Úvod

Lexikálne bohatstvo sa fixuje v slovníkoch. Slová v slovníkoch sa spracúvajú podľa istých vedeckých princípov, postupov, vypracovaných špeciálnym odvetvím lexikológie, ktorá sa nazýva lexikografia.

Hoci lexikografia – tvorba slovníkov – má na Slovensku už niekoľko storočnú tradíciu, charakter práce autora slovníka sa až donedávna prakticky nemenil. Kvalitný slovník bol vždy založený najmä na úsilí mimoriadne pracovitého jednotlivca alebo lexikografického kolektívu, ktorý pracoval len s pomocou veľmi jednoduchých nástrojov – papiera, ceruzky, gumy a množstva škatúľ s excerpčnými lístkami. Dobre si to uvedomoval už jeden z prvých slovenských lexikografov Anton Bernolák, keď vo svojom veľkom šesťzväzkovom slovníku ako príklad pri hesle Slowár (Slowňík) uvádza: „Tento Slowár welku Piľnosť znamená“.
Dnes už majú lexikografovia svoj prácu značne uľahčenú prostredníctvom počítačov, ktoré umožňujú spracovať slovníky v kratšom čase a v pohodlne.

Slovná zásoba je sústredená v rôznych typoch slovníkov. Pomáhajú nám pri správnom vyjadrovaní rečou aj písmom, v rodnom, ale i cudzom jazyku a je v nich zachytená slovná zásoba. Poznáme viacero druhov slovníkov. Sú dva základné typy slovníkov: lingvistické a informatívne.

Tieto a aj ďalšie typy slovníkov sa pokúsim podrobnejšie vypracovať v tejto práci.

1 Lexikografia

Je jednou z hlavných lexikologických disciplín. Poúča o metódach a vedeckých princípoch, na základe ktorých sa spracúvajú rozličné slovníky. Dnes už existuje niekoľko desiatok rozličných druhov slovníkov, pretože všetky údaje o slovách, ktoré potrebuje jazykovedná teória i jazyková prax, nedajú sa vtesnať do jedného slovníka. Slovník ako žáner môže byť vynikajúcim pomocníkom všade, kde je jazyk prostriedkom komunikácie.

1.1Predmet lexikografie

Predmetom lexikografie ako náuky o vedeckom zostavovaní slovníkov sú lingvistické slovníky rôzneho typu. Lingvistické slovníky sa v závislosti od opisovaného jazykového materiálu a cieľa členia na dve skupiny: na slovníky, v ktorých sa osvetľujú iba slová materinského jazyka a na slovníky v ktorých sa prostriedkami materinského jazyka objasňujú slová cudzieho jazyka. Slovníky druhej skupiny sa nazývajú prekladovými slovníkmi, spomedzi ktorých sú najdôležitejšie a najviac používané výkladové slovníky. Výkladové slovníky bývajú jednojazyčné.

2 Informatívne slovníky

V informatívnych slovníkoch sa objasňujú predmety, osoby a javy označené rozličnými slovami.

Spomedzi informatívnych slovníkov možno uviesť: encyklopedický slovník, technický slovník, slovník literárnych termínov, slovník pseudonymov a pod. V týchto slovníkoch nie je gramatická charakteristika slova, ani jeho štylistické využitie, ani opis štruktúry slova, ani určenie jeho pôvodu, ale v centre pozornosti je predmet, osoba, alebo jav označený slovom.

Zahrnujú prehľadne všestranné poučky, o všetkom, čoho sa človek dotýka. Môžu byť alebo encyklopedické (všeobecné), alebo odborné.
Spomenúť môžeme napríklad encyklopédiu „Malá slovenská encyklopédia Beliana“ z roku 1993 v rozsahu 822 strán. Obsahuje vyše 40 000 prehľadných hesiel. Z odborných encyklopédií je známa encyklopédia jazykovedy. Má 513 strán a vyše 20 00 hesiel. (Mistrík, 1983)

3 Výkladové, jazykové, či jazykovedné slovníky

V lingvistických slovníkoch sa objasňujú slová. Spomedzi lingvistických možno uviesť výkladové slovníky, prekladové, frazeologický slovník, frekvenčný a retrográdny slovník, slovník cudzích slov, terminologický a profesionálny slovník, synonymický, historický a etymologický slovník, ortografický a ortoepický slovník. V týchto slovníkoch sa hlavná pozornosť venuje slovu, jeho gramatickej charakteristike, jeho štylistickému využitiu, štruktúre i pôvodu a pod.

Ich prvými typmi boli glosy, t. j. poznámky k neznámym slovám v spisoch. Takéto glosy možno nájsť už v 9. storočí. Glosovaný latinský rukopis je našou najstaršou jazykovou pamiatkou. Z hľadiska žánrovo-praktického sa jazykovedne rozoznávajú slovníky malé (vreckové), stredné (príručné), veľké (akademické).dnes možno pri klasifikácii jazykovedných slovníkov uplatniť hľadisko sémantické, formálne. Segmentové, diachrónne a i. (Mistrík, 1983)

4 Charakteristika lingvistických slovníkov

4.1 Prekladový slovník

Je dvojjazyčný, je to najrozšírenejší druh slovníka rozličnej veľkosti. – od školských až po akademické. V slovenčine dodnes vyšlo nespočetné množstvo prekladových slovníkov z rôznych svetových jazykov (slovensko – ruský, slovensko – anglický, slovensko – nemecký, slovensko – taliansky a pod.). Slová v prekladových slovníkoch sú usporiadané abecedne. Slová z materinského jazyka sa v ňom prekladajú do cudzieho jazyka a naopak. Tieto slovníky spravidla obsahujú aj gramatické tabuľky prípadne krátky náčrt gramatiky jazyka.

4.2 Pravopisný slovník

Používa sa na to, aby sme sa z neho dozvedeli, ako správne napísať slovo, ktorého význam poznáme. Pravopisný slovník obsahuje slová súčasného spisovného jazyka. Pravopisné slovníka sa rozlišujú podľa objemu materiálu zaradeného do slovníka a podľa cieľa, ktorý má slovník plniť. V súčasnosti máme u nás pravopisný slovník, ktorý je v Pravidlách slovenského pravopisu.

4.3 Synonymický slovník

Dobré ovládanie synoným znásobuje vyjadrovaciu pohotovosť a umožňuje dodať textu želateľnú presnosť, výstižnosť a zároveň aj výrazovú pestrosť. Je známe, že čím je jazyk rozvinutejší, tým sú synonymické vzťahy medzi jednotkami slovnej zásoby zložitejšie a bohatšie.

Za synonymá sa v slovníku pokladajú nielen slová významovo totožné, ktoré sa svojím významom celkom kryjú, ale aj slová významovo blízke, t. j. také, ktoré popri významovej zhode vykazujú aj isté rozdiely. Tieto rozdiely sa bežne nazývajú významovými odtienkami. A hoci toto tradičné pomenovanie nie je vedecky celkom presné, predsa dobre postihuje fakt, že pri synonymách sa vníma, skúma a opisuje nielen zhoda, lež aj isté rozdiely. To, čo synonymá s určitými významovými odlišnosťami spája, je totožný pojem. To značí, že pre jeden pojem jestvuje v jazyku viacero označení, viacero slov, ktoré plnia rozličné funkcie: vyjadrujú rozličné stupne expresivity (citového zafarbenia), príslušnosť k rozmanitým štýlovým vrstvám alebo vyjadrujú jemné významové odtienky toho istého pojmu.

4.4 Slovník cudzích slov

Má dvojakú úlohu. Vysvetľuje nielen význam, ale aj pôvod cudzieho slova. Preto sa v ňom uvádza i jazyk, z ktorého dané slovo prešlo do materinského jazyka.

Za objasňovaným slovom sa v zátvorkách vyznačuje jazyk, z ktorého slovo pochádza a hneď potom sa vysvetľuje jeho význam.

V slovníkoch tohto druhu bývajú aj odkazy na pôvod cudzieho slova: spomína sa grécky a latinský vplyv a málo sa berie alebo sa neberie do úvahy národný jazyk, z ktorého mohli byť slová prevzaté, t. j. obchádza sa sprostredkujúci jazyk, prostredníctvom ktorého sa cudzie slová dostali do jazyka, v ktorom je slovník cudzích slov zostavený.

4.5 Výkladový slovník

Vo výkladovom slovníku sa slová vysvetľujú nielen zo sémantického a gramatického hľadiska, ale aj z hľadiska expresívneho a štylistického.

Uvádza sa v ňom aj pravopis a výslovnosť slov. niekedy a uvádzajú aj údaje etymologického rázu. Vo výkladovom slovníku bávajú i frazeologické zvraty, netvoria však samostatné heslá. Zaraďujú sa do hesiel tých slov, ktoré predstavujú dominanty frazeologického spojenia.

Výkladový slovník súčasného jazyka býva zároveň i normatívnym. Heslo výkladového slovníka obsahuje zvyčajne lexikálne, gramatické, ortografické a ortoepické údaje.

Štylistické hodnotiace skratky vo výkladovom slovníku slovenského jazyka býva: hovor. (hovorové), kniž. (knižné), bás. (básnické), nár. (nárečové slová), pejor. (pejoratívne), slang. (slangové), expr. (expresívne), iron. (ironizujúce), zastar. (zastarané), arch. (archaické) a podobne.

Z lexikálnych údajov tu nájdeme sémantiku slova (ak je slovo viac významové, uvádzajú sa všetky významy), štylistické charakteristiky slov a údaje o pôvode slov. z lexikálnych údajov ukončujú použitia slov vo frazeologických zvratoch.

Z gramatických údajov sú to predovšetkým prípony tvarov slov a ich základné gramatické kategórie. Ortoepické určenia sa týkajú výslovnosti slova.

4.6 Terminologický slovník

Podstatou týchto slovníkov je vysvetľovať pojmové obsahy termínov. Jadrom každého hesla je definícia a k nej sa s pravidla z praktických príčin dodáva príklad.

Terminologický slovník uvádza abecedný zoznam termínov – odborných názvov z vedeckých odborov a ich vysvetlenie. Napr. Letecký terminologický slovník, Matematická terminológia, názvoslovie anorganických látok, Právnický terminologický slovník, základná jazykovedná terminológia atď.(Catlíková, 2004)

V terminologickým slovníku pojmových obsah termínu sa vyloží prostredníctvom definície. Definície sa čerpajú z vedeckých monografií, ktoré napísali poprední veci príslušnej vednej oblasti. Definícia je základná črta ktorou sa termín odlišuje od takzvaného bežného slova národného jazyka.

4.7 Frazeologický slovník

Obsahuje ustálené slovné spojenia, frazeologické jednotky aj s ich výkladom. Sú to slovníky viacslovných pomenúvacích jednotiek, frazeologizmov – frazeologických zrastov, frazeologických celkov, frazeologických spojení, niekedy i združených pomenovaní, okrídlených slov, prísloví, porekadiel, pranostík, riekaniek, želaní, hádaniek, atď.

Vo frazeologickom slovníku sa frazeologické jednotky dávajú pod tzv. heslové slová usporiadané abecedne. Pri frazeologických jednotkách sa označuje ich viacvýznamovosť, synonymita a štýlová príslušnosť.

4.8 Frekvenčný slovník

Frekvenčný slovník vzniká tak, že sa slová zostavujú podľa frekvencie v textoch určitého rozsahu. Prvý frekvenčný slovník u nás je od J. Mistríka pod názvom „Frekvencie slov v Slovenčine“. Slová v ňom sú usporiadané podľa ich výskytu: od najfrekventovanejších až po tie, ktoré majú v súvislých prejavoch len sporadický výskyt. Rozsah textov bol milión slov. slovník obsahuje 9568 najfrekventovanejších slov nášho jazyka.

Slovníky tohto typu sa zostavujú pre potreby teoretického výskumu jazyka, pre potreby didaktiky, stenografie, textológie, výroby sádzacích, písacích a prekladacích strojov v slovenčine je takéto poradie najfrekventovanejších slov (číslo udáva, koľkokrát sa slovo vyskytlo v milióne slov):

a 35 273
byť 30 316
v 21 332
na 18 419
sa 21 401

4.9 Nárečový slovník

Sú to v podstate slovníky, ktoré sledujú diachróniu jazyka. V nich sa zachytáva slovná zásoba istej regionálnej alebo spoločenskej oblasti.

Najvýznamnejšie tri typy nárečových slovníkov u nás sú regionálny nárečový slovník, , špeciálny terminologický slovník remesiel i domáckej výroby a slovník argotu vandrovných remeselníkov i podomových obchodníkov.

Regionálny nárečový slovník má za cieľ zachytiť slovnú zásobu určitého miestneho nárečia v úplnosti, teda lexiku, ktorá sa používa u typických predstaviteľov istého nárečia. Heslo obsahuje tieto základné prvky: heslové slovo, jeho gramatická charakteristika, údaje určujúce sféru používania slova, výklad významu slova, kontexty ilustrujúce syntaktické vzťahy k iným slovám, sémantické vzťahy k iným slovám, sémantické osobitnosti slova, frazeologický zvrat s opisovaným slovom.

Špeciálne terminologické slovníky majú cieľ zozbierať lexiku určitého odvetvia, napr. kováčstva, drotárstva voštinárstva, ovčiarstva, košikárstva, zeleninárstva, hrnčiarstva... . Tieto výrobné odvetvia v niektorých oblastiach sú dominujúce, tradované z pokolenia na pokolenie. Pri zostavovaní terminologických slovníkov sa zachytáva všetko, čo sa vzťahuje na určité odvetvia práce. Stavba hesla býva takáto: na prvom mieste sa uvádza nárečový termín, je vo východiskovej forme, potom sa uvádza gramatická charakteristika termínu. Ak sa v lokalite používajú dubletné termíny, uvádza sa v hesle aj dubletný termín. Ak pri termíne nemožno vystačiť s definíciou predmetu označovaného termínom, pomôckou sú kresby (fotografie) tých výrobných nástrojov i postupov, ktoré majú zložitý charakter.

Obidva typy nárečových slovníkov sa môžu zostaviť podľa tematických okruhov, alebo abecedne.

Slovník argotu vandrovných remeselníkov a podomových obchodníkov obsahuje veľmi ohraničený počet slov. tajný jazyk kysuckých drotárov obsahuje asi 200 slov.

4.10 Retrográdny slovník

Sú to zoznamy slov usporiadané abecedne tak, že sa postupuje od konca slov, napríklad:

náuka
azbuka
výluka
kľuka
šťuka
múka
zástavka
dávka
premávka atď.

Prvé takého slovníky vznikali ako „rýmovníky“ pre potreby veršovania. Ale neskoršie sa ukázalo, že takého slovníky majú oveľa väčší význam v jazykovede, v textológii, pri príprave prekladacích strojov i v stenografii a v školskej praxi. Slovník exaktne odkrýva produktívnosť slovotvorných typov, prípon, internacionalizáciu jazyka i možnosti gramatickej systematiky. Prvý slovenský slovník tohto typu je spracovaný zo 14 00 slov (J. Mistrík: Retrográdny slovník slovenčiny), vyšiel roku 1976 a patrí medzi najrozsiahlejšie retrográdne slovníky na svete.

Umožňuje nájsť a zoskupiť rýmujúce sa slová s rovnakým zakončením. V oblasti textológie pomáha dešifrovať neúplné texty, dopĺňať zlomky slov, na základe fragmentov textu identifikovať jazyk, štýl alebo autora textu. Okrem toho môže slúžiť ako základná pomôcka pri matematicko-lingvistických výskumoch a na didaktické ciele.

Záver

Slovník predstavuje jednu z najdôležitejších učebných pomôcok vo vyučovaní cudzích jazykov. Súčasná situácia často núti pedagógov, najmä na odborných vysokých školách, aby sa púšťali aj do neľahkej práce zostavovateľov slovníkov. Pri tejto práci zákonite narážajú na rozličné úskalia a musia prekonávať množstvo prekážok, ktoré sa vynárajú v každej etape lexikografickej práce, či už ide o výber lexikálnych jednotiek, ekvivalentáciu, sémantizáciu, exemplifikáciu, zaraďovanie gramaticko-morfologických alebo fonetických charakteristík, riešenie problematiky formálneho zaradenia slovných spojení a v neposlednom rade formálnu stránku, úpravu slovníka.

Lexikografická teória nie je zatiaľ detailne rozpracovaná, hoci jej venovali pozornosť viacerí jazykovedci a niet pochýb, že je to komplexná jazykovedná disciplína, hoci v minulosti sa vyskytli aj značne protichodné názory. Iste, je poslaním slovníka stať sa pre používateľa praktickou príručkou, ale aby sa ňou stal, treba k jeho vypracovaniu pristupovať vedecky na základe istých teoretických poznatkov, musí byť spracovaný vedeckými metódami a vypracovanie odborného slovníka si vyžaduje zodpovedný prístup odborníkov z viacerých oblastí, nemôže ho zvládnuť ani odborník zo živočíšnej výroby, ani lingvista samostatne.

Existuje viacero typológií slovníkov, pri ktorých sa využívajú rôzne kritériá. B. Quemada (1967) delí slovníky podľa rozsahu, počtu obsiahnutých jazykov a podľa charakteru informácií obsiahnutých v hesle. J. Krejzová uvádza ako základné členenie slovníkov na encyklopedické (náučné), výkladové a viacjazyčné, ale upozorňuje, že “je však možno slovníky různým způsobem klasifikovat podle toho, co je jejich obsahem a jaký záměr se slovníkem sleduje (tj. podle toho, jaká je povaha slovníkových informací, jaký je výběr hesel, jejich množství a rozsah, způsob zpracování hesel ap.)” (Šabršula, J., 1983). J. Mistrík (1997) použil pri klasifikácii slovníkov rozdelenie na sémantické, formálne, segmentové a diachronické.

Lexikografia je aplikovaná vedná disciplína, ktorá si priebežne buduje a zdokonaľuje svoju teóriu. K lexikografickej práci treba pristupovať zodpovedne a systematicky. Je vhodné rozvrhnúť si prácu do niekoľkých etáp, stanoviť si reálne ciele a dôsledne sa pridŕžať stanovených metodických zásad.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Typy slovníkov - seminárna práca