4.9 Nárečový slovník

Sú to v podstate slovníky, ktoré sledujú diachróniu jazyka. V nich sa zachytáva slovná zásoba istej regionálnej alebo spoločenskej oblasti.

Najvýznamnejšie tri typy nárečových slovníkov u nás sú regionálny nárečový slovník, , špeciálny terminologický slovník remesiel i domáckej výroby a slovník argotu vandrovných remeselníkov i podomových obchodníkov.

Regionálny nárečový slovník má za cieľ zachytiť slovnú zásobu určitého miestneho nárečia v úplnosti, teda lexiku, ktorá sa používa u typických predstaviteľov istého nárečia. Heslo obsahuje tieto základné prvky: heslové slovo, jeho gramatická charakteristika, údaje určujúce sféru používania slova, výklad významu slova, kontexty ilustrujúce syntaktické vzťahy k iným slovám, sémantické vzťahy k iným slovám, sémantické osobitnosti slova, frazeologický zvrat s opisovaným slovom.

Špeciálne terminologické slovníky majú cieľ zozbierať lexiku určitého odvetvia, napr. kováčstva, drotárstva voštinárstva, ovčiarstva, košikárstva, zeleninárstva, hrnčiarstva... . Tieto výrobné odvetvia v niektorých oblastiach sú dominujúce, tradované z pokolenia na pokolenie. Pri zostavovaní terminologických slovníkov sa zachytáva všetko, čo sa vzťahuje na určité odvetvia práce. Stavba hesla býva takáto: na prvom mieste sa uvádza nárečový termín, je vo východiskovej forme, potom sa uvádza gramatická charakteristika termínu. Ak sa v lokalite používajú dubletné termíny, uvádza sa v hesle aj dubletný termín. Ak pri termíne nemožno vystačiť s definíciou predmetu označovaného termínom, pomôckou sú kresby (fotografie) tých výrobných nástrojov i postupov, ktoré majú zložitý charakter.

Obidva typy nárečových slovníkov sa môžu zostaviť podľa tematických okruhov, alebo abecedne.

Slovník argotu vandrovných remeselníkov a podomových obchodníkov obsahuje veľmi ohraničený počet slov. tajný jazyk kysuckých drotárov obsahuje asi 200 slov.

4.10 Retrográdny slovník

Sú to zoznamy slov usporiadané abecedne tak, že sa postupuje od konca slov, napríklad:

náuka
azbuka
výluka
kľuka
šťuka
múka
zástavka
dávka
premávka atď.

Prvé takého slovníky vznikali ako „rýmovníky“ pre potreby veršovania. Ale neskoršie sa ukázalo, že takého slovníky majú oveľa väčší význam v jazykovede, v textológii, pri príprave prekladacích strojov i v stenografii a v školskej praxi. Slovník exaktne odkrýva produktívnosť slovotvorných typov, prípon, internacionalizáciu jazyka i možnosti gramatickej systematiky. Prvý slovenský slovník tohto typu je spracovaný zo 14 00 slov (J. Mistrík: Retrográdny slovník slovenčiny), vyšiel roku 1976 a patrí medzi najrozsiahlejšie retrográdne slovníky na svete.

Umožňuje nájsť a zoskupiť rýmujúce sa slová s rovnakým zakončením. V oblasti textológie pomáha dešifrovať neúplné texty, dopĺňať zlomky slov, na základe fragmentov textu identifikovať jazyk, štýl alebo autora textu. Okrem toho môže slúžiť ako základná pomôcka pri matematicko-lingvistických výskumoch a na didaktické ciele.

Záver

Slovník predstavuje jednu z najdôležitejších učebných pomôcok vo vyučovaní cudzích jazykov. Súčasná situácia často núti pedagógov, najmä na odborných vysokých školách, aby sa púšťali aj do neľahkej práce zostavovateľov slovníkov. Pri tejto práci zákonite narážajú na rozličné úskalia a musia prekonávať množstvo prekážok, ktoré sa vynárajú v každej etape lexikografickej práce, či už ide o výber lexikálnych jednotiek, ekvivalentáciu, sémantizáciu, exemplifikáciu, zaraďovanie gramaticko-morfologických alebo fonetických charakteristík, riešenie problematiky formálneho zaradenia slovných spojení a v neposlednom rade formálnu stránku, úpravu slovníka.

Lexikografická teória nie je zatiaľ detailne rozpracovaná, hoci jej venovali pozornosť viacerí jazykovedci a niet pochýb, že je to komplexná jazykovedná disciplína, hoci v minulosti sa vyskytli aj značne protichodné názory. Iste, je poslaním slovníka stať sa pre používateľa praktickou príručkou, ale aby sa ňou stal, treba k jeho vypracovaniu pristupovať vedecky na základe istých teoretických poznatkov, musí byť spracovaný vedeckými metódami a vypracovanie odborného slovníka si vyžaduje zodpovedný prístup odborníkov z viacerých oblastí, nemôže ho zvládnuť ani odborník zo živočíšnej výroby, ani lingvista samostatne.

Existuje viacero typológií slovníkov, pri ktorých sa využívajú rôzne kritériá. B. Quemada (1967) delí slovníky podľa rozsahu, počtu obsiahnutých jazykov a podľa charakteru informácií obsiahnutých v hesle. J. Krejzová uvádza ako základné členenie slovníkov na encyklopedické (náučné), výkladové a viacjazyčné, ale upozorňuje, že “je však možno slovníky různým způsobem klasifikovat podle toho, co je jejich obsahem a jaký záměr se slovníkem sleduje (tj. podle toho, jaká je povaha slovníkových informací, jaký je výběr hesel, jejich množství a rozsah, způsob zpracování hesel ap.)” (Šabršula, J., 1983). J. Mistrík (1997) použil pri klasifikácii slovníkov rozdelenie na sémantické, formálne, segmentové a diachronické.

Lexikografia je aplikovaná vedná disciplína, ktorá si priebežne buduje a zdokonaľuje svoju teóriu. K lexikografickej práci treba pristupovať zodpovedne a systematicky. Je vhodné rozvrhnúť si prácu do niekoľkých etáp, stanoviť si reálne ciele a dôsledne sa pridŕžať stanovených metodických zásad.