referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Zora
Sobota, 22. januára 2022
Typy slovníkov - seminárna práca
Dátum pridania: 23.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Mjork
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 883
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 8.6
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 14m 20s
Pomalé čítanie: 21m 30s
 

4.3 Synonymický slovník

Dobré ovládanie synoným znásobuje vyjadrovaciu pohotovosť a umožňuje dodať textu želateľnú presnosť, výstižnosť a zároveň aj výrazovú pestrosť. Je známe, že čím je jazyk rozvinutejší, tým sú synonymické vzťahy medzi jednotkami slovnej zásoby zložitejšie a bohatšie.

Za synonymá sa v slovníku pokladajú nielen slová významovo totožné, ktoré sa svojím významom celkom kryjú, ale aj slová významovo blízke, t. j. také, ktoré popri významovej zhode vykazujú aj isté rozdiely. Tieto rozdiely sa bežne nazývajú významovými odtienkami. A hoci toto tradičné pomenovanie nie je vedecky celkom presné, predsa dobre postihuje fakt, že pri synonymách sa vníma, skúma a opisuje nielen zhoda, lež aj isté rozdiely. To, čo synonymá s určitými významovými odlišnosťami spája, je totožný pojem. To značí, že pre jeden pojem jestvuje v jazyku viacero označení, viacero slov, ktoré plnia rozličné funkcie: vyjadrujú rozličné stupne expresivity (citového zafarbenia), príslušnosť k rozmanitým štýlovým vrstvám alebo vyjadrujú jemné významové odtienky toho istého pojmu.

4.4 Slovník cudzích slov

Má dvojakú úlohu. Vysvetľuje nielen význam, ale aj pôvod cudzieho slova. Preto sa v ňom uvádza i jazyk, z ktorého dané slovo prešlo do materinského jazyka.

Za objasňovaným slovom sa v zátvorkách vyznačuje jazyk, z ktorého slovo pochádza a hneď potom sa vysvetľuje jeho význam.

V slovníkoch tohto druhu bývajú aj odkazy na pôvod cudzieho slova: spomína sa grécky a latinský vplyv a málo sa berie alebo sa neberie do úvahy národný jazyk, z ktorého mohli byť slová prevzaté, t. j. obchádza sa sprostredkujúci jazyk, prostredníctvom ktorého sa cudzie slová dostali do jazyka, v ktorom je slovník cudzích slov zostavený.

4.5 Výkladový slovník

Vo výkladovom slovníku sa slová vysvetľujú nielen zo sémantického a gramatického hľadiska, ale aj z hľadiska expresívneho a štylistického.

Uvádza sa v ňom aj pravopis a výslovnosť slov. niekedy a uvádzajú aj údaje etymologického rázu. Vo výkladovom slovníku bávajú i frazeologické zvraty, netvoria však samostatné heslá. Zaraďujú sa do hesiel tých slov, ktoré predstavujú dominanty frazeologického spojenia.

Výkladový slovník súčasného jazyka býva zároveň i normatívnym. Heslo výkladového slovníka obsahuje zvyčajne lexikálne, gramatické, ortografické a ortoepické údaje.

Štylistické hodnotiace skratky vo výkladovom slovníku slovenského jazyka býva: hovor. (hovorové), kniž. (knižné), bás. (básnické), nár. (nárečové slová), pejor. (pejoratívne), slang. (slangové), expr. (expresívne), iron. (ironizujúce), zastar. (zastarané), arch. (archaické) a podobne.

Z lexikálnych údajov tu nájdeme sémantiku slova (ak je slovo viac významové, uvádzajú sa všetky významy), štylistické charakteristiky slov a údaje o pôvode slov. z lexikálnych údajov ukončujú použitia slov vo frazeologických zvratoch.

Z gramatických údajov sú to predovšetkým prípony tvarov slov a ich základné gramatické kategórie. Ortoepické určenia sa týkajú výslovnosti slova.

4.6 Terminologický slovník

Podstatou týchto slovníkov je vysvetľovať pojmové obsahy termínov. Jadrom každého hesla je definícia a k nej sa s pravidla z praktických príčin dodáva príklad.

Terminologický slovník uvádza abecedný zoznam termínov – odborných názvov z vedeckých odborov a ich vysvetlenie. Napr. Letecký terminologický slovník, Matematická terminológia, názvoslovie anorganických látok, Právnický terminologický slovník, základná jazykovedná terminológia atď.(Catlíková, 2004)

V terminologickým slovníku pojmových obsah termínu sa vyloží prostredníctvom definície. Definície sa čerpajú z vedeckých monografií, ktoré napísali poprední veci príslušnej vednej oblasti. Definícia je základná črta ktorou sa termín odlišuje od takzvaného bežného slova národného jazyka.

4.7 Frazeologický slovník

Obsahuje ustálené slovné spojenia, frazeologické jednotky aj s ich výkladom. Sú to slovníky viacslovných pomenúvacích jednotiek, frazeologizmov – frazeologických zrastov, frazeologických celkov, frazeologických spojení, niekedy i združených pomenovaní, okrídlených slov, prísloví, porekadiel, pranostík, riekaniek, želaní, hádaniek, atď.

Vo frazeologickom slovníku sa frazeologické jednotky dávajú pod tzv. heslové slová usporiadané abecedne. Pri frazeologických jednotkách sa označuje ich viacvýznamovosť, synonymita a štýlová príslušnosť.

4.8 Frekvenčný slovník

Frekvenčný slovník vzniká tak, že sa slová zostavujú podľa frekvencie v textoch určitého rozsahu. Prvý frekvenčný slovník u nás je od J. Mistríka pod názvom „Frekvencie slov v Slovenčine“. Slová v ňom sú usporiadané podľa ich výskytu: od najfrekventovanejších až po tie, ktoré majú v súvislých prejavoch len sporadický výskyt. Rozsah textov bol milión slov. slovník obsahuje 9568 najfrekventovanejších slov nášho jazyka.

Slovníky tohto typu sa zostavujú pre potreby teoretického výskumu jazyka, pre potreby didaktiky, stenografie, textológie, výroby sádzacích, písacích a prekladacích strojov v slovenčine je takéto poradie najfrekventovanejších slov (číslo udáva, koľkokrát sa slovo vyskytlo v milióne slov):

a 35 273
byť 30 316
v 21 332
na 18 419
sa 21 401
 
späť späť   1  |   2  |  3    ďalej ďalej
 
Zdroje: Ondrus, Pavel – Horecký, Ján – Furdík, Juraj: Súčasný slovenský spisovný jazyk. Lexikológia. SPN Bratislava, 1980, 67-194-80, Horecký, Ján: Slovenská lexikológia I. Tvorenie slov. SPN Bratislava, 1971, 67-136-71, Mistrík, Jozef: Moderná slovenčina. SPN Bratislava, 1983, ISBN 80-08-01042-8, Caltíková, Milada: Slovenský jazyk a literatúra. Enigma Nitra, 2004, ISBN 80-85471-95-7
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.