Tvaroslovie – morfológia

(Slovné druhy)

- náuka, ktorá sa zaoberá slovnými druhmi a ich gramatickými kategóriami
- delenie:

1. podľa ohybnosti:

a) ohybné – môžeme ich skloňovať alebo časovať (podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá)
b) neohybné – spájacie výrazy (príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia)

2. podľa významovosti:

a) plnovýznamové – majú funkciu vo vete, tvoria sklady (podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá, príslovky)
b) neplnovýznamové – nestoja ako vetné členy vo vete (predložky, spojky, častice, citoslovcia)

- plnovýznamové slová majú dve časti:

1. slovný základ – nemenný (sú aj výnimky – skákať → skáčem (k → č), žiak → žiaci (k → c), beloch → belosi (ch → s), d → dz, ...)
2. prípony a koncovky – menia sa v závislosti od použitia pádu

- prvotná predložka – predložka, ktorá sa každých okolností správa ako predložka
- druhotná predložka – predložka, ktorá sa za iných okolností môže správať aj ako iný slovný druh (okolo, uprostred, blízko, ...)

Pr.:
 
Idem okolo domu. → okolo je predložka (je pred podstatným menom)
Idem okolo. → okolo je príslovka (nie je za ním žiadne slovo, alebo aspoň nie podstatné meno)
Má okolo 20 rokov. → okolo je častica (môžem ho z vety vynechať alebo nahradiť iným slovom – asi, približne, ...)

Morfologické kategórie

1. menné – rod, číslo, pád vzor, stupeň
2. slovesné – osoba, číslo, čas, spôsob, vid, rod, intencia

Menné kategórie

Rod

- prirodzený rod – len mužský a ženský
- gramatický rod – mužský, stredný, ženský
-rodovo silné a rodovo slabé prípony:

rod	rodovo silná prípona	rodovo slabá prípona
mužský	(chlap, stroj, dub)	-a (hrdina)
stredný	-a (žena, ulica)	(dlaň, kosť)
ženský	-o, -e, -ie (mesto, srdce, vysvedčenie)	-a/-ä (dievča)

- osobitne sa skloňujú slová pani, mať, gazdiná a samostatným vzorom je kuli
- rody nesklonných podstatných mien sa určujú podľa prídavného mena pred nimi (prázdne kupé, kultúrny ataché)
- bezpríznakový (základný) člen gramatickej kategórie (rodu) – mužský rod – používame ho aj na označenie zmiešaných skupín (ostatné členy sú príznakové – dajú sa použiť len na označenie skupiny, v ktorej majú všetci spoločný rod)

Číslo
        
- jednotné číslo (singulár) a množné číslo (plurál)
- jeden predmet – jednotné číslo; aspoň dva predmety – množné číslo
- existujú aj pomnožné (majú tvar množného čísla, ale pomenúvajú jednu vec – nožnice) a hromadné (majú tvar jednotného čísla, ale pomenúvajú skupinu vecí – mládež) podstatné mená

Pád

- vyjadruje vzťahy medzi slovami vo vete
- nepríznakový pád – nominatív

1. pád – nominatív
2. pád – genitív
3. pád – datív
4. pád – akuzatív
6. pád – lokál
7. pád – inštrumentál

Vzor

- zaraďovanie do vzorov je dôležité pre správne používanie gramatických tvarov (pri ústnom aj písomnom vyjadrovaní)
- ak sa v jednom páde používa viac prípon, ide o variantné prípony, ktoré sú rozličného druhu:

a) závislé od zakončenia tvarotvorného základu: na dube – v hrachu, o meste – v mlieku, ...
b) závislé od významu: chlapi – otcovia, od duba, od čaju, ...
c) závislé od fonologických príčin: hračiek – hráčok, ...

- variantné prípony sa vyskytujú aj pri tom istom slove:

a) bez rozlíšenia významu: slivák – sliviek, výher – výhier, piatka – piatku, z autobusa – z autobusu
b) v závislosti od väzieb: z roka na rok, od školského roku, os Nového roku, roku 1979
c) so štylistickým rozlíšením pri vzore dievča: dievčatá (odborný štýl) – dievčence (ostatné štýly)

- dvojaké prípony sa však používajú aj nesprávne:

správne	nesprávne
hostia, susedia	hosti, susedi
v motore	v motori
na klavíri	na klavíre
z Bystrice	z Bystrici
z práčok	z práčiek

- gramatická pomôcka – na konci mien mäkké i (psi, orli, sami, jedni, ...), keď sa pýtame tí alebo oni, tvrdé y (psy, orly, samy, jedny, ...), keď sa pýtame tie alebo ony