Úvod

Lexikálne bohatstvo sa fixuje v slovníkoch. Slová v slovníkoch sa spracúvajú podľa istých vedeckých princípov, postupov, vypracovaných špeciálnym odvetvím lexikológie, ktorá sa nazýva lexikografia.

Hoci lexikografia – tvorba slovníkov – má na Slovensku už niekoľko storočnú tradíciu, charakter práce autora slovníka sa až donedávna prakticky nemenil. Kvalitný slovník bol vždy založený najmä na úsilí mimoriadne pracovitého jednotlivca alebo lexikografického kolektívu, ktorý pracoval len s pomocou veľmi jednoduchých nástrojov – papiera, ceruzky, gumy a množstva škatúľ s excerpčnými lístkami. Dobre si to uvedomoval už jeden z prvých slovenských lexikografov Anton Bernolák, keď vo svojom veľkom šesťzväzkovom slovníku ako príklad pri hesle Slowár (Slowňík) uvádza: „Tento Slowár welku Piľnosť znamená“.
Dnes už majú lexikografovia svoj prácu značne uľahčenú prostredníctvom počítačov, ktoré umožňujú spracovať slovníky v kratšom čase a v pohodlne.

Slovná zásoba je sústredená v rôznych typoch slovníkov. Pomáhajú nám pri správnom vyjadrovaní rečou aj písmom, v rodnom, ale i cudzom jazyku a je v nich zachytená slovná zásoba. Poznáme viacero druhov slovníkov. Sú dva základné typy slovníkov: lingvistické a informatívne.

Tieto a aj ďalšie typy slovníkov sa pokúsim podrobnejšie vypracovať v tejto práci.

1 Lexikografia

Je jednou z hlavných lexikologických disciplín. Poúča o metódach a vedeckých princípoch, na základe ktorých sa spracúvajú rozličné slovníky. Dnes už existuje niekoľko desiatok rozličných druhov slovníkov, pretože všetky údaje o slovách, ktoré potrebuje jazykovedná teória i jazyková prax, nedajú sa vtesnať do jedného slovníka. Slovník ako žáner môže byť vynikajúcim pomocníkom všade, kde je jazyk prostriedkom komunikácie.

1.1Predmet lexikografie

Predmetom lexikografie ako náuky o vedeckom zostavovaní slovníkov sú lingvistické slovníky rôzneho typu. Lingvistické slovníky sa v závislosti od opisovaného jazykového materiálu a cieľa členia na dve skupiny: na slovníky, v ktorých sa osvetľujú iba slová materinského jazyka a na slovníky v ktorých sa prostriedkami materinského jazyka objasňujú slová cudzieho jazyka. Slovníky druhej skupiny sa nazývajú prekladovými slovníkmi, spomedzi ktorých sú najdôležitejšie a najviac používané výkladové slovníky. Výkladové slovníky bývajú jednojazyčné.

2 Informatívne slovníky

V informatívnych slovníkoch sa objasňujú predmety, osoby a javy označené rozličnými slovami.

Spomedzi informatívnych slovníkov možno uviesť: encyklopedický slovník, technický slovník, slovník literárnych termínov, slovník pseudonymov a pod. V týchto slovníkoch nie je gramatická charakteristika slova, ani jeho štylistické využitie, ani opis štruktúry slova, ani určenie jeho pôvodu, ale v centre pozornosti je predmet, osoba, alebo jav označený slovom.

Zahrnujú prehľadne všestranné poučky, o všetkom, čoho sa človek dotýka. Môžu byť alebo encyklopedické (všeobecné), alebo odborné.
Spomenúť môžeme napríklad encyklopédiu „Malá slovenská encyklopédia Beliana“ z roku 1993 v rozsahu 822 strán. Obsahuje vyše 40 000 prehľadných hesiel. Z odborných encyklopédií je známa encyklopédia jazykovedy. Má 513 strán a vyše 20 00 hesiel. (Mistrík, 1983)

3 Výkladové, jazykové, či jazykovedné slovníky

V lingvistických slovníkoch sa objasňujú slová. Spomedzi lingvistických možno uviesť výkladové slovníky, prekladové, frazeologický slovník, frekvenčný a retrográdny slovník, slovník cudzích slov, terminologický a profesionálny slovník, synonymický, historický a etymologický slovník, ortografický a ortoepický slovník. V týchto slovníkoch sa hlavná pozornosť venuje slovu, jeho gramatickej charakteristike, jeho štylistickému využitiu, štruktúre i pôvodu a pod.

Ich prvými typmi boli glosy, t. j. poznámky k neznámym slovám v spisoch. Takéto glosy možno nájsť už v 9. storočí. Glosovaný latinský rukopis je našou najstaršou jazykovou pamiatkou. Z hľadiska žánrovo-praktického sa jazykovedne rozoznávajú slovníky malé (vreckové), stredné (príručné), veľké (akademické).dnes možno pri klasifikácii jazykovedných slovníkov uplatniť hľadisko sémantické, formálne. Segmentové, diachrónne a i. (Mistrík, 1983)

4 Charakteristika lingvistických slovníkov

4.1 Prekladový slovník

Je dvojjazyčný, je to najrozšírenejší druh slovníka rozličnej veľkosti. – od školských až po akademické. V slovenčine dodnes vyšlo nespočetné množstvo prekladových slovníkov z rôznych svetových jazykov (slovensko – ruský, slovensko – anglický, slovensko – nemecký, slovensko – taliansky a pod.). Slová v prekladových slovníkoch sú usporiadané abecedne. Slová z materinského jazyka sa v ňom prekladajú do cudzieho jazyka a naopak. Tieto slovníky spravidla obsahujú aj gramatické tabuľky prípadne krátky náčrt gramatiky jazyka.

4.2 Pravopisný slovník

Používa sa na to, aby sme sa z neho dozvedeli, ako správne napísať slovo, ktorého význam poznáme. Pravopisný slovník obsahuje slová súčasného spisovného jazyka. Pravopisné slovníka sa rozlišujú podľa objemu materiálu zaradeného do slovníka a podľa cieľa, ktorý má slovník plniť. V súčasnosti máme u nás pravopisný slovník, ktorý je v Pravidlách slovenského pravopisu.