniknutých zovšeobecnením rozumových a myšlienkových vzťahov: vlastností, dejov, duševných hnutí, stavov; napr.: priateľstvo, beh, zdravie.

Ďalšie delenie:

a) Všeobecné mená sú také, kt. sa môžu vzťahovať na ktorýkoľvek predmet toho istého druhu, napr. človek, lúka, krajina.
b) Vlastné mená sa vzťahujú na určitý a jedinečný predmet, napr. Ján, Medzi potokmi, Slovensko.

2.Prídavné mená (adjektíva) vyjadrujú vlastnosti vecí. Rozlišujú gramatický rod, číslo a pád, ktorými sa vždy zhodujú s podstatnými menami, ku ktorým patria.

a)Akostné (kvalitatívne) vyjadrujú vlastnosti osôb alebo vecí, čiže ich akosť, napr. kvetnaté lúky, skvelý výkon, horúci čaj. Slovný význam sa môže stupňovať tvorením druhého a tretieho stupňa (komparatív a superlatív). Napr. statočný človek – statočnejší človek – najstatočnejší človek.
b)Vzťahové (relatívne) vyjadrujú, z čoho alebo odkiaľ predmet pochádza, alebo vyjadrujú osobu alebo vec, ku ktorej alebo ktorej určená osoba alebo vec patrí, čia je: horský potok, poľná tráva, otcov hlas, hlasový ústroj.

3.Zámená (pronominá) zastupujú podstatné alebo prídavné mená, predmety nepomenúvajú, ale iba na ne poukazujú. Svojimi gramatickými kategóriami vyjadrujú tie isté gramatické významy ako podstatné mená (ale niektoré nemajú gramatický rod, napr.: ja, ty, my, vy, iné nemajú ani rod ani číslo, napr.: kto, čo) alebo ako prídavné mená (nevyjadrujú však stupňovanie).

a)Určité naznačujú vo forme zisťovacej otázky a pozitívnej odpovede osobu, vec, vlastnosť ako všeobecné pojmy.

- osobné: ja, ty, on, ona, ono, sa, my, vy, oni, ony;
- privlastňovacie: môj, tvoj, svoj, náš, váš;
- ukazovacie: ten, tá, to, istý, istá, isté, sám, sama, samo (presnejšie určovacie); taký, taká, také, iný, iná, iné, inší, inšia, inšie, inakší, inakšia, inakšie (presnejšie akostné alebo vlastnostné). Ich význam sa zosilňuje príponou -to (tento, takáto, …) alebo predponami tam- (tamten, …), hen- (henten, …) a ten- (tento, ten istý, …).
- opytovacie: kto, čo, čí, aký, ktorý. Ich význam sa zosilňuje príponou -že (ktože, akýže, čože, …) Záporné zámená sa tvoria predponou ni- (nikto, nič, ničí, nijaký), zápor ku ktorý je žiaden, žiadna, žiadno.

b)Neurčité zámená poukazujú na osobu, vec, vlastnosť len približne, neurčito. Tvoria sa z opytovacích zámen pridaním týchto predpôn alebo prípon: n(i)e-, da-, málo-, bár(s)-, voľa-, všeli-, hoc(i)-, leda-, bohvie-, kde-, kade-, -si, -koľvek.

4.Číslovky (numeráliá) vyjadrujú číselný význam, a to najmä počet a poradie. Svojimi tvarmi vyjadrujú tie isté gramatické významy ako podstatné a prídavné mená.

Majú rôzne typy skloňovania, niektoré sú aj nesklonné.

a)Určité číslovky vyjadrujú počet jedincov alebo celkov určitým číslom, možno ich označiť aj číslicami (1, 2, 10, 100, 1948, ...).

- základné: jeden, tri, dvadsať, deväťdesiatdeväť, sto, sto jeden, tisíc, milión, ...
- rozčleňovacie: dvoje, troje, štvoro, pätoro, desatoro, ...
- druhové: jednaký, dvojaký, jednako, dvojako, desatoraký,desatorako, ...
- násobné: dvojnásobný, päťnásobne, raz, dva razy, jedenkrát, trojmo, …
- podielové: po jednom, po dva, po tri, …
- radové: prvý, druhý, tretí, dvadsiaty, dvadsiaty druhý, sto prvý, …

b)Neurčité neudávajú presné číslo, len neurčité množstvo. Delia sa ako určité číslovky. Napr.: mnoho, málo, menej, viac, najviac, hodne, veľa, …5.Slovesá (verbá) sú pomenovania dejov. Slovesné tvary sa delia na určité a neurčité, určité rozlišujú osobu, číslo, čas, spôsob, slovesný rod, sčasti gr. číslo a gr. rod., všetky tvary rozlišujú slovesný vid.

a)Činnostné slovesá pomenúvajú činnosti, ktoré niekto koná, činiteľom je podmet vety. Pýtame sa: Čo robí podmet vety?

- predmetové – dej konaný činiteľom zasahuje nejakú vec. Napr.: Rezačka (podmet) odrezáva vždy štyri tehly (predmet) odrazu.
- bezpredmetové (podmetové) - tieto slovesá majú úplny význam aj bez predmetu. Napr.: Kŕdlik sýkoriek (podmet) poletoval z konára na konár.

b)Stavové vyjadrujú stav, zmenu stavu alebo nadobúdanie vlastnosti (belieť sa, belieť, …),všetky sú bezpredmetové. Pýtame sa: Čo sa deje s podmetom vety? V akom stave je?

Ďalšie delenie:
a)Plnovýznamové vyjadrujú dej samostatne alebo v spojení s predmetom.
b)Neplnovýznamové (pomocné) delíme na modálne, fázové a sponové.

B) NEOHYBNÉ

6.Príslovky (adverbiá) vyjadrujú bližšie okolnosti dejov a vlastností.

a)Okolnostné (determinatívne) príslovky vyjadrujú:

- miesto: blízko, hore, hlboko, vysoko, zľava, dnu, von, zdola, dopredu, …
- čas: dnes, zajtra, dávno, medzitým, čochvíľa, vždy, zriedka, náhle, včas, …
- príčinu deja: preto, zato, nato;

b)Vlastnostné príslovky vyjadrujú:

- spôsob: dobre, sucho, rušno, nahlas, naoko, znenazdajky, osobne, zámerne, …
- mieru, ktorú dej dosahuje: mnoho, málo, už, až, ešte, temer, hodne, práve, dosť, …

7.Predložky (prepozície) vyjadrujú rozličné vzťahy podradenosti medzi predmetmi, dejmi, vlastnosťami. V spojení s pádmi podstatných mien tvoria predložkové pády.

a)Vlastné (primárne) predložky sa používajú len ako predložky v predložkových väzbách: bez, do, cez, k, ku, na, nad, o, od, pre, pri, po, s, so, u, v, vo, z, zo.
b)Nevlastné (sekundárne) môžu mať význam aj samy osebe ako príslovky alebo podstatné mená: hore, dolu, okolo, medzi, voči, … Išiel pomimo nášho dvora (predložka). - Stúpil pomimo (príslovka).8.Spojky (konjunkcie) spájajú vetné členy a vyjadrujú vetné vzťahy.

a)Priraďovacie spojky (koordinatívne) spájajú rovnocenné vetné členy a vety.

- zlučovacie (rozlučovacie): a, i, aj, ani, …
- stupňovacie: i, aj, ba, ba hej, ba ani, nielen – ale, nielen – ba aj, ale aj;
- odporovacie: a, a predsa, a jednako, ale, lež, lenže, však, avšak, no;
- vylučovacie: alebo, buď, alebo – alebo, buď – buď;

b)Podraďovacie spojky (subordinatívne) spájajú v súvetí podradenú vetu s nadradenou, uvádzajú vety:

- podmetové: že, že by, aby, žeby, keď, ako, …
- prísudkové: že, aby;
- doplnkové: ako;
- predmetové: že, aby;
- prívlastkové: že, aby;
- príslovkové: podraďovacie spojky a vzťažné zámená.

9.Častice (partikuly) uvádzajú vety a dodávajú im odtienky alebo citové zafarbenie. Uvádzajú vety:

- opytovacie: či, vari, azda, …
- rozkazovacie: nech, nechže, aby, nože, tak, …
- zvolacie: čože, ale, …
- želacie: bár, bárs, kiež, kiežby, bodaj, …

10.Citoslovcia (interjekcie) vyjadrujú city, nálady, vzruchy, vôľu hovoriaceho a napodobňujú zvuky (onomatopoje).

a)Citové: jaj, jój, aha, och, brr, …
b)Vôľové: hej, hľa, ľaľa, nože, pst, hijó, prr, hajs, Pozor!, Pohov!, Do čerta!, Beda!, Pomoc!,…
c)Zvukomalebné: bú, mé, buch, frnk, čľup, bác, bim-bam, …

IV.Resumé

According to meaning and grammatical aspect, words in Slovak language are divided into two main groups and ten subgroups. Words in the first main group can be declined. This group contains five subgroups of nouns, adjectives, pronouns, numerals and verbs. The other main group can not be declined. Adverbs, prepositions, conjunctivas, particles and interjections are included here.

V.Zoznam literatúry

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Slovné druhy