KOMPONENTOVÁ ANALÝZA

Príklad: slovo mlieko - analýza lexik. významu na sémantické príznaky (príklad od Horeckého, 1980)

• klasifikačné:
  propriálnosť –
  konkrétnosť +
  počítateľnosť –
  životnosť –
  kolektívnosť –
  látkovosť +
• identifikačné: tekutina +
• špecifikačné:
  biela farba +
  sladká chuť +
  od samíc cicavcov +
  nápoj +
  potravina +

TYPY lexikálnych významov podľa Dolníka:

Na rozličnej abstrakčnej úrovni sú:

1. kategoriálne komponenty (KK) – majú lexikálno-gramatickú povahu, pretože podmieňujú jestvovanie lex-gram. tried slov, t.j. slov so spoloč. významovým komponentom a spoloč. gramat. vlastnosťami: predmetnosť, statický prízn., dynam. prízn., prízn. príznakov,
2. subkategoriálne komponenty (SK) – životnosť/neživ. pri subst., akostnosť/vzťahovosť pri adj., činnostnosť/stavovosť pri slovesách a pod. Aj SK sa dotýkajú gramat. stránky slov: Ž/NŽ pri mask., A/V pri stupň. adj., Č/S pri kategórii sloves. rode,
3. integračné komponenty (INTK, identifik., generické) – zaraďujú (zjednocujú, integrujú) slová do lexikálnosémantických tried, napr. trieda pohybových slovies je určená INTK „pohybovať sa“, adj. označujúce farby INTK „majú istú farbu“ a pod.,
4. individuálne komponenty (INDK) – špecifikujú význam slova ako jedinečnú sémantickú jednotku.
   Vo vlastnom zmysle LV zahŕňa integračný komp. a individuálne komponenty.

Príklady:
učiteľ : KK: substancia (predmetnosť)
SK: životnosť (zahŕňa ďalšie SK: konkrétnosť, počitateľnosť )
INTK: osoba istého pohlavia (vykonávateľ povolania, ALE aj: čašník, záhradník)
INDK: učiť (dištinktívna séma)
predať: KK: dynamický príznak
SK: činnosť + komponenty dotýkajúce sa sloves. kategórií: akčnosť, subjektovosť, objektovosť
INTK: dať (odovzdať, odkúpiť, vziať, dodať)
INDK: za peniaze = už indiv. séma

Najdôležitejšie kritériá určujúce typy LV-ov:

1. pomer denotácie a signifikácie (veci a pojmu),
2. spôsob nominácie,
3. vzťah ku kontextu,
4. funkcia.

Podľa týchto kritérií sa určujú typy lex. významov:

1. denotačný, signifikačný (hodnotiaci) a signifikačno-denotačný /resp. naopak: denotačno-signifikačný/,
2. priamy a prenesený,
3. kontextovo autonómny a kontextovo viazaný,
4. kognitívny (spojený s myslením) a pragmatický (spätý so skúsenosťami, s používaním).

Príklady:
význam slova krčah „nádoba s uchom, so zúženým hrdlom a výbežkom uľahčujúcim pitie“ (podľa KSSJ) charakterizujeme týmito typovými príznakmi:
denotačný, priamy, nemotivovaný, kontextovo autonómny, kognitívny,
strúhať grimasy:
denotačný, prenesený, sémanticky motivovaný, kontextovo viazaný (lexikálnym kontextom), pragmatický.
krpáň (o človeku):
denotačný, prenesený, sémanticky motivovaný (od krpatý), kontextovo autonómny, pragmatický.

Lexikálna presupozícia (predpoklad)

Pojem presupozície prebrali jazykovedci z logiky (Frege -1892), vo väčšom rozsahu od polovice 60-tych rokov 20. stor., Apresian
V lex. jednotke rozlišujeme vlastný, reálny význam a presuponovaný význam. Aj tento sa podieľa na komunikačnom uplatnení LJ-ky. Výklad lex. významov vo výkladových slovníkoch zachytáva presupozíciu explicitne, implicitne alebo obsahuje len vlastný význam.

Príklady:
prebudiť = prebrať zo spánku, z mdlôb, presupoz. význam „spánok, mdloba“ je tu explicitne prítomný, vlast. význam = pôsobiť na niekoho tak, aby sa ocitol v bdelom stave, alebo aby bol opäť pri vedomí
odpovedať = dať odpoveď, presupoz. význam „mať otázku“ je tu implicitne prítomný,
poradiť = dať radu, presupoz. význam „nevedieť, ako si počínať“ nie je zachytený

Významový odtienok (VO)
Termín v lex. semaziológii a v lexikografii frekventovaný, nejednoznačný a sporný.
Motivácia termínu naznačuje, že ide o sémant. jav, ktorý je podobný významu, je „skoro“ ako význam, ale predsa nedosahuje jeho „úroveň“. (Dolník, s. 15). V tomto zmysle sa používa v súvislosti s polysémiou, s obmieňaním významu monosémickej jednotky, vo vzťahu k synonymám.

Vlastnosti VO:

• vzťahuje sa na ten istý pojem ako LV, s ktorým je spätý = najdôlež. vlastnosť,
• odráža nepodstatné, sekundárne obsah. príznaky, ktoré nanarúšajú jednotu vyjadrovaného pojmu,
• jeho závislosť od nadrad. LV je silnejšia ako vzťah medzi 2 LV v polysémantickom slove alebo medzi významami synoným.

Rozlišujúcou vlastnosťou vo vzťahu k LV a VO je stupeň uzuálnosti daný významom jednotky, t.j. do akej miery sa táto jednotka vnútorne prijala v danom jazyk. spoločenstve.

LV má uzuálnu povahu, je v plnej miere konvencionalizovaný.

VO nie je pevnou súčasťou úzu a nie je zakotvený v lex.sémant. systéme ako samostatná jednotka. O VO ide vtedy, ak sa konotačný (periférny) sémant. príznak pridáva k celému komunik. obsahu jaz. znaku.
Ak sa konotačný príznak presunie do obsahovej zložky systémového znaku (ktorý tvoria sémant. príznaky), vzniká nový význam. Predpokladom je, aby VO prenikol v plnej miere do jaz. úzu.

Vo výkladových slovníkoch sa rozlišujú:

• kognitívne (nocionálne) VO-ky, od nadradeného LV-mu sa oddeľuje bodkočiarkou, strúhať 1. rozdrobovať na strúhadle; posmievať sa; s. kyslú, vážnu, nevinnú ap. tvár,
• pragmatické VO, označujú sa kvalifikátormi: expr., pejor. napr. chlap: 1. dospelá osoba mužského pohlavia, muž. pejor. Čo je to za chlapa! Chlap jeden mizerný,
• štylistické VO, so štylistic. kvalifikátormi: hovor., kniž., publ., napr. starobné hovor. starobný dôchodok,
• prenesené VO, napr. udávať: u. tón i pren. určovať smerovanie,
• prenesené pragmatické (napr. pren. expr.), štylistické (napr. pren. hovor.), štylisticko-pragmatické (napr. pren. hovor. expr.) VO: balvan: veľký kameň; pren. expr. veľký kus hmoty vôbec – balvan snehu, ľadu, cigán: 1, príslušník spoloč. skupiny ind. pôvodu žijúci miestami ešte potulným životom; pren. hovor. expr. kto niečím pripomína cigána (tmavou pleťou, prítulnosťou),
• terminologické VO, vyznačené skratkami ako odb., zool., chem., lek. a pod., napr. dubleta lingv. hláskovo, tvarovo al. slovotvorne odlišné 2 podoby toho istého slova al. tvaru, dvojtvar.
  Prvé VO-ky sú nepríznakové, ostatné príznakové.