DERIVATOLÓGIA – náuka o slovotv. motivácii
Tvorenie nových slov (nových pomenovacích jednotiek) je spojené so s l o v o t v o r n o u m o t i v á c i o u
- kauzálny /príčinne podmienený/ vzťah medzi formálnou a významovou stránkou LXJ-y.
To značí, že pri motivovaných LXJ-ách sa dá odpovedať na otázku, prečo práve daná forma vyjadruje daný význam a to bez toho, aby sme skúmali etymológiu slova.
Pri odovodeninách, zloženinách a viacslovných pomenovaniach sa m o t i v á c i a
prejavuje ako ich štruktúrno-lexikálna vlastnosť, prostriedok, ktorým si môžeme uvedomiť kauzálnosť.
Odvodené slovo je prostredníctvom tejto vlastnosti spojené s triedou slov s rovnakou slovotvornou štruktúrou, slovotvor. významom a so slovom, kt. sa premieta do jeho slovotvorného základu.
Slovotvorná motivácia derivátu je jednotou štruktúrnej a lexikálnej m o t i v á c i e .
Pr.:
učiteľ: slovotv. formou uči-teľ je tento derivát spätý s triedou slov vychovávateľ, prekladateľ, overovateľ..., vzťah k tejto triede tvorí jeho šturktúrnu MT, slovotv. základom uči- je spätý so slovom učiť – tento vzťah tvorí LX-u motiváciu.
LX-a MT:
slovo učiteľka je motivované nielen vzťahom k slovu učiť /učiteľka = žena, kt. učí/, ale aj vzťahom k slovu učiteľ /učiteľka = ženský náprotivok slova učiteľ/
nosáň – motivované slovom nos /nosáň = kto má veľký nos/ a slovom nosatý /nosáň = nosatý človek/
Isté deriváty môžu mať viac ako jednu motivačnú súvislosť – lexikálna polymotivácia, resp. paralelná motivácia slova = jeden motivát /motivované slovo/ môže mať niekoľko motivantov /motivačných slov/; motivanty nie sú spravidla rovnocenné, o hodnote motivantu rozhoduje hl. jeho významová blízkosť s motivátom -- bližší k motivátu je ten motivant, kt. s ním má viac spoloč. V-ových čŕt. (učiteľka je silnejšie motiv. slovom učiteľ, nosáň slovom nosatý,...)
Úlohu motivanta môžu plniť aj viacslovné pomenovania – ide o univerbizačnú motiváciu: nákladné auto - nákladiak, zasadacia sieň - zasadača, zubný lekár - zubár,... = ide o prípad tzv. kondenzačnej M, ku kt. patrí aj M voľným slovným spojením /čierne vlasy - čiernovláska/, ale i predložkovým spojením /pri zemi - prízemie/.
Slovotvorná motivácia má v lexikálnej zásobe 4 základné funkcie:
- systemizačnú (zoskupovanie slov do skupín, typov, kategórií),
- integračnú – súvisí s prvou, každé slovo sa zaraďuje do SZ na základe motivačných vzťahov, do slovotvor. hniezda, s. typu, s. kategórie,
- kondenzačnú – uplatňuje sa pri tvorbe LJ – frazém a združ. a voľných pomenovaní, pri univerbizácii,
- adaptačnú – pri internacionalizácii SZ, pri prevzatých slovách 1. stupňom je morfolog. adaptácia, vyšším tvorba derivátov od prevzatého slova a utváranie slovotvor. hniezd.
ZÁKLADNÉ JEDNOTKY SLOVOTVORNÉHO SYSTÉMU
zákl. jednotka – derivatéma = LJ, kt. je súčasťou vzťahov slovotv. motivácie
motivant = východisková, motivujúca jednotka
motivát = výsledok motivácie, motivovaná jednotka
Typy derivatém (podľa Furdíka, 2004):
v širšom zmysle: motivanty +motiváty
v užšom zmysle: motiváty
derivatéma:
- motivanty:
1-slovné – nemotivované (kufor) + motivované (učiteľ, nikto)
viacslovné – združ. pomenovania (študijné oddelenie→ študijné) +frazémy (mať 7 slivák→sedmoslivkár) + voľné syntagmy (bosé nohy → bosonohý) - motiváty:
deriváty
kompozitá
1.slovotvorné prostriedky – slovotvorné základy, slovotvorné formanty
2.slovotvorné postupy - odvodzovanie, skladanie, transflexia, reflexivizácia
3.slovotvorné útvary – slovotvorný rad, slovotvorná paradigma, slovotvorný typ, slovotvorné hniezdo, slovotvorná kategória
1. SLOVOTVORNÉ PROSTRIEDKY
predstavujú materiálnu časť slovotvorného systému
slovotvorný základ (SZ) - nositeľ onomaziologického príznaku, časť slova významovo a formálne zhodná s tvarotvor. základom motivanta (hláskové alternácie v ňom sú vyvolané stykom SZ a SF na morfemat. švíku: mlad-ý, mláď-ež, mládz-a). SZ – koreň slova vyhlasovať, celé slovo – veľryba, autoklampiar, celý slovný tvar – akémusi
slovotvorný formant (SF) - časť odvod. slova, kt. sa pripája k SZ, nositeľ onomaziologickej bázy, významovo a funkčne modifikuje SZ (220 pre subs., 30 slovesných a adjektív), inventár SF nie je stály: -uch, -vo,-an, -eň (kožuch, pivo, hrtan, rezeň) na periférii, nové SF: etno-, hyper-, video-, -fil, -man a i.
fonolog. varianty SF:
-ák/-iak Lipták – ušiak, -ík/-ik vlastník – básnik, -núť/nuť risknúť – páchnuť
bez-/bezo- bezlistý – bezodnývy-/vý- vysekať – výsek
(SF) – príklady:
prefix: od-písaťsufix: stol-čeksúbor GM: lov-0
kombinácia P+S: ná-byt-okP+GM: pred-mest-ie
2. SLOVOTVORNÉ POSTUPY:
slovotvorný postup=proces utvorenia motivov. slova pomocou spojenia SZ + SF alebo viacerých SZ
ODVODZOVANIE /DERIVÁCIA/
-najproduktívnejší slovotvor. spôsob (80% slovotv. motivov. slov)
= utváranie slova z jestvujúcej, základovej pomenovacej jednotky zmenou jej morfémovej stavby, a to pripájaním slovotvorného formantu (afixu) ku kmeňu základového slova:
- A) syntetické:
- prefixácia – pripájanie predpony : od-písať, vy-pustiť, pra-otec
- sufixácia - pripájanie prípony: pracov-ník, stol-ček,
- konfixácia – (kombinovaný postup) predpona aj prípona súčasne: ná-mor-ník, ná-byt-ok,
pod-voz-ok, na-sprost-astý, o-čipk-ovať, za-vzduš-niť
- postfix: aký-si, čo-si, aký-že, ktorý-koľvek
- transflexia (bezafixálny postup, konverzia v širokom zmysle) – prechod do iného ohýbania, pričom nezáleží na tom, či ide o zmenu SD. Úlohu formantu plní gramatická (relačná) morféma, kt.tu má synkretickú povahu: aj slovotvornú funkciu, takže odvodzovanie sa zakladá na zmene tvaroslovnej paradigmy a aj SD-zmene motivátu:
zelený – zelen - /ý/ - zeleň-0 loviť – lov-/iť/ - lov-0kmotor-0 – kmotr-a
zostaviť - zostav-/iť/ - zostav-apekn -/ý/ -evystúp-iť – výstup-0
- prefixálno-transflexný postup (kombinovaný postup: prefix+GM): ú-zem-ie, prí-mor-ie,
ne-rozhodn-e,z-havran-ieť, s-červen-ať, do-hol-a, po rusk-y (analyt. tvar) - B) analytické:
- reflexivizácia, príp. dereflexivizácia (samostat. deriv. morféma sa/si) – vyskytuje sa samostatne topiť – topiť sa, hnať- hnať sa al. v kombinácii s iným postupom (vo funkcii slovotvor. formantu vystupuje zmena paradigmy odvod. slova vzhľadom na odvodzujúce slovo).
kombinované postupy:
sufix+reflex.: lesk-núť sa, sánk-ovať sa
prefix+reflex.:pre-jesť sa, roz-kričať sa, na-robiť sa, vy-rozprávať sa...
transflex.+reflex.: priatel-iť sa, pochab-iť sa
prefix.+ transflex, +reflex.:u-skromn-iť sa, z-myš-iť sa,
prefix.+ sufix.+reflex.:do-žad-ovať sa, z-večer-ievať sa
dereflexivizácia: lyžovať sa – lyžovať
