– náuka o slovnej zásobe, lexis = slovo, logos = náuka, veda
predmet skúmania: SZ – lexika, vlastnosti slov a slovných spojení ako pomenovacích jednotiek, skúmanie vzájomného vzťahu týchto jednotiek v systéme slov. zásoby aj pri použití v jazykovom prejave, určenie lexiká. významu, vzťah významu a pojmu.
Lexikón = lexikálny subsystém jazyka je vnútorne štruktúrovaný, hierarchizovaný systém podsystémov, súbor, kt. je otvorený, t.j. prijíma, adaptuje cudzie prvky, ale patrí sem aj odb. terminológia, ktorá stále rastie. Jazykové jednotky sú usporiadané v tzv. čiastkových systémoch, v poliach, v mikrosystémoch.
SZ slovenčiny = celonárodný jazyk. Jeho variety: spisovný j., nárečia, slang, argot, žargón
spisovný jazyk
- najdôležitejšia forma národného jazyka
- jazyk sloven. školy, kníh, novín, divadla, rozhlasu a TV
je v protiklade s:
- teritoriálnymi nárečiami – osobitná hláskoslovná, gramatická a lexikálna stavba:
- západoslovenské
- stredoslovenské
- východoslovenské
sociálnymi nárečiami – reč rozlič. skupín spojených spoločnými záujmami, rovnakou činnosťou, profesiou (nemajú vlastnú zvukovú, gramatickú a lexikálnu stavbu, prepožičiavajú si ju zo spisov. slovenčiny alebo z teritoriálnych nárečí)
- slang (študentský, vojenský, poľovnícky)
- argot
Zákl. jednotka SZ: slovo.
Slovo sa skúma z hľadiska:
- významu,
- miesta v celkovom systéme lexiky,
- pôvodu,
- gramatických vlastností,
- sféry používania v komunikácii,
expresívno-štylistickej charakteristiky.
Aktívna SZ = 5 – 10 tis. lexikálnych jednotiek (jednotlivec ju používa v hovor. a písan. prejavoch)
Pasívna SZ = 6x bohatšia, väčšia, v modernej SZ je asi milión lex. jednotiek, terminológia je najbohatšia oblasť SZ (komunikant jej rozumie, ale ju aktívne nepoužíva)
Bernolák, A.: Slowár Slowenskí, Česko-Latinsko-Nemecko-Uherskí (6-zv. preklad. 1825-27)
ČIASTKOVÉ LEXIKOLOGICKÉ DISCIPLÍNY
Členenie lexikológie:
- syntagmatická (kombinatorická) – vzťahy medzi LX-ymi jednotkami zoskupenými v jednom syntakt. rade –lineárne
- paradigmatická – významy LX-ych jednotiek, ich vzťahy vnútri 1 LX-ej jednotky alebo medzi viacerými 1-význ. LX
jednotkami, alebo viacvýzn. LXJ-ami. Podľa predmetu skúmania sa v jej rámci rozlišuje:
- lexikálna sémantika,
- onomaziológia,
- derivatológia,
- frazeológia,
- terminológia,
- onomastika,
- lexikografia.
lexikálna sémantika, semaziológia – metodologicky postupuje od formy k obsahu, zaoberá sa významom LJ-iek a významovými vzťahmi.
onomaziológia – náuka o pomenovaniach, patrí sem aj derivatológia - náuka o tvorení slov, ako sú utvorené tie slová, ktoré svojou formálnou štruktúrou naznačujú svoj lexikálny význam – tzv. slovotvorne motivované slová (odvodené i zložené – 2/3 SZ), t. j. slová tvorené od iných slov zmenou ich morfematickej štruktúry.
Na základe špecifických čŕt sa vyčleňuje:
frazeológia – náuka o viaclovných lexikálnych jednotkách, ktoré sú napospol štylisticky príznakové (jestvuje viacero výmedzení f-ie), v širšom chápaní:
- priame združené pomenovania
- nepriame pomenovania – frazeologické jednotky
- frazeologizované spojenia – ustálenosť, nezameniteľnosť komponentov v lexikálnom obsadení, neúplná paradigma komponentov, výskyt petrifikovaných a zastaraných výrazov a tvarov.
terminológia – náuka o odborných termínoch
- základné vlastnosti
- význam odborného termínu v porovnaní s neterminologickým pomenovaním
- štruktúra odborných termínov
- zdroje, ustálenosť termínov
- terminologizácia a determinologizácia
onomastika – náuka o vlastných menách
lexikografia – náuka o vedeckom zostavovaní slovníkov (rozlič. druhy opisov. slovníkov, typológia slovn., stavba hesiel, spôsoby výkladu, gram. a štyl. charakter slov, exemplifikácie)
LEXIKÁLNA ROVINA V POROVNANÍ S INÝMI JAZYKOVÝMI ROVINAMI
- zahŕňa viac prvkov, má bohatšiu a rozmanitejšiu sieť vzťahov medzi prvkami
- najbezprostrednejšie spojená s mimojazykovou skutočnosťou
- prechodné oblasti medzi rovinami:
tvorenie slov
- prepojenie lexikálnej a morfologickej roviny: paralelnosť a totožnosť formálnych prostriedkov: slová i gramatické tvary sa tvoria predponovými a príponovými morfémami, často sa tá istá morféma využíva na tvorenie slov i tvarov (konverzia: zlý – zlo, letieť – let – 0, žab-a – žab-í)
- prepojenie lexikálnej a syntaktickej roviny: paralelnosť vo vzťahoch medzi členmi syntagiem a komponentmi odvodeného slova alebo zloženého slova (X spieva – ten, kto spieva =spevák, má tvrdú hlavu – tvrdo-hlav-ý)
oblasť viacslovných pomenovaní, t. j. pomenovacích jednotiek zložených z viac ako jedného slova, ale vyjadrujúcich jeden celistvý význam
- prepojenie lexikálnej a syntaktickej roviny: medzi slovami ako komponentmi pomenovaní sa zachovávajú syntaktické vzťahy, realizujú sa syntaktické konštrukcie, ale
-význam spojení je celistvý, nie je súhrnom lexikálnych významov jednotlivých komponentov,
-spojenia nemožno rozčleniť na menšie jednotky, lebo by stratili alebo pozmenili svoj význam,
-netvoria sa zakaždým znovu, ale fungujú ako celok a majú rovnakú hodnotu ako jednoslovné pomenovania, - priame (združené pomenovania) : vysoká pec, národná rada, skok o žrdi, kysličník uhličitý
- nepriame metaforické (frazeologické jednotky): na nevydržanie, lanské snehy, päsť na oko, vodiť za nos, vziať nohy na plecia, streliť capa, vypáliť rybník
