Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Súhrn učiva slovenského jazyka 2. ročníka gymnázií

Opisný slohový postup

- pozorovanie:

- cieľavedomé (sústredené) zmyslové vnímanie s cieľom zapamätať si a opísať
- najvyšší stupeň – vedecké (analytické) pozorovanie
- získavame ním množstvo informácií
- proces ľudského poznávania začína zmyslovým vnímaním

Opis

- funkcia opisu je čo najpresnejšie a najnázornejšie slovami vystihnúť (zobraziť) predmet, jav, ...
- delenie:

1.       

a) jednoduchý
b) umelecký (náladový)
c) odborný (vedecký)

2.       

a) statický
b) dynamický

- opis s dejovým rámcom – predmet je v pokoji a opisuje ho pohybujúca sa osoba
- existuje aj hybrid statického a dynamického opisu
- v umeleckom opise je zachytený aj subjektívny pocit autora

Kompozícia opisu

- závisí od funkcie opisu
- aj keď nie je taký podstatný, je dobré mať kompozičný plán – najpodstatnejšie → menej podstatné
- pri opise pracovného postupu je dôležitý

Jazykové prostriedky opisu

najčastejšie – prídavné, podstatné mená, príslovky (spôsobu, miery), slovesá (v dynamickom)
- v opise záleží na výbere slov (najpresnejšie vystihnutie podstaty) – preto používame synonymický slovník

Štylizácia opisu

- statický:

- menné pomenovania (prídavné, podstatné mená)
- pasívum = trpný rod
- polovetné konštrukcie (príčastia, prechodníky)

- dynamický:

- slovesné pomenovania (činnostné)
- opis pracovného postupu (recepty, návody) píšeme v 1. osobe množného čísla oznamovací spôsob alebo 2. osobe množného čísla rozkazovací spôsob (prípadne v 2. osobe jednotného čísla rozkazovací spôsob)
- časová postupnosť nutná
- dynamizujúce prvky – na upútanie pozornosti (všimneme si, zbadáme, upúta nás; zámerné vynechávanie slovies)

Charakteristika
        
- druh opisu, ktorý vystihuje charakteristické (podstatné, typické) znaky osôb, zvierat, vecí, javov, ...
- na jej základe zaraďujeme ľudí, zvieratá, veci, javy, ... do skupín, skupiny porovnávame
- súhrn rovnakých a rozlišovacích znakov
- je to tiež výpočet záujmov, vlastností, vzťahov
- rozdelenie:

1. priama – prídavné mená, pomenúvame priamo vlastnosti
2. nepriama – opis konania, z ktorého vyvodíme závery

- porovnávací opis a charakteristika:

- niektoré povolania na ňom založené
- charakteristika osoby
- súhrn vnútorných znakov osoby
- často sa spája s opisom osoby (výpočet vonkajších znakov osoby)
- autocharakteristika – vlastná charakteristika
- skupinová charakteristika zachytáva spoločné vnútorné znaky určitej skupiny osôb
- objektívna – komplexné, nezaujaté hodnotenie
- subjektívna – vyjadrenie vlastného názoru, vypichovanie vlastností, ak zosmiešňuje, volá sa karikatúra
- osobný posudok – administratívna charakteristika

Administratívne útvary

- presnosť, výstižnosť, vecnosť
- založené na pravde
- niekedy ako dotazník

Osobný posudok

- objektívny, komplexný, zodpovedne vypracovaný
- recenzný, oponentský, znalecký, ...
- osnova:

1. Ako dlho poznáme menovaného
2. Pracovné zaradenie, hodnotenie priebehu zamestnania a pracovných (študijných) výsledkov
3. Záujmová činnosť
4. Vzťah k ľuďom
5. Dôvod vypracovania posudku
6. Dátum, podpisy, pečiatka

Životopis

- osnova:

1. Dátum a miesto narodenia. Ostatné miesta stáleho pobytu. Meno, povolanie rodičov a súrodencov.
2. Priebeh vzdelania a členstvo (funkcie) v organizáciách, verejno-prospešné práce.
3. Osobitné schopnosti (jazykové, umelecké), záujmy, záľuby, zdravotné a iné problémy.
4. Záver: perspektívny cieľ (čo chcem ďalej dosiahnuť).
5. Dátum a vlastnoručný podpis.

Žiadosť

- okrem informácie je dôležité aj odôvodnenieTvaroslovie – morfológia

(Slovné druhy)


- náuka, ktorá sa zaoberá slovnými druhmi a ich gramatickými kategóriami
- delenie:

1. podľa ohybnosti:

a) ohybné – môžeme ich skloňovať alebo časovať (podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá)
b) neohybné – spájacie výrazy (príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia)

2. podľa významovosti:

a) plnovýznamové – majú funkciu vo vete, tvoria sklady (podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá, príslovky)
b) neplnovýznamové – nestoja ako vetné členy vo vete (predložky, spojky, častice, citoslovcia)

- plnovýznamové slová majú dve časti:

1. slovný základ – nemenný (sú aj výnimky – skákať → skáčem (k → č), žiak → žiaci (k → c), beloch → belosi (ch → s), d → dz, ...)
2. prípony a koncovky – menia sa v závislosti od použitia pádu

- prvotná predložka – predložka, ktorá sa každých okolností správa ako predložka
- druhotná predložka – predložka, ktorá sa za iných okolností môže správať aj ako iný slovný druh (okolo, uprostred, blízko, ...)

Pr.:
 
Idem okolo domu. → okolo je predložka (je pred podstatným menom)
Idem okolo. → okolo je príslovka (nie je za ním žiadne slovo, alebo aspoň nie podstatné meno)
Má okolo 20 rokov. → okolo je častica (môžem ho z vety vynechať alebo nahradiť iným slovom – asi, približne, ...)

Morfologické kategórie

1. menné – rod, číslo, pád vzor, stupeň
2. slovesné – osoba, číslo, čas, spôsob, vid, rod, intencia

Menné kategórie

Rod


- prirodzený rod – len mužský a ženský
- gramatický rod – mužský, stredný, ženský
-rodovo silné a rodovo slabé prípony:

rod

rodovo silná prípona

rodovo slabá prípona

mužský

             (chlap, stroj, dub)

      -a (hrdina)

stredný

             -a (žena, ulica)

       (dlaň, kosť)

ženský

-o, -e, -ie (mesto, srdce, vysvedčenie)

     -a/-ä (dievča)


- osobitne sa skloňujú slová pani, mať, gazdiná a samostatným vzorom je kuli
- rody nesklonných podstatných mien sa určujú podľa prídavného mena pred nimi (prázdne kupé, kultúrny ataché)
- bezpríznakový (základný) člen gramatickej kategórie (rodu) – mužský rod – používame ho aj na označenie zmiešaných skupín (ostatné členy sú príznakové – dajú sa použiť len na označenie skupiny, v ktorej majú všetci spoločný rod)

Číslo
        
- jednotné číslo (singulár) a množné číslo (plurál)
- jeden predmet – jednotné číslo; aspoň dva predmety – množné číslo
- existujú aj pomnožné (majú tvar množného čísla, ale pomenúvajú jednu vec – nožnice) a hromadné (majú tvar jednotného čísla, ale pomenúvajú skupinu vecí – mládež) podstatné mená

Pád

- vyjadruje vzťahy medzi slovami vo vete
- nepríznakový pád – nominatív

1. pád – nominatív
2. pád – genitív
3. pád – datív
4. pád – akuzatív
6. pád – lokál
7. pád – inštrumentál

Vzor

- zaraďovanie do vzorov je dôležité pre správne používanie gramatických tvarov (pri ústnom aj písomnom vyjadrovaní)
- ak sa v jednom páde používa viac prípon, ide o variantné prípony, ktoré sú rozličného druhu:

a) závislé od zakončenia tvarotvorného základu: na dube – v hrachu, o meste – v mlieku, ...
b) závislé od významu: chlapi – otcovia, od duba, od čaju, ...
c) závislé od fonologických príčin: hračiek – hráčok, ...

- variantné prípony sa vyskytujú aj pri tom istom slove:

a) bez rozlíšenia významu: slivák – sliviek, výher – výhier, piatka – piatku, z autobusa – z autobusu
b) v závislosti od väzieb: z roka na rok, od školského roku, os Nového roku, roku 1979
c) so štylistickým rozlíšením pri vzore dievča: dievčatá (odborný štýl) – dievčence (ostatné štýly)

- dvojaké prípony sa však používajú aj nesprávne:

správne

nesprávne

hostia, susedia

hosti, susedi

v motore

v motori

na klavíri

na klavíre

z Bystrice

z Bystrici

z práčok

z práčiek


- gramatická pomôcka – na konci mien mäkké i (psi, orli, sami, jedni, ...), keď sa pýtame tí alebo oni, tvrdé y (psy, orly, samy, jedny, ...), keď sa pýtame tie alebo ony

Slovesné kategórie

Slovesný čas

- najcharakteristickejšia slovesná kategória (odráža sa v nej vzťah k momentu výpovede)

Prítomný čas (prézent):

- vyjadruje reálny a aktuálny čas – vtedy ide o základný význam prítomného času – napr. Vediem divadelný krúžok.
- druhotné významy:

a) sprítomnenie minulých dejov(historický prézent) – napr. Na protest odchádzajú štúrovci do Levoče.
b) bez zreteľa na určitý čas (gnómický prézent) – napr. Slová sa zadeľujú do desiatich slovných druhov.

Minulý čas (préteritum)

- vyjadruje deje pred momentom výpovede – napr. Včera odcestoval. 

Budúci čas (futúrum) 

- vyjadruje deje po momente výpovede – napr. Budem navštevovať jazykový kurz

Slovesný vid

kategóriou vidu sa vyjadruje, že slovesný dej sa uvedomuje:

a) ako prebiehajúci, neohraničený – ide o nedokonavé slovesá (čítať, kresliť, rozprávať, skákať)
b) ako ohraničený celok – ide o dokonavé slovesá (dočítať, nakresliť, vyrozprávať, vyskočiť)
        
- pri odlíšení dokonavých slovies od nedokonavých je jedným z kritérií spôsob vyjadrenia budúceho času – nedokonavé slovesá sa zväčša vyjadrujú zloženým tvarom (písať – budem písať) a dokonavé slovesá jednoduchým tvarom (napísať – napíšem)
- základným členom kategórie vidu je nedokonavý vid, ktorý má všetky tri časy, kým slovesá dokonavého vidu vyjadrujú len minulý čas a budúci čas, ktorý má tvary prítomného času

Slovesný spôsob

- slovesá vyjadrujú deje tromi slovesnými spôsobmi

a) realizovaním deja – oznamovací spôsob (robím, čítal, bude sa pripravovať – v troch časoch)
b) možnosťou realizovania – podmieňovací spôsob (robil by, bol by čítal – v dvoch časoch)
c) vyžadovaním realizovania – rozkazovací spôsob (rob! – v jednom čase)

- základným slovesným spôsobom je oznamovací spôsob; podmieňovací a rozkazovací spôsob sú príznakovými členmi tejto kategórie

Slovesný rod

- kategória slovesného rodu označuje:

a) že pôvodca deja je gramatickým podmetom vety, vtedy vykonáva dej – to je činný rod (sestra študuje)
b) že pôvodca deja nie je podmetom vety, vtedy je podmet dejom zasahovaný – to je trpný rod, ktorý má dva tvary:

1. zvratný tvar (koláč sa pečie)
2. opisný tvar (žiak je zapísaný)
        
- trpný rod sa používa hlavne v odbornom štýle

Intencia (zameranosť) slovesného deja

- niektoré slovesá si vyžadujú, iné nevyžadujú doplnenie činiteľom (agensom, nositeľom) deja alebo objektom deja (paciensom)
- táto vlastnosť slovesa sa nazýva intencia čiže zameranosť slovesného deja
- je dôležitá pre skladbu, pretože pomáha určovať, či je sloveso osobné alebo neosobné, predmetové alebo bezpredmetovéSkladba – syntax

Sklady


1. prisudzovací – podmet a prísudok
2. určovací – nadradený a podradený vetný člen
3. priraďovací – s rovnocenné vetné členy

- minimálne významové, štruktúrne uzavreté spojenie dvoch (niekedy aj viacerých) plnovýznamových slov vo vete

Vetné členy

- prísudok – slovesný alebo menný (Fero je športovec. Fero je vysoký. Fero je sám. Fero je prvý.) – 1s alebo 1m        
- podmet – 2
- predmet – priamy (ak je v akuzatíve bez predložky) alebo nepriamy (v akuzatíve s predložkou alebo v inom páde)
- príslovkové určenie – miesta, času, spôsobu, príčiny
- prívlastok – zhodný (pekná kytica), nezhodný (kytica z trhu) – vždy rozvíja podstatné meno

- príklady:

                        2           5n         1s            5z         3pA
                   Obyvatelia mesta očakávajú vzácnu návštevu.

                      5z         2           1s      3pA     5n          5n   
                  Nerastné látky podporujú tvorbu kostry a chrupu.

                         2             5n             1s           4m        
                  Tulipány z Holandska sa pestujú už všade.

Jednoduchá veta

1. jednočlenné:

- nemajú prisudzovací sklad, iba vetný základ

a) slovesné (Prší.; Zvečerieva sa.;...)
b) neslovesné – menné (Potraviny.; Hurá!; Pomoc!; ...)

2. dvojčlenné:

- majú prisudzovací sklad

a) úplné – podmet aj prísudok sú vyjadrené
b) neúplné – podmet je zamlčaný

Súvetia

- súvetia delíme:

- podľa zložitosti na:

a) jednoduché – skladajú sa z 2 viet
b) zložené – skladajú sa z 3 a viacerých viet

- podľa vzájomného vzťahu viet v súvetí na:

a) priraďovacie:

1. zlučovacie (spojky: a, i, aj, ani)
2. stupňovacie (spojky: ba, aj, dokonca, ...)
3. odporovacie (spojky: ale, no, a s čiarkou, ...)
4. vylučovacie (alebo, buď, ...)

b) podraďovacie:

- je tu hlavná a vedľajšia veta
- vedľajšie vety delíme na:

1. prísudkové
2. podmetové
3. predmetové (Spýtali sa ma, či príde do kina.; Dúfali, že prídeme.; ...)
4. príslovkové (Zabil vlka, lebo bol nebezpečný.; Ako sa do hory, tak sa z hory ozýva.; Išli tam, kde je večný kľud.; Išiel domov, keď skončilo vyučovanie.)
5. prívlastkové (Bol to spolužiak, ktorý si veľmi veril.; Išli sme cestou, kde sa stala nehoda.)

Polovetné konštrukcie

- prechodné konštrukcie medzi vetou a súvetím
- vznikajú, ak sa k jednoduchej vete pridruží druhotná predikácia – polopredikácia, ktorá má formu prísudku s určitým slovesným tvarom
- hlavným cieľom je stesňovať, zhusťovať text (potrebné v súčasnom rýchlom živote)
- podstata zmena dvoch viet na jednu vetu s polovetnou konštrukciou je zmena určitého slovesného tvaru na neurčitý slovesný tvar
- polovetná konštrukcia má funkciu vetného člena – najčastejšie doplnku, prívlastku alebo príslovkového určenia
- dej sa v polovetných konštrukciách vyjadruje:

1. prechodníkom – napr. Chodil po izbe, nahlas si opakujúc text básne.
2. činným príčastím – napr. Syn, zaujímajúci sa u hudbu, sa po skončení strednej školy zapísal na hudobnú akadémiu
3. neurčitkom – napr. Zašli sme do domu vypýtať si vodu.

Textová syntax

- javy, ktoré presahujú vzťahy vo vetách
- základné jednotky – text a veta
- text, čiže súvislý jazykový prejav, sa tvorí spájaním viet, medzi ktorými je istá obsahová nadväznosť (konexia), ktorá sa vyjadruje pomocou rozličných prostriedkov:
- obsahové prostriedky (téma prejavu)
- jazykové prostriedky
- mimojazykové prostriedky (mimika, gestá, situácia, ...)
- jednotlivá veta z textu nemusí podávať úplnú informáciu – nadväzuje na text z predchádzajúcich viet Þ vety sú pospájané textovými prostriedkami (konektormi)
- syntax, ktorá sa zaoberá textovými prostriedkami a javmi, je nadvetná, čiže textová syntax

Slovosled

slová vo vete sú z hľadiska poradia usporiadané podľa istých pravidiel, ktoré nazývame slovosledovými princípmi:

- významová stavba výpovede – aktuálne členenie vety:

- základný slovosledový princíp
- hovorí, že vychádzame zo širšieho textu (kontextu), do ktorého je výpoveď začlenená, alebo zo situácie, v ktorej výpoveď vznikla
- gramatický činiteľ – uplatňuje sa najmä pri polohe prívlastku a prístavku
- rytmický činiteľ:

- uplatňuje sa pri určovaní polohy príkloniek a predkloniek, ktoré sú z hľadiska zvukovej stránky vety neprízvučné (mi, ti, si, mu, ma, ťa, sa, my, nás, vás, by, i, no, a , že, keď, ...)
- príklonky – tvoria rytmický celok s predchádzajúcim slovom
- predklonky – niektoré spojky a častice

Publicistický štýl a jeho útvary

Publicistika a jej funkcie

publicistikou rozumieme aktuálne písomné a ústne prejavy pre širokú verejnosť
- sú realizované prostriedkami masovej informácie
- hlavná funkcia – objektívne informovať
- môže tu byť vyjadrený aj subjektívny názor Þ agituje, presviedča

Publicistický štýl

publicistika má aj vzdelávaciu funkciu, ale jej jazyk je určený širokým vrstvám, a preto je zrozumiteľný (prístupný), výstižný a pôsobivý

Automatizácia a aktualizácia v publicistickom štýle

- automatizácia – ustálenosť, konvenčnosť vyjadrovania – používanie istých ustálených slovných spojení alebo viet pre frekventované, štandardné situácie (napr. plodná diskusia, špičkový výrobok)

- aktualizácia – oživovanie, nezvyčajnosť vyjadrovania – použitie nezvyčajného jazykového prostriedku, alebo použitie bežného prostriedku nezvyčajným spôsobom (Bol to takzvaný úder pod pás.)

Publicistické žánre (útvary)

1. Spravodajské žánre: správa, komuniké (oficiálne, štátnopolitické vyhlásenie), rezolúcia (vyhlásenie – v závere rokovaní, zjazdov atď.), riport (krátka spravodajská reportáž), referát, interview (rozhovor), inzerát, reklama → objektívny prístup

2. Analytické žánre (vysvetľujúce, úvahové a hodnotiace): úvodník, komentár, recenzia, kritika, diskusia; glosa, entrefilet [ántrfile] – poznámky na aktuálnu tému, často vtipné a ironické

3. Beletristické žánre (rozprávacie a opisné): fejtón, besednica, črta, reportáž → subjektívny prístup, využívajú prvky umeleckej literatúry

- neexistujú medzi nimi pevné hranice

Funkcia, obsah a jazyk titulku

- titulok vystihuje obsah článku, obsah iba naznačuje a upútava pozornosť, prípadne hodnotí
- má bohaté zastúpenie jazykových aktualizácií
- časté elipsy (výpustky)Spravodajské žánre v publicistike

Správa


- informácia – správa, oznámenie – je základom komunikácie
- dobrá správa má odpovedať na 5 W (Who?, What?, Where?, When? a Why?)
- stručná, vecná, pútavá
- 3 základné kompozičné postupy:

1. Chronologický postup – údaje v časovom slede (Výstavba prieplavu Dunaj – Odra sa začala v roku 19.. Po 10 rokoch usilovnej práce našich stavbárov vypláva zajtra z bratislavského prístavu loď Republika a po prvý raz bude jej cieľom prístavisko v Ostrave.)

2. Logický postup – príčina a dôsledok (Naša krajina potrebovala ako soľ vodné spojenie medzi Dunajom a Odrou, a tak sa tešíme na zajtrajšiu premiéru plavby lode Republika idúcej z Bratislavy do Ostravy po prieplave, ktorý vybudovali naši stavbári za 10 rokov.)

3. Akcentujúci (zdôrazňujúci) postup – najzaujímavejší údaj na začiatku (Po prvý raz v histórii našej riečnej plavby vypláva loď Republika z Bratislavy do Ostravy po prieplave, ktorý vďaka desaťročnej nadšenej spolupráci českých a slovenských robotníkov a inžinierov spojil Dunaj s Odrou.)

Referát

- súhrnná komplexná informácia o istom podujatí, verejnom rokovaní, schôdzke, konferencii, zjazde
- dve časti:

1. kde a čo sa stalo, aký bol priebeh
2. záznam v plnom rozsahu s vlastnými medzititulkami alebo v zhustenej podobe referátov a prejavov, diskusných príspevkov, rezolúcií (vyhlásení) a podobných oficiálnych materiálov

- upravený (rozšírený najmä o doslovné citovanie), hybrid správy o činnosti a zápisnice alebo protokolu

Interview (rozhovor)

usmerňovaný (riadený) rozhovor, ktorý autenticky informuje o osobe, ale aj o závažných faktoch
- osnova:

- stručná charakteristika (príp. stručný životopis) osoby
- doslovný záznam otázok a odpovedí

Kritika

kritika v novinách je prejavom demokratickosti zriadenia (uverejňujú sa aj čitateľské príspevky)
- uplatňuje sa ako hodnotiaci vzťah ku skutočnosti, ktorý si všíma nedostatky, záporné javy a upozorňuje na ne s cieľom dosiahnuť ich nápravu
- každá kritika má byť objektívna – nezaujatá a konštruktívna – má naznačiť spôsob riešenia
- nachádzame ju v mnohých spravodajských (rezolúcia), analytických (úvodník, komentár) a beletristických žánroch (fejtón)
- náučná (odborná) kritika (recenzia, oponentský posudok) komplexne analyzuje a hodnotí kladné i záporné stránky javov a diel

Beletristické žánre v publicistike

pútavý, živý štýl, ukážka nevyčerpateľnosti námetov odpozorovaných zo života a ich tvorivého spracovania
- podľa prevažujúceho kompozičného postupu beletristické novinárske žánre sú:

- fejtónové (rozprávacie): fejtón, besednica, causerie [kózri] a stĺpček
- reportážne (opisné): reportáž a črta

Fejtón

- duchaplné humorné (ironizujúce) rozprávanie na aktuálnu tému súčasnosti

Reportáž

- zmiešaný žáner rozšírenej správy a beletrizovaného dejového opisu, ktorý dáva čitateľovi názornú predstavu o udalosti prostredníctvom autentického, bezprostredného zážitku autora

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk