referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Lexikológia
Dátum pridania: 17.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: lingva
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 13 082
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 40.7
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 67m 50s
Pomalé čítanie: 101m 45s
 


DIFERENCIÁCIA SLOVNEJ ZÁSOBY ZO SÉMANTICKÉHO HĽADISKA

MONOSÉMICKÉ lex. jednotky – 1F = 1V (odb. termíny, propriá)

Medzi obsahovou a výrazovou zložkou slova jestvujú dvojaké vzťahy:

V1F1
1F = V2 = POLYSÉMIAF2 V = POLYLEXIA
V3F3
tento jav sa nazýva asymetrický dualizmus (AS). Umožňuje ho štruktúra jazyk. znaku – sprostredkovaný vzťah medzi designátorom a denotátom, t. j. AS jazykového znaku je podmienený tendenciou jazyka vyhovieť potrebám ekonomickej (konečným počtom jaz. foriem vyjadriť nekonečný počet denotátov) a efektívnej komunikácie (vyjadrenie jemných rozdielov v myšlienkovom spracovaní odrazov toho istého denotátu).
Horecký (1980): v SSJ pripadá na 100 slov 1500 významov, napr. sloveso mať = 30 význ., ale = 8 v., držať = 15 v.

Základným činiteľom, ktorý pretvára lex. abstrakciu na bezprostredného vyjadrovateľa javu skutočnosti, je kontext.
Kontext = súvislosť, v ktorej sa slovo nachádza, určuje jeho význam, odstraňuje polysémiu, konkretizuje V slova, môže byť východiskom zmeny V slova.
Kontext:

  • jazykový – súvislý rad lex. jednotiek prebiehajúci v čase, tento rad zodpovedá istej situácii a jaz. jednotky sú v ňom navzájom dostatočne určené - minimálny k. - potrebný na to, aby sa lex.jednotka stala v jaz. prejave dostatočne významovo určenou (môže ním byť aj 2-slovné syntagm. spojenie: streliť z pušky, streliť gól, streliť zaucho),
  • situačný – utvára ho súhrn mimojazykových činiteľov, za ktorých sa uskutočňuje jaz. komunikácia (podaj mi tamto, jeden do prvého...),
  • typické kontexty – každá jaz. jednotka sa realizuje v istých k-och, niektoré z nich sú frekventovanejšie, štandardné situácie, štandard. ľud. potreby – štandard. príznaky (dobrý otec, dobrá voda, dobré pero, dobrý lekár) – konvenčne prijaté príznaky ako základ hodnotenia)

    Podmienky kontextovej spájateľnosti:
  • sémantické činitele – okrem spoloč. špecifik. sém musia mať 2 slová aspoň jednu spoločnú klasifikačnú a identifikač. sému, aby sa mohli zmysluplne spojiť, resp. nesmú mať sémy, ktoré by sa vzájomne vylučovali (mlieko / sypať),
  • gramatické činitele – podmieňujú spájateľnosť slov, ktorých prvoradá funkcia je vetotovorná (napr. intencia sloves. deja),
  • pragmatické činitele – konotácia: pozitívna – negatívna, expresivita, štylistická hodnota (bez)príznakovosť, tradícia použitia slova.

Vzťah medzi slovom a kontextom je dialektický: kontext pôsobí na slovo a opačne.

Paradigmatické vzťahy
Vzťahy jednotky k jej možným premenám, k jej alternatívam v rovnakej pozícii.

POLYSÉMIA

inherentný jav každého prirodz. jazyka – v opozícii k synonymii
/P/– dotýka sa jednej lex. jednotky = 2 al. viac rozdielnych, no navzájom súvisiacich významov = sémantické spektrum (sémantická a genetická súvislosť jednotl. významových použití /lexie/ hyperlexémy), ekonomizácia jazyka: 4/5 slov z najfrekvent., ale v SJ je viac monosémic. jednotiek
Polysémické slovo /polysémant/ - jeho jednotu zabezpečuje okrem spoločnej lex. formy obsahová súvislosť medzi významami.

Významy sú obsahovo späté:

  • a)radiálna P – keď má slovo viac ako 2 významy, význ. môžu byť zviazané tak, že všetky majú spoločnú zložku /viažu sa na základ, prvý význam, tzv. súradné odvodzovanie: metaforicky (similačný vzťah – líška, zmija, parazit=zviera (organizmus)+človek, lekvár=potravina+človek, koza, kôň =zviera+telocv. náradie) al. metonymicky (implikačný vzťah – kakao = prášok+nápoj, hruška = strom+plod),
  • b)reťazová P – keď 2-hý význ. je odvodený od základného, prvého V, 3-tí V sa viaže na druhý atď. (kontinuálne významy),...(ľan=poľnoh. rastlina, vlákno, tkanina)
  • c)radiálno-reťazová P – predpokladom polysémie je, aby minimálne dva významy mali zhodnú zložku (čelo=časť hlavy, sprievodu, vedúce miesto)

Polysémické slová – významy sú hierarchicky usporiadané:

  1. primárny, základný motivujúci iné významy. Jeho klasifikačné a identifikačné sémy sú spoločné so sémami ostat. významov, tie sa však odlišujú špecifikačnými sémami (klbko guľovitý útvar vzniknutý vinutím),
  2. odvodený – ide tu o použitie slova na označenie inej predstavy (klbko ľudí skupinka),
  3. osobitný význam – istá lexéma sa realizuje nezvyčajným slovom: klbko smútku, úlomky slov.

Polysémia vzniká:

lexikalizáciou kontextových posunov,
tvorbou prenesených pomenovaní (radiálna p.)

HOMONYMIA (H)

funkcia: rozširovanie SZ
- hranica medzi P a H nie je ostrá. Polysémia a homonymia sa v kontexte odstraňuje.

homonymizácia – pokračujúci proces polysemizácie: zo synchr. hľad.- motivačný vzťah sa stratí, nastáva rozpad polysémie (bernardín = mních, pes)

opačný proces : dehomonymizácia →vznikajú paronymá=slová formálne, obyčajne foneticky podobné, avšak významovo odlišné
príklady: kánon – kanón, prút – prúd, história – hystéria

H– vzťahuje sa na 2 al. viac lex. jednotiek = totožnosť formy, odlišnosť významov

Vlastnosti H:

  • a)odlišné V nie sú synchrónne usúvzťažnené, geneticky nesúvisia
  • b)totožná forma
  • c)spravidla zhodné morfol. vlastnosti
  • d)často odlišné deriv. reťazce odvodené od homonymných deriv. základov
  • e)čiastočne zhodné syntakt. vlastnosti

Klasifikácia H:

  1. podľa uplatnenia vlastnosti H:
    a)úplné (lexikálne, vlastné) – zhoda grafic. a zvukovej formy, rovnaký SD a GK (zhodujú sa v celej paradigme): čelo, atlas, zámok,
    b)neúplné (čiastočné) – odlišná slovnodruhová prísl.: večer – subst./adverb., mať – subst /verb., ráno – subst/adverb., okolo - predl./ čast./adverb., odlišné GK: niekedy rozdiel v kat. rodu, životnosti: kura (tá/to), druh (druha) a druh (druhu), župan (osoba+vec), čistička, umývačka: osoba – zariad. (univerb.); niekedy sa od nich odvodzujú slová rôznymi slovotv. prostriedkami: cifra – dvojciferný, ciferník; cifra – cifrovať, vycifrovať, nadrobiť – nad+robiť, na+drobiť,
  2. bežné a terminolog. – takt „ohľaduplnosť“ – takt, hud. „pravidelne sa opakujúca rytm. jednotka“,
  3. protiklad apelatívnej a propriálnej lexiky: Dunaj „rieka“ – Dunaj „obch. dom“,
  4. spis. J vs. iné útvary národ. jazyka: basista „kto hrá na kontrabase“ - basista, slang „kto je väznený v base“
  5. slovnodruhová prísl: substantívne, verbálne, adjektívne /pólový/, zriedkavo pri iných sl. druhoch.

Nepravé homonymá

  1. homografy = formálne zhodné, zvukovo odlišné: panický – panický, krásne – krásne,
  2. homofóny = formálne odlišné, zvukovo zhodné: bidlo – bydlo, tip –typ, mi – my, pekný – pekní,
  3. homoformy = odlišný SD, formálne i zvukovo zhodné: tri – tri!, soľ –soľ! váha – váha, (príklady v bode 1.b),

Homonymá (Horecký, 1980):

  1. lexikálne (vlastné): formálne vo všetkých tvaroch i zvukovo zhodné: čelo, zámok,
  2. morfologické = homoformy, formálne zhodné: zľava, otcov,
  3. fonetické = homofóny, formálne odlišné, zvukovo zhodné: prúd – prút, plod – plot

H v rámci jedného jazyka -

1.interná /nekontaktová/:

  • A)homogénna – rozčlenenie pôvodne polysémickej lexémy na 2/3 významy, začnú sa označovať odlišné denotáty (lexie s rovnakým etymologickým pôvodom): - hranica“nahromadené drevo“ a hranica „myslené al. osobitne označené pásmo vymedzujúce určité územie“ – zo súč. pohľadu už nemajú nijaký spoločný význ. prvok,: hranica, mesiac,
  • B) heterogénna – rôzne slová podľa pôvodu: vyzrieť, raziť, vlna,
    - pri vývine jazyka splynú 2 od pôvodu odlišné domáce slová: dozrieť, hody,


V slovotvorbe – 1 slovo sa zmenou základu a odlišnou, no vo výsledku zhodnou deriváciou rozčlení na 2 (3) lexémy: letáčik (letáč = 1. doštička, 2. demin. agitač. tlačivo).

  • medzisystémová: balast – lexia z bežnej slovnej zásoby v priamom a prenesenom V „zbytočná, bezvýznamná vec“ ; termín: „účelné zaťaženie plavidla na dosiahnutie jeho stabilnosti“
  • terminologická – elipsa: geom. „uzavretá krivka“, lingv. „výpustka“


2. kontaktová: ako dôsledok jaz. kontaktov s inými jazykmi:

  • A) externá heterogénna – lexie s rozličným etymolog. pôvodom (prevzatím 2 al. viacerých foriem cudzích slov): angl. „port“ – prístav a „port“ – portské, legenda (lit. útvar, vysvetlivky), box, boxer, lokál, raketa, šach
  • B) externo-interná – cudzia a domáca (koincidenciou= formálnym zjednotením cudzích a domácich slov): čelo, bylina, rum, banka, kvas, paša, čača
 
späť späť   4  |  5  |   6  |  7  |  8  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Lexikológia SOŠ 2.9487 353 slov
Lexikológia GYM 2.9606 808 slov
Lexikológia 2.9703 341 slov
Lexikológia SOŠ 2.9882 474 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.