- pozorovanie:
- cieľavedomé (sústredené) zmyslové vnímanie s cieľom zapamätať si a opísať
- najvyšší stupeň – vedecké (analytické) pozorovanie
- získavame ním množstvo informácií
- proces ľudského poznávania začína zmyslovým vnímaním
Opis
- funkcia opisu je čo najpresnejšie a najnázornejšie slovami vystihnúť (zobraziť) predmet, jav, ...
- delenie:
1.
a) jednoduchý
b) umelecký (náladový)
c) odborný (vedecký)
2.
a) statický
b) dynamický
- opis s dejovým rámcom – predmet je v pokoji a opisuje ho pohybujúca sa osoba
- existuje aj hybrid statického a dynamického opisu
- v umeleckom opise je zachytený aj subjektívny pocit autora
Kompozícia opisu
- závisí od funkcie opisu
- aj keď nie je taký podstatný, je dobré mať kompozičný plán – najpodstatnejšie → menej podstatné
- pri opise pracovného postupu je dôležitý
Jazykové prostriedky opisu
- najčastejšie – prídavné, podstatné mená, príslovky (spôsobu, miery), slovesá (v dynamickom)
- v opise záleží na výbere slov (najpresnejšie vystihnutie podstaty) – preto používame synonymický slovník
Štylizácia opisu
- statický:
- menné pomenovania (prídavné, podstatné mená)
- pasívum = trpný rod
- polovetné konštrukcie (príčastia, prechodníky)
- dynamický:
- slovesné pomenovania (činnostné)
- opis pracovného postupu (recepty, návody) píšeme v 1. osobe množného čísla oznamovací spôsob alebo 2. osobe množného čísla rozkazovací spôsob (prípadne v 2. osobe jednotného čísla rozkazovací spôsob)
- časová postupnosť nutná
- dynamizujúce prvky – na upútanie pozornosti (všimneme si, zbadáme, upúta nás; zámerné vynechávanie slovies)