referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Marína
Streda, 8. decembra 2021
Členenie súvislého textu
Dátum pridania: 23.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Mjork
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 533
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 4.4
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 7m 20s
Pomalé čítanie: 11m 0s
 
Úvod

Slovesný útvar je ucelený prejav. Kompaktný je obsahovo i formálne. Slovesným útvarom je každý jazykový prejav, ktorý je ohraničený a uzavretý tak, že to cítime ako sémanticky i formálne samostatnú výpoveď. Niekedy je podoba takéhoto útvaru schematizovaná, až predpísaná a inokedy zasa môže byť celkom voľná. Vždy to závisí od toho, akú funkciu prejav plní a v akom štýle sa realizuje.

O skladbe textu

Text je formálne zviazaný a ucelený súbor jazykových jednotiek, ktoré sú schopné dávať istý zmysel alebo sú nositeľom istého obsahu. Pod pojmom text rozumieme hmotnú stránku prejavu.

Na podobu textu pôsobí najviac ten fakt, či text vzniká ako útvar ústneho alebo ako útvar písomného prejavu. Ústny prejav vzniká, vyvíja sa a utvára postupne, reťazovite a lineárne. Písomný prejav vzniká na základe ucelenej predstavy a jeho konečná podoba je plošná. Skladba písomného textu je maximálne hypotaktická, so zložitou hierarchiou elementu textu. Napísaný prejav v porovnaní s ústnym má prejav nákladný spájací aparát, je presýtený odkazovacími a nadväzovacími prostriedkami. Zdá sa ťažkopádnejší, ale zato je presnejší, jednoznačnejší a adresnejší ako ústny prejav.

V textoch písomných prejavov sú deiktické slová, to jest t-ové slová frekventovanejšie ako v textoch ústnych prejavov. To je preto, že písomné prejavy sú potencionálne plošné a text sa nerealizuje iba na hraniciach vedľa stojacich jednotiek, ale i na väčšie vzdialenosti ponad text.

Napísaný prejav koncipovaný ako písomný sa číta ľahšie ako napísaný prejav, ktorý bol koncipovaný ako ústny. Text písomného prejavu sa vníma a uvedomuje iba očami, zatiaľ čo napísaný textu ústneho prejavu sa vníma a uvedomuje v sprievode intonačných prvkov. Prakticky povedané: Keby sme sa usilovali čo najrýchlejšie prečítať rovnako dlhé prejavy, z ktorých jeden by mal skladbu ústneho a druhý skladbu písomného textu, oveľa skôr by sme prečítali a vôbec percipovali ten druhý prejav. Intonácia vložená do textu je prekážkou pri čítaní.

Členitosť slovesných útvarov

V beletristických útvaroch je členenie v službách sujetu a vlastne na mieste členenia známeho z čisto dorozumievacích prejavov stojí tu sujetová výstavba.

Administratívne útvary majú podobu dosť záväznú. Niektoré útvary administratívnych prejavov sa svojou šablónovitosťou približujú tabuľkám alebo konfekčným tlačivá, ktoré stavbu textu predpisujú a autorovi prejavu nedovoľujú nijaký odklon od predpísanej normy.

Spravodajské útvary majú stavbu obrátenej pyramídy, usporiadanú od obsahovo najzávažnejších až najmenej významné časti a pritom nečlenenú. V publicistických a spravodajských útvaroch je najväčšia váha na titulku, potom na čele textu a tak ďalej.

Trojčlennú štruktúru textu majú náučné odborné prejavy, v ktorých sa niečo vysvetľuje, v ktorých sa poúča a uvažuje. Sú to také prejavy ako vedecká dizertácia, štúdia, článok, prednáška, úvaha, kritika, rozbor a pod. trojčlennosť takýchto útvarov si vynucuje prax a ich funkcia a je ich hlavnou vlastnosťou.

Členitosť textov, ktorých funkciou je odborne informovať a objasňovať, tkvie v ich podstate, lebo aj výrazné a zreteľné členenie je jedným zo znakov prejavu. Proporcionalita týchto troch častí súvisí jednak s rozsahom a jednak s odbornou náročnosťou textu. Rozsah však neharmonizuje s odbornou náročnosťou textu.

Závažná je faktografická a informačná nasýtenosť jednotlivých kompozičných zložiek útvaru, lebo ona dosť silno ovplyvňuje aj výraznosť hraníc medzi nimi. Najnasýtenejšie, pretože zhustené, sú úvodné časti vedeckých útvarov. Tam sa viac odvoláva na literatúru, než vysvetľuje. Trocha odlišnejšie je to v populárnych textoch, lebo v nich sa pomocou širšieho slovesného aparátu adresát s otázkou oboznamuje. Do záverečných častí už konkrétne údaje a fakty neprídu. Vnútorná časť, jadro, má charakter čistého výkladu, konkrétne údaje sú tu iba opornými bodni, z ktorých sa vychádza a o ktoré sa autor opera pri vysvetľovaní. Centrom pozornosti sú vzťahy. Iba v niektorých deskriptívnych textoch leží váha aj na faktoch. Úvodné časti sú teda faktami zaťažené najviacej, záverečné najmenej.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Zdroje: MISTRÍK, JOZEF: Kapitolky zo štylistiky. Bratislava: Obzor 1993 , FINDRA – PATÁKOVá: Cvičenia zo štylistiky. Bratislava: SNP 1974
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.