ENANTIOSÉMIA

- zláštny typ an., tzv. vnútorná antonymia
Príklady: obieliť, dostať (dar - bitku), prenajať, dobiť

Medzi LJ-ami existujú stupňovito štruktúrované, hierarchicky usporiadané vzťahy:

HYPERONYMIA – nadradenosť
HYPONYMIA – podradenosť,
KOHYPONYMIA – súradnosť,
TAUTONYMIA – istá lexéma v rozličných oblastiach vyjadruje odlišné významy, napr. nárečová lexika: žito = pšenica (ZS, juhostredoslov. dialekty), raž (Orava, Liptov, VS), mladý porast oziminy (Turiec)
KONVERZIA: komplementárne pojmy, kt. sa súčasne vylučujú, pohľad opačných hľadísk, napr.: A kúpil x od B
B predal x osobe A
SLOVNÁ ZÁSOBA (lexikón)
= systém systémov, prepojenosť v realizácii reči.

centrum, jadro = sféra, v ktorej sú slová späté s inými jednotkami, vo frenkvenčných slovníkoch sa uvádzajú na vysokom stupni frekvenčného rangu:

• bohatá polysémia, rozvinuté sémantické vzťahy
• v SJ asi 500 slov, ktoré vyčerpávajú asi 73% akéhokoľvek textu
• patria sem slová: - s bohatou polysémiou
• s rozvinutými sémantickými vzťahmi
• s mnohočlennými slovotvornými čeľaďami
• s rozsiahlou oblasťou kontextového využitia
• štylisticky zväčša bezpríznakové

prechodná sféra:- najpestrejšia, zahŕňa štýlovo a kontextovo obmedzené lexikálne jednotky
-lexikálne jednotky s pomerne bohato štruktúrovaným významom, ale s obmedzenými slovotvornými možnosťami

periféria:- slová s minimálne rozvinutými vzťahmi k iným jednotkám

• slová napospol jednovýznamové, bez vzťahov po línii polylexie
• ich kontextové využitie sa redukuje na niekoľko málo typických spojení
• sú štylisticky príznakové (úzko odborné termíny, slangové slová a pod.)
• nízka frekvencia
• všetky tri sféry lexikálneho systému sú dynamické. Je v nich neustály pohyb, slová z prechodnej sféry sa môžu dostať do centra alebo naopak na perifériu či z periférie do prechodnej sféry.

OBOHACOVANIE SLOVNEJ ZÁSOBY (ONOMAZIOLÓGIA)

SZ – najpremenlivejšia zložka jazyka, sústavne sa prispôsobuje novým pomenúvacím a vyjadrovacím potrebám komunikantov – ide o potreby ako: pomenúvanie nových javov a pojmov, inovácia vyjadrovacích prostriedkov a prispôsobovanie jestvujúcich výrazov variabilite komun. potrieb.
Procesy obohacovania SZ:

1. Tvorenie nových pomenúvacích J-iek:
   A.Jednoslovné pomenovania, v rámci kt. sa uplatňujú isté slovotvorné postupy:
   a)derivácia /odvodzovanie/, kt. zahŕňa prefixálny, sufixálny, prefixálno-sufixálny (kombinovaný konfixálny), bezafixálny postup,
   b)kompozícia /skladanie/ - uplatňuje sa buď spájanie dvoch plnovýzn. slov, pri kt. sa eliminuje gramatická morféma prvej časti zloženiny a veľmi často sa vyskytuje spájacia morféma, alebo spájanie so zachovaním gram. morfémy v tejto časti kompozita /tieto útvary sa nazývajú juxtapozitá/
   B.Tvorenie združených pomenovaní
   
   
2. Sémantická derivácia /nazývaná aj semaziologicko-onomaziologická/ so 4 postupmi:
   a) metaforizácia, kt. základom je similácia
   b) metonymizácia, kt. sa zakladá na kontinguite /vecnej súvislosti/
   c) špecifikácia, t.j. obohacovanie jestvujúceho V-u o ďalší určujúci komponent
   d) generalizácia, t.j. odstránenie určujúceho komponentu z V-u
   
   
3. Pretvorenie (modifikovanie) jestvujúcich LXJ-iek, kt. zahŕňa:
   a) abreviáciu, kt. výsledkom sú skratky a značky, ako aj skratk. a značkové slová,
   b) univerbizáciu, t.j. nahradenie viacslovných pomen. jednoslovným,
   c) multiverbizácia /pluriverbizácia, polyverbizácia/- nahradenie jednoslov. pomenovaní viacslovnými.
   
   
4. Prehodnotenie jestvujúcich slov
   -na základe slovnodruhových prechodov /konverzia/, teda bez zmeny tvaroslovnej formy, t.j. slovnodruhová homonymia plnovýz. a neplnovýz. slov.,
   -transflexia – nehomonymné tvorenie slov bezafixálnym spôsobom (postupom), pričom prostriedkom odvodzovania je zmena morfologickej charakteristiky (zmena tvaroslovnej paradigmy). Úlohu slovotvor. formantu v odvodenom slove tvorí gramatická morféma. Zmenou GM sa mení aj paradigma a často aj slovnodruhová charakteristika odvodeného slova (nakupovať – nákup-0, strác-ať, previs-0, záhrad-a, strídž-a, pekn-e)
   
   
5. Preberanie cudzích LXJ-iek, ktorého výsledkom sú:
   a) citát. slová a slovné spojenia (neadaptované alebo len minimálne foneticky: adaptované – ex offo, a priori, persona non grata, exotizmy – názvy cudzích reálií – harakiri, pončo, kuli, tomahavk, toreador,
   b) prevzaté slová a slovné spojenia – lexikálne výpožičky (adapt. v rozličnej miere, a to fonologické, morfolog., slovotvorné, syntaktické, pragmatické aj pravopisné – trojstupňová adaptácia: 1. výslovnostná, 2. grafická, 3. morfologická: design/ dizajn, jeep/džíp,
   c) kalky, resp. polokalky - doslovné preklady, nepreberajú sa slová alebo slovné spojenia, ale slovotv. al. sémant. motivácia:
   1. gramatické k. – kopírujú morfematickú štruktúru preberaného slova: sú-cit/con-scientia, vý-raz/Aus-druck,
   2. sémantické k. – slovo existujúce v jazyku získa ďalší význam podľa cudzej predlohy: myš/mouse v AJ má oba významy,
   3. frazeologické k., v preklade kopírujú štruktúru frazémy: ide o.../ es geth um..., živý záujem/ lebhaftes Interesse.
   Kalkovanie je produktívnym spôsobom obohacovania SZ, najmä v odbornej terminológii: subjekt, substantívum, memory.
   Prevzaté slová sú preberané do SZ priamo alebo prostredníctvom iného jazyka: latinizmy (advokát, disciplína, kandidát, privilégium, senátor), germanizmy (cibuľa, cech, fara, farba, fľaša, golier, jarmok, musieť, pančuchy, verbovať), rumunské – valašská kolonizácia (geleta, bryndza, koliba, salaš, valach), hungarizmy (guláš, čardáš, čižma, dereš, klobása, koč, šiator), rusizmy (blahodarný, iskrenný, rozkol, vesna, sloh, úspech, vzduch), romanizmy (garáž, blamáž, aféra, detail, repríza), anglicizmy (športové termíny), amerikanizmy (enter, čip, repovať, skener).

1.TVORENIE NOVÝCH SLOV

LJ – A) nemotivované (značkové, arbitrárne)
B) motivované

Typy motivácie lexikálnych jednotiek

• zvuková (imitatívna) – kauzálny vzťah medzi fonet.-fonol. formou a denotač. významom,
  uplatňuje sa pri pomerne úzkej skupine slov onomatopoického a expresívneho charakteru, vychádza z napodobňovania mimojazykových zvukov spätých s označovaným javom: kukučka kuká, kikiríkať, chrápať, vŕzgať, ...
• sémantická (transpozičná) – vzťah medzi V-om a iným V toho istého lex. výrazu, vzniká metaforickým alebo metonymickým prenášaním významu: koza, kôň ako druhy telocvičného náradia, kniha ako časť zažívacieho ústrojenstva prežúvavcov. SM – závažný činiteľ pre konštiuovanie i vývin významovej štruktúry slov, prejavuje sa ale iba na úrovni obsahu, formálne nie je naznačená,
• slovotvorná (tradične, ale nepresne nazývaná morfologická) – štruktúrna m., založená na morfematicko-sémantickej korešpondencii slov, slovo formálnou štruktúrou naznačuje svoj význam (chodiť – chodník, loď – lodiar, hrať sa, hravý), strata slovotvornej motivovanosti vedie k vzniku značkových slov, pri ktorých už len etymologický rozbor odhalí ich pôvodnú motiváciu (koryto, utorok, motúz, zrkadlo), najvýznamnejší typ – 65% SZ, umožňuje, aby sa slovo prostredníctvom svojich morfematických zložiek začlenilo do viac alebo menej uzavretých systémovo usporiadaných skupín:
  slovotvorného hniezda (chodiť – chodník, chodec, chodníček, prichodiť, príchod, dochádzať, dochádzka)
   slovotvorného typu (chodec, plavec, jazdec, letec)

falošná motivácia – motivačný príznak pomenovania protirečí vedec. poznaniu predmetu: veľryba nie je ryba, ale cicavec
Motivácia je historický jav, može zaniknúť, zmeniť sa (požiarnik - hasič), druhotne sa pretvoriť (križantína - chryzantéma).
Strata sémant. motivovanosti vedie ku vzniku homoným: pero – pero – pero,
Strata slovotvor. motivovanosti = demotivácia, vedie k vzniku značkových slov: utorok, koryto, motúz, zrkadlo...