Základné pojmy:
-slovo – lexéma, formálno-významová jednotka SZ, lexikálna jednotka
-alolexa – konkrétna realizácia v texte, v reči, jaz. jednotky, ktoré majú v texte blízku podobu (písať, píše)
-hyperlexéma – polysémická lexéma, významová stavba v celku (slovníkový význam, napr. 1. až 5. význam slova písať v slovníku ,seméma – v slovníku slovo písať má 5 významov, jednotlivé čiastkové významy, čiže sémy)
-lexia – monosémantická jednotka na rovine druhej abstrakcie (písať ako zaznačovať)
ZÁKLADNÁ PROBLEMATIKA LEXIKÁLNEJ SÉMANTIKY
(semniotika = náuka o znakoch, semiológia – F. de Saussure – znakový charakter jazyka
signifikant = označujúce, signifikát = označované)
Typy znakov (podľa Pierca):
- ikon – znak založený na vzťahu podobnosti, zvukomalebné slová, metafory (význam)
- index – znak založený na niektorom druhu ukazovania (náznak)
- symbol – znak založený na konvenčnom alebo arbitrárnom vzťahu, nemotivovanom (označenie) (červená farba – symbol revolúcie)
Slovo je chápané ako jazykový znak – aliquid pro aliquo
- osobitný druh jazykového znaku, t.j. formálno-obsahový komplex, ktorý označuje časť skutočnosti/znak – vec, akýkoľvek jav, ktorý označuje či zastupuje inú vec
Najmenšie jazykové prvky = morfémy, lexémy, syntagmy, vety
Fonémy nepredstavujú znak, nemajú lexikálny význam, v semiotike sa chápu ako výrazové figúry, patria sem slabiky, litery.
- unilaterálna teória – za znak sa považuje iba materiálna stránka slova, pomenovanie – zvukový obal,
- bilaterálna teória - nerozlučiteľná jednotka znázornená v sémantickom trojuholníku, jednota obsahu a formy, signifiant (signifians) a signifié (significatum) len ako celok sa používajú na označenie denotátov
Charakteristické črty jazykového znaku:
- arbitrárnosť (konvenčnosť, ľubovoľnosť) – medzi vecou (denotátom) a pomenovaním (designátom) nie je súvislosť, vzťah nie je príčinný, synchrónne sa nedá odôvodniť, prečo sa v SJ zviera kôň označuje práve slovom kôň, v ruštine lošaď, v nemčine Pferd, v AJ horse, ľubovoľnosť neznamená svojvoľnosť, pre každého člena istého spoločenstva je použitie slova v danej forme a v danom význame záväzné
- diskrétnosť a lineárnosť – znak má pevný tvar, má začiatok, koniec, jednorozmerná povaha
- sémantickosť (funkčnosť) – vzťah k významu, v jazyku nie sú slová bez významu
- stabilita, invariantnosť
Od čias Fregeho sa zaznačuje sémantický trojuholník. Model znázorňuje základné vzťahy medzi objekt. realitou, myšlienkovou oblasťou a jazykovou oblasťou.
sémantický trojuholník
designát (význam, koncept, obsah)
signifikatívny vzťahdesignatívny vzťah
(významový) (kognitívny)
designátor– – – – – – – – – – denotát (pomenovaný objekt)
denotatívny vzťah (označovací)
Rad foném: r-u-k-a
(Hand, Arm, vonkajšia forma)
- významom slova nie je priamo jav skutočnosti
- zvuková, materiálna forma slova (designátor) neoznačuje tento jav bezprostredne, ale vyjadruje istý obsah (designát), ktorý je odrazom označeného javu vo vedomí hovoriacich
- odraz nie je pasívnym, zrkadlovým odrazom, ale je myšlienkovo spracovaný v procese poznávania, zovšeobecňovania, abstrahovania
- výsledok procesu – pojem alebo zovšeobecnená predstava – ešte nie totožná s lexikálnym významom slova
SEMAZIOLÓGIA (lexikálna sémantika, sémantika)
centrálna disciplína, náuka o slovnom význame, má dva úseky:
- a)aspekt lexikologický – analyzuje slovo ako formálno-sémantickú jednotku
- b)aspekt lingvisticko-sémantický – zaoberá sa fungovaním slova v rečovo-myšlienkových, resp. komunikačných procesoch.
Skúma:
- podstatu lexikál. významu,
- vzájomný vzťah významu a formy slova,
- vzťah medzi javom mimojazykovej skutočnosti a slovným znakom,
- významovú štruktúru slova,
- hierarchiu významov vo viacvýznamovom slove,
- zmeny lexikálneho významu,
- vzájomný vzťah pojmovej (nocionálnej, poznávacej) a expresívnej – emocionálnej zložky lexikálneho významu,
- diferenciáciu slovnej zásoby.
(Komplementárny termín k semaziológii je t. onomaziológia, metodologicky postupuje od obsahu k forme.)
