PROZODICKÉ VLASTNOSTI REČI - INTONÁCIA

- intonácia sa prejavuje vo väčších rečových jednotkách než je hláska, najmenšou intonačnou jednotkou je slabika
- intonácia vzniká modulovaním (zmenami) hlasu
- modulácia môže byť trojaká:

a) časová - vzniká pri nej:

- kvantita (dĺžka):
- dĺžka nositeľov slabičnosti
- trvanie dlhej samohlásky alebo dvojhlásky je dvojnásobok trvania krátkej samohlásky
- pauza (prestávka):
- reč je pauzami členená na takty, takéto členenie sa nazýva frázovanie
- prestávky rozoznávame:

a)    logické (významové)
b)    fyziologické (nevyhnutnosť nadýchať sa)

- tempo reči (rýchlosť):

- závisí od obsahu a funkcie prejavu - čím je bohatší, náročnejší, tým je tempo pomalšie a naopak
- menej dôležité časti vety sa realizujú rýchlejším tempom
- priemerné tempo reči - asi 100 slov za minútu

- rytmus:

- je vytvorený najmä striedaním prízvučných a neprízvučných slabík v slove, ktoré vytvárajú takty
- čím nižší je priemerný počet slabík v slovách, tým viac text smeruje k rytmickosti

b) silová - vzniká pri nej:

- intenzita hlasu:

- celková sila reči, možno ňou znižovať alebo stupňovať dynamiku zvukového rečového prejavu, vyčleňovať a rozlišovať menej dôležité časti výpovede od dôležitých
- úzko súvisí s hlasovým registrom (nižšia alebo vyššia poloha hlasu)
- je dôležitým štylizujúcim prostriedkom vety, najmä pri prednese umeleckého textu

- prízvuk:

- pevný (nepohyblivý) prízvuk - na prvej slabike slova
- vedľajší prízvuk - menej výrazný, napr. v zložených slovách
- predklonky (napr. a, i, aj, že, až, keď, len, ...) a príklonky (napr. byť, som, si, je, sme, ste, sú (t.j. tvary pomocného slovesa byť), mi, ti, si, mu, jej, ma, ťa, sa, ho, ju, vám, im, nás, vás, ich)
- jednoslabičné slabiky sú prízvučné, ak je na nich dôraz, alebo ak stoja pred jednoslabičným slovom, inak sú neprízvučné

- dôraz - výrazné intonačné vyzdvihnutie slova, ktoré sa chápe vo vete ako významovo najdôležitejšie, jeho zdôraznením sa vylučuje možnosť iného chápania vety

c) tónová - predstavuje ju:

- melódia hlasu:

- tónové vlnenie, čiže stúpanie a klesanie výšky hlasu vo vete
-  3 druhy melódie:

a) uspokojivá končiaca melódia (konkluzívna kadencia) - klesavá melódia vetného úseku uspokojujúco uzavretého končiacou pauzou, najmä v oznamovacích vetách a dopĺňajúcich otázkach
b) neuspokojivá končiaca melódia (antikadencia) - stúpavo-klesavá alebo klesavo-stúpavá melódia vetného úseku neuspokojujúco uzavretého končiacou pauzou, vyžaduje odpoveď s konkluzívnou kadenciou
c) neuspokojivá nekončiaca melódia (semikadencia, polokadencia) - plynulo stúpajúca alebo rovná zdvihnutá melódia vetného úseku pred nekončiacou pauzou, počúvajúci očakáva pokračovanie výpovede