• prenesené pomenúvanie, sémantické alebo semaziologicko-onomaziologické tvorenie
  Vznik týchto pomenovaní nesprevádzajú formálne zmeny motivanta, ale iba významové zmeny. Pomenúvacími postupmi pri tvorbe prenes. pomenovaní sú metafora a metonymia (v poetike patria medzi trópy – nepriame obrazné pomenovanie nejakej veci menom inej veci na základe určitej príbuznosti alebo zhody).

METAFORA

Prenášanie významu na základe vonkajšej podobnosti denotátov týkajúce sa tvaru (zub píly), farby (kriedová tvár), umiestnenia (čelo sprievodu), rozsahu (kvapka šťastia), funkcie (hlava rodiny.) Každá met. je založená na similačnom vzťahu, ale nie každý simil. vzťah je metaforou. Opotrebované m. sa stávajú neúčinným klišé.

Druhy:

• obrazné (aktuálne) – vznikajú priamo pri komunikácii, sú výsledkom jaz. pohotovosti, tvorivosti (ruka šmátralka)
• lexikalizované (uzuálne) – majú celospoločen hodnotu či platnosť (zdvihnúť ceny, mapovať niečo, dávať zelenú, prašivá ovca, svetlo pravdy)
• z formálnej stránky - jednoslovné (brucho- lode, hrdlo – fľaše, baran - tvrdohlavec a iné metaforické derivácie pomenovaní) a viacslovné.
  Produktívny podtyp – apelativizované propriá pomenúvajúce ľudské vlastnosti: herkules, judáš, škót, madona, venuša, dora, kubo.

METONYMIA

Prenášanie významu na základe vnútornej súvislosti (čítať Timravu, počúvať Mozarta = štruktúrna met.). Na rozdiel od metafory nemá spoločná vlastnosť v metonymii povahu tzv. tertia comparationis – tretieho člena prirovnania, spoloč. znaku tvoriaceho základ prirovnania 2 vecí.

Meton. vzťah je aj napr.: fakulta 1. inštitúcia, 2. budova, 3. študenti a zamest. f.
Frekventované je meton. prenášanie významu pri podtype činnosť – výsledok činnosti: balet (tanec, tanečný výtvor, ilustrácia – činnosť, obrázok), predmet – subjekt (husle, basa – nástroj, hráč)

Typy metonymie:

Synekdocha – kvantitatívny druh m. pars pro toto – žiť pod otcovskou strechou – v dome, mladosť má odvahu – mladí ľudia
Symbol – označenie konkrétneho predmetu je konvenčným znakom abstraktného pojmu (kotva – nádej, polmesiac – islam, kosák a kladivo, kalich - husitstvo)

4.PRETVORENIE (MODIFIKOVANIE) JESTVUJÚCICH LXJ-iek

ABREVIÁCIA

-skracovanie slov a slovných spojení – typický prejav ekonomizácie jazykového prejavu (redukujeme slová al. slovné spojenia na hlásky/písmená/ al. skupinu hlások prof., a i., foťák, Tina). Mnohé skratky nadobúdajú povahu samostatného slova a fungujú ako skratkové slová.
Skratky – grafické, graficko-fónické a fónické
grafické – v pís. prejavoch, pri ich zvukovej reprodukcii sa zachovávajú neskrátené útvary - tu patria napr. značky /m, l, 220 V,../
graficko-fónické - iniciálové skrátené tvary, kt. vznikajú zo začiatočných písmen jednotlivých slov slovných spojení a kt. sa čítajú ako písmená alebo ako neskrátené slovné spojenia: OSN, MDŽ, HBO, USA...
Prechodný jav medzi graf-fón. a fón. skratkami predstavujú akronymá – iniciálové skratky, kt. hlásková podoba umožňuje ich fónickú realizáciu podobnú výslovnosti slov daného jazyka /AMU, SĽUK, SAS,.../
fónické skratky – fungujú zo zvuk. aj gramat. hľadiska ako bežné slová, majú teda povahu skratkových slov TANAP, ZÁRES = Záhradnícke a rekultivačné služby,../, iné reprezentujú typické fónické skratky: Rempo /remeselnícke potreby/, smog /smoke fog/,...

UNIVERBIZÁCIA

Univerbizáciu určujeme ako nahrádzanie viacslovného pomenovania jednoslovným na základe transformácie spočívajúcej v operácii s lexik. morfémami /t.j. koreň., derivač. morf./.
Pri abreviácii (mechanickom skracovaní) operujeme s hláskami /písmenami/ a slabikami, univerbizácia sa dotýka morfém (sémantická redukcia).
U-ia je formálne spätá s tvorením slov (lebo netvoríme slová ako nové lex.-sémant. J-ky) alebo prebieha len na základe eliminácie časti/í viacslovného pomenovania:

1. slovotvorná U
   a)derivačná – slovotv. formant nahrádza lexikálnu časť viacslovného pomenovania - zasadačka, presilovka, náklaďák,..
   b)kompozično-derivačná: kompozícia je sprievodným javom derivácie: prvoligista – hráč prvej ligy
2. eliminačná U
   a)substantivizačná: triedny učiteľ – triedny
   b)synekdochická: beh cez prekážky – prekážky
   c)kontextová: vláda SR – vláda
   U-slová vznikajú najčastejšie v profesijnej a záujmovej sfére /spočiatku slangové/, ale mnohé prenikajú do hovorov. štýlu a niektoré sa stávajú štylisticky neutrálnymi.