Úvod do metód štúdia
Racionalizácia duševnej práce
- zásady:
- rozdeliť si čas ma prácu i zábavu, striedať telesnú a duševnú prácu
- dodržiavať zásady správnej životosprávy
- zaviesť si vhodné metódy vykonávania prác, zaviesť si plánovanie
Kde a ako hľadať informácie
Informatika
- informácia (z lat. informare – utvárať, odovzdávať predstavu) – dva významy:
1. akýkoľvek údaj, poznatok, fakt
2. údaj, ktorý je dôležitý vzhľadom na potreby používateľa, obohacuje jeho poznanie, týmto sa zaoberá informatika
- informatika:
- je nový študijný, profesiový a vedný odbor, ktorý sa zaoberá vznikom, získavaním, spracúvaním, ukladaním, sprístupňovaním, odovzdávaním a využívaním odborných informácií
- vznikla v päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia v súvislosti s kybernetikou (veda o riadení a prenose informácií v zložitých systémoch)
- základné informačné inštitúcie:
- knižnice
- bibliografické inštitúcie
- strediská vedeckých a technických informácií
- najrozšírenejšia katalogizačná klasifikácia – medzinárodné desatinné triedenie (MDT) – 10 tried, 10 podtried, 10 radov, 10 poradí, 10 skupín, …)
Knižnice
- primárne informačné pramene – rôzne slovníky, encyklopédie, časopisy – originálne, nespracované pramene
- sekundárne informačné pramene – katalógy (menné, vecné, systematické, periodík) – každý katalogizačný lístok
- terciárne informačné pramene – bibliografie (zoznamy literatúry o nejakej téme) a rešerše (prehľady údajov o žiadanej problematike)
- u nás je najväčšou knižnicou knižnica Matice slovenskej v Martine
Knihy a odborné časopisy
- záložka na obálke – stručná informácia o obsahu knihy
- obsah – zoznam názvov jednotlivých kapitol
- úvod (predhovor) – autor komentuje obsah knihy uvedením svojho zámeru, plánu a metód práce; upozorňuje aj na to, čo knihe čitateľ nenájde a prečo
- index (register) menný a vecný – abecedný zoznam dôležitých mien a odborných termínov s uvedením strán, na ktorých sa v knihe o nich píše
- zoznam použitých skratiek – býva najmä v slovníkoch
- literatúra (bibliografia) – abecedný zoznam použitej a citovanej literatúry (meno autora, názov diela, miesto vydania, vydavateľstvo, rok vydania, príp. rozsah)
- resumé – zhrnutie, stručný obsah odbornej knihy alebo článku, často býva aj cudzojazyčné (aspoň 2 cudzie jazyky)
Prostriedky masovej komunikácie
- tlač, rozhlas a televízia – informovanie o nových literárnych dielach:
1. anotácia (stručne informuje)
2. referát (obsiahlejšie informuje a agituje za prečítanie diela)
3. recenzia (dôkladne informuje, analyzuje a hodnotí klady a zápory diela)
Ako spracúvať a uchovávať informácie
Diár- všetky pracovné i osobné povinnosti, ktoré máme istý deň vykonať
- farebne odlišujeme, najdôležitejšie postrehy toho-ktorého dňa prenášame do kartotéky
Denník- zážitky uplynulého dňa v časovom slede
- miesto pre neskoršie poznámky
- pokiaľ ho čítame aspoň 2-3 x do mesiaca, zlepšujeme si vyjadrovanie
Poznámky vo vlastnej knihe1. podčiarkovanie (zvislá čiara na okraji)
2. poznámky na okraji strany (na margu) – marginálie
3. papieriky s poznámkami v knihe
4. operátory – značky čitateľa
Výpisky a výstrižky- výstrižky – výstižné úryvky z časopisov
- výpisky:
- jedna ucelená myšlienka, doslovný citát, anotácia knihy, článku, vlastné hodnotenie
- horná časť – heslo
- dolná časť – autor, názov knihy, miesto, vydavateľ, rok vydania, strana, dátum zápisu
- do kartotéky:
- prehľadná, systematická, jednoduchá
- oddelenia a pododdelenia
Konspekt, osnova, tézy- konspekt:
- záznam základných údajov, hlavných myšlienok, príkladov, dôkazov i doslovných citátov z počutého alebo prečítaného odborného textu
- zhustený, ale verný obsah textu, zachováva jeho logickú štruktúru
- jeho forma musí byť prehľadná
- osnova:
- najstručnejší a najprehľadnejší záznam obsahu textu
- v bodoch, heslách, (menných) vetách
- heslá obsahujú základné (kľúčové pojmy)
- tézy:
- obsah textu v ucelených vetách
- nazývajú sa aj sylaby
Všeobecné poznatky o slohu
Funkčné jazykové štýly- jazyk plní rozličné funkcie (jazyk = spoločenský jav):
- základná funkcia – komunikatívna (dorozumievacia) funkcia
- štylistika – odbor jazykovedy skúmajúci ktoré jazykové prostriedky sú najvhodnejšie z hľadiska jazykovej komunikácie, najmä v rámci jazykových štýlov
- funkčné jazykové štýly:
1. verejný styk:
- náučný (odborný)
- administratívny (úradný)
- publicistický
- rečnícky
- umelecký; esejistický
2. súkromný styk – hovorový
- hovorový štýl:
- realizuje sa prevažne ústne
- i nespisovné slová
- štandard – ustupujú nárečové prvky v prospech hovorových slov a odborného slangu
- administratívny štýl:
- písomný štýl
- hlavné znaky: vecnosť, stručnosť, prehľadnosť
Slohové postupy a slohové útvary (žánre)
- 4 základné slohové postupy:
1. informačný
2. výkladový
3. opisný
4. rozprávací
- uplatňujú sa v ustálených vzoroch – slohových žánroch (útvaroch)
- ak slohovým útvarom zodpovedá viac slohových postupov, nazývame ich hybridné (zmiešané slohové útvary)
Slohové postupy a žánre (tab.)Slohový postup | Obsah | Slohové útvary (žánre) |
1. Informačný | stručné údaje (fakty) na otázky:
kto? čo? kedy? kde? (ako? prečo?) | správa, oznámenie – rozličné druhy hovorového, administratívneho a publicistického štýlu), bežné rozhovory |
2. Rozprávací | udalosti, príbehy, zážitky v časovej postupnosti | rozprávanie, fejtón, bájka, rozprávka, povesť, poviedka, novela, román |
3. Opisný | vecné (vonkajšie) vzťahy, znaky, vlastnosti, následnosť činností | opis, návod, životopis, posudok, charakteristika, cestopis, reportáž |
4. a) výkladový | Vnútorné vzťahy (príčinné a dôsledkové) | výklad, odborný referát, prednáška |
b) úvahový | konfrontácia subjektívneho a objektívneho hodnotenia | úvaha, kritika, esej, recenzia, diskusný príspevok, prejav, úvodník, komentár |
Slohotvorný (štýlotvorný) proces
Ako postupovať pri písaní vlastnej práce – slohového útvaru
1. Objasníme si tému, funkciu a situáciu svojho prejavu
2. Vyberieme fakty a informácie potrebné pre tému
3. Osnova
4. Koncept
5. Upravujeme, zlepšujeme koncept
6. Čistopis
Štýl
- je to cieľavedomý výber a usporiadanie jazykových prostriedkov s ohľadom na funkciu a situáciu prejavu
- tento proces sa nazýva kompozícia a štylizácia
Koncept
- prvopis
- píšeme, čo nás prvé napadne, nad pravopisom a štylistikou sa príliš nepozastavujeme
Individuálny štýl- vyjadrenie dvoch ľudí k rovnakej téme nie je nikdy rovnaké – každý má svoj individuálny štýl, pôsobia tu subjektívne štýlotvorné činitele (najdôležitejší je autorova
intelektuálna vyspelosť)
Lexikológia- náuka o slove a slovnej zásobe
- objasňuje slovnú zásobu z hľadiska významu (tematiky) a formy (pomenovania)
- slovná zásoba je jednou z hlavných zložiek jazyka a tvorí lexikálnu rovinu
Pojem a slovo- slovo:
- je ustálená skupina hlások
- niečo pomenúva, označuje
- má lexikálny a gramatický význam
- musí mať ustálenú formu, vecný význam
- niektoré slová sú viacvýznamové (okrem prvotného majú aj druhotný význam – napr. hlava)
- zviera – nadradený pojem rovnocenným pojmom líška, pes, mačka, ...
- pojem:
- je základnou formou ľudského myslenia
- je odrazom všeobecných a podstatných vlastností predmetov a javov skutočnosti
- obsah pojmu je daný výpočtom jeho základných znakov, vymedzuje ho definícia
- pomenovaním pojmu je slovo alebo skupina slov – slovné spojenie
Etymológia
- náuka o skúmaní pôvodu slov
- synonymá – slová podobného významu a rôzneho znenia
- paronymá – slová, ktoré sa hláskovo podobajú a hláskovo ovplyvňujú
- homonymá – slová rovnakého znenia a iného významu
Slovná zásoba a slovníky- slovná zásoba je súhrn všetkých slov, ktoré existujú v jazyku a je zachytená v slovníkoch
- slovníky:
- Slovník slovenského jazyka
- Malý synonymický slovník
- Malý frazeologický slovník
- terminologické, cudzích slov, dvojjazyčné, etymologické, frekvenčné, retrográdne
Základná a individuálna slovná zásoba
- základná slovná zásoba – najpoužívanejšie slová (1000 – 1500)
- individuálna slovná zásoba:
- rôzna
- priemer: 3000 – 8000 slov
- aktívne – slová, ktoré poznáme a používame
- pasívna – 5-krát väčšia než aktívna – slová, ktoré poznáme, ale nepoužívame
- najväčšiu slovnú zásobu majú spisovatelia
Systém v slovnej zásobe- slová v slovnej zásobe sú v určitých vzťahoch – tvoria systém:
1. podľa vecného významu:
a) 10 slovných druhov (plnovýznamové – neplnovýznamové)
b) jednovýznamové – viacvýznamové
c) neodvodené – odvodené; zložené
d) synonymá (rovnoznačné)
e) homonymá (rovnozvučné)
f) antonymá (protikladné)
g) paronymá (hláskoslovne a významovo sa ovplyvňujúce)
h) súradné – nesúradné (významovo nadradené, podradené)
2. podľa dobového výskytu:
a) nové (neologizmy)
b) zastarané, archaizmy, historizmy
3. podľa príslušnosti k štýlovej vrstve:
a) neutrálne (štylisticky nepríznakové)
b) štylisticky príznakové:
1. spisovné (odborné, básnické, hovorové)
2. nespisovné (vulgárne, žargónové, argotové)
4. podľa expresivity:
a) neutrálne (bez citového zafarbenia)
b) citovo zafarbené (zjemňujúce, zhoršujúce)
Štýlové rozvrstvenie slovnej zásoby
Zmeny v slovnej zásobe
Skupina časovo príznakových slov
- slovná zásoba sa rýchlo mení, vyvíja
- neologizmy – novovznikajúce slová:
1. domáce (napr. množina)
2. cudzie (napr. windsurfing)
- zastarané slová:
1. historizmy – zanikli
2. archaizmy – majú náhradu
Obohacovanie slovnej zásoby
- cudzie slová (prevzaté slová):
1. zdomácnené (víkend)
2. pôvodné (science-fiction)
3. internacionalizmy (emócia)
- väčšinou sa skloňujú podľa domácich vzorov
- slovná zásoba sa okrem tvorenia nových slov a preberania cudzích slov obohacuje aj tým, že slová dostávajú nový význam
- centrum slovnej zásoby sa mení najpomalšie
Štylistické využitie slovnej zásoby
Expresívne slová
- slová, ktoré, na rozdiel od štylisticky neutrálnych, majú kladný (maznavý) alebo záporný (hanlivý) odtienok, ktorý je označený v Slovníku slovenského jazyka
- používajú sa iba v úzkom, familiárnom styku
Synonymá
- rovnoznačné, no nerovnako znejúce slová
- nemajú vždy totožný význam (odlišujú sa významovými a štylistickými odtienkami)
- synonymické rady nájdeme v Malom synonymickom slovníku
Antonymá- slová opačného významu
- obyčajne tvoria dvojice, no sú i iné prípady (starý – nový, mladý)
Frazeologizmy- je to ustálené spojenie najmenej dvoch slov, ktoré má spravidla prenesený význam
- frazeológia je náuka všetkých frazeologizmov ako aj súhrn všetkých frazeologizmov
- môžu byť ľudové, intelektuálne a europizmy
Slovníček
- deminutívum – zdrobnenina
- augmentatívum – zveličenina
- eufemizmus – zmierenie, zjemnenie
- laudatívum – maznavé slovo
- melioratívum – zlepšenie
- vulgarizmy – v spoločenskom styku neprístupné slová
- žargón – reč určitej spoločenskej triedy alebo jej vrstvy odlišujúca sa od spisovného jazyka hlavne slovníkom
- argot – tajná reč spoločensky nižších vrstiev
Tvorenie slov1. odvodzovaním
2. skladaním
3. skracovaním
Odvodzovanie- najčastejší spôsob tvorenia slov
- odvodené slová sa tvoria zo základových slov (napr. krik → kričať)
- každé odvodené slovo má istý význam a formu
- isté slovotvorné prípony majú istý spoločný význam (ička – deminutíva (hlava → hlavička); ženské substantíva od subtantív mužského rodu (chirurg → chirurgička) – prechyľovanie)
- produktívne prípony – prípony, pomocou ktorých sa tvorí najviac nových slov
- nové slová sú správne iba vtedy, ak vznikli podľa slovotvorných typov ustálených v slovenčine a odrážajú isté javy zo skutočnosti
- k novým slovám patria aj okazionalizmy (príležitostné slová)
Systémová postupnosť pri odvodzovaní
- z hľadiska formy rozčleňujeme odvodené slová na dve slovotvorné časti (binárny princíp):
1. slovotvorný základ:
a) neodvodené slová (dom)
b) odvodené slová (dokončiť)
c) zložené slová alebo slovné spojenia (veľkomesto, Banská Bystrica)
d) predložkové spojenia (pod zemou)
2. slovotvorný formant:
a) slovotvorná prípona (sufix)
b) slovotvorná predpona (prefix)
Skladanie
- slov tvorených skladaním je menej než slov tvorených odvodzovaním
- nové slovo vzniká z dvoch slovných základov a má poväčšine iný význam než slovné základy (krasokorčuliar, novovek)
- nepravé – zrazeniny – kníhtlačiareň, pravdepodobný
- hybridné zlúčeniny (jedna časť je cudzieho pôvodu – autoškola)
- prídavné mená so spojovníkom (česko-slovenský)
Skracovanie
1. typ atď.:
- len v písomnom prejave
- píše sa za nimi bodka
- čítame ich ako celé slová
2. typ USA – inciálové skratkové slová
3. typ SATUR:
- skloňujú sa
- začiatočné písmená alebo slabiky
4. značky
Univerbizácia a multiverbizácia- univerbizácia:
- skracovanie viacslovných pomenovaní (minerálna voda → minerálka)
- nový názov vzniká z prídavného mena viacslovného pomenovania a z prípon -ka, -čka, ovka, -ák/-iak, ár/-iar
- multiverbizácia:
- jednoslovné pomenovanie sa nahradí viacslovným, pričom viacslovné vyjadrenie získava odlišný, špecifický význam
- vyskytuje sa prevažne v odbornom jazyku, v bežnej komunikácii pôsobí neprirodzene (napr. Roľník oral hlboko. → Traktorista vykonal hlbokú orbu.)
Informácia a komunikácia
Podstata a funkcia informácie- základné údaje informácie sú odpovede na otázky čo?, kde?, kedy?, kto? a prípadne aj prečo? a ako?
- dĺžka viet a ich usporiadanie závisia od funkcie informácie
- na plagátoch sa častejšie vyskytuje menné vyjadrovanie, jednočlenné menné vety
- obsah informácie sa nezmení, aj keď zmeníme poradie údajov alebo viet
Druhy informačných útvarov
- informačné útvary sú pomenované podľa svojej funkcie, prípadne podľa obsahu alebo formy
- dotazníky (formuláre) – administratívny a pracovný styk
Administratívny štýl a jeho útvary
- pracovné a administratívne vzťahy od nás vyžadujú, aby sme aj sami tvorili informačné útvary
- vyjadrovanie v informačných útvaroch je stručné, presné, vecné – vystihuje podstatu veci
- ďalším dôležitým znakom je ich prehľadnosť, preto majú ustálenú formu
- musia byť čitateľné, preto sa píšu na stroji alebo krasopisne rukou
- splnomocnenie, reklamácia, ...
Komunikácia
- výmena informácií medzi podávateľom a prijímateľom v istej komunikatívnej situácii
- tri fázy: pozorovanie objektívnej skutočnosti, formovanie psychického obsahu a výber jazykových prostriedkov na jeho vyjadrenie
- môže ju znehodnotiť nízka intenzita hlasu, neprimerané tempo reči, zlá výslovnosť (artikulácia); v písomnej forme nečitateľné písmo, neprehľadnosť, neúplnosť alebo nepresnosť údajov
Vecnosť a zdvorilosť v rečovej komunikácii
- v spoločenskom styku, v rečovej komunikácii okrem presného a vecného štylizovania treba uplatňovať aj zásady zdvorilého spoločenského správania – rečovú etiketu, ktorou kladne ovplyvňujeme partnerov komunikácie
Spoločenský význam získavania informácií
Anketa
- anketa je spôsob zisťovania verejnej mienky formou odpovedí na určité otázky
- existujú aj výskumné ústavy verejnej mienky
Test
- skúška (zväčša písomná), pomocou ktorej sa rýchlo (podľa šablóny) zisťuje porozumenie pojmov a ich vzájomných vzťahov alebo úroveň schopnosti vykonávať nejakú činnosť
- na vyskúšanie veľkého počtu zamestnancov, úrovne pochopenia, vedomostí
Nástenné noviny
- v škole, triede – výstrižky, aktuality, vlastná tvorba
Jazyk v kolektívnom styku
Pracovná porada, schôdzka
- plánovanie ďalších úloh kolektívu
Správa o činnosti (referát)
- hlavnou časťou programu schôdzok, konferencií a zjazdov bývajú referáty
- prednášajú ich vedúci pracovníci
- vedecké semináre, konferencie – odborné referáty
- v prípade širokej problematiky – aj koreferáty (podrobnejšie rozvádzanie čiastkových problémov)
- funkcia – informovať, referovať
- obsah – vymenovanie výsledkov, stručné zhodnotenie
- kompozícia – jednoduchá a prehľadná
- štylizácia – vecná, oficiálna
- okrajové prvky rečníckeho útvaru
Diskusia- podstata porád a schôdzok
- cieľ diskusie – výmena názorov na daný problém
- je to usmerňovaný rozhovor, ktorý má určité pravidlá:
- vedúci, predseda
1. otvorí diskusiu, uvedie problém,
2. usmerňuje diskusiu, aby neodbočovala od zásadných problémov,
3. upozorňuje na dôležité otázky, o ktorých sa ešte nehovorilo,
4. nabáda do diskusie, ak viazne,
5. zhrnie, zhodnotí diskusiu, poďakuje diskutujúcim,
6. formuluje uznesenie alebo návrhy uznesení.
Diskusný príspevok
- ním vyjadrujú účastníci diskusie vlastný názor alebo návrh
- 2 časti:
1. nadviazanie (súhlasné alebo nesúhlasné) na niektorí predchádzajúci diskusný príspevok, referát alebo na prednesený problém;
2. stručné a vecné vyjadrenie vlastného názoru.
Záväzok (vyhlásenie)
- administratívny dokument
- ustálená forma
Zápisnica
- dôležitý dokument o priebehu schôdzky a diskusie
- umožňuje systematickú kontrolu práce a plnenia úloh
Zápis- jednoduchšia zápisnica
Protokol- obšírnejší, podrobnejší než zápisnica, obsahuje viac dokladov, materiálu (aj doslovné výpovede)
- pri oficiálnych rokovaniach a súdnych procesoch
