Súhrn učiva slovenského jazyka 3. ročníka gymnázia
NÁUČNÝ ŠTÝL
INTERNACIONALIZÁCIA, FORMALIZÁCIA A POPULARIZÁCIA NÁUČNÉHO ŠTÝLU
- používa sa tam, kde treba sprostredkovať odborné informácie a vedecké poznatky
- s rozvojom vedy a techniky ho treba čím ďalej tým viac
- internacionalizácia - preberanie cudzích slov (najčastejšie z angličtiny), ktoré neprekladáme a ich používanie
- formalizácia
- texty strácajú ucelenú podobu, viac sa vyskytujú tabuľky, schémy, grafy, vzorce, ..., ktoré už nemajú takú ucelenú podobu
- praktické, rýchlejšie
- používajú sa v ňom zložené súvetia ==> množstvo interpunkčných znamienok, vsuvkov a vložených viet
- dve odnože:
- vedecko-náučný štýl › pre užšiu vrstvu špecialistov
- populárno-náučný štýl › pre široké vrstvy
Vedecko-náučný štýl
Termíny, knižné slová
Prísne logické kompozícia
Náročná, ale stereotypná štylizácia z hľadiska morfológie a syntaxe
Presná vedecká argumentácia a citácia alebo parafrázovanie; bibliografia
Neutrálnosť, nezaujatosť výkladu
Populárno-náučný štýl
Voľnejší výber slov
Voľnejšia kompozícia, bohatšie členenie textu na odseky
Pestrejšia, pôsobivá štylizácia; beletristické a rečnícke prvky
Voľná citácia alebo parafrázovanie bez bibliografie
Silná didaktická a presviedčacia zložka (postoj autora)LEXIKA NÁUČNÉHO ŠTÝLU
1. prevládajú nocionálne (pojmové) slová, nepoužívajú sa expresívne a emocionálne slová
2. terminológia: presné, jednovýznamové, ustálené výrazy - termíny:
a) domáce:
1) jednoslovné (množina, kyselina, životnosť, ...)
2) viacslovné (štepársky nôž, ...)
3) zložené (vodovod, drevoryt, ...)
b) cudzie (sputnik, komputerizácia, diskusia, psycholingvistika, ...)
c) hybridné (alogický › nelogický, ...)
d) doslovné preklady = kalky (geografia - zemepis, ...)
3. knižné slová (značný, rozsiahly namiesto veľký; prakticky namiesto vlastne, v podstate, zhruba; ...)
4. skratky (atď.), značky (SND), skratkové slová (PhDr.)
5. multiverbizácia, univerbizácia
MORFOLÓGIA A SYNTAX
1. Ustálenie nových väzieb - v niektorých prípadoch sa ustaľuje v odbornom štýle iná pádová väzba, ako sa používa v iných štýloch, napr. akuzatívna bezpredložková väzba (priamy pád) - napr. uvažovať niečo, napomáhať niečo
2. Zložené prídavné mená bez spojovníka a so spojovníkom:
- pokiaľ prídavné mená vyjadrujú priradenosť (parataxu), používa sa spojovník (napr. vedecko-technický - veda aj technika)
- pokiaľ prídavné mená vyjadrujú podradenosť (hypotaxu), spojovník sa nepoužíva (napr. literárnovedný - literárna veda)
3. Enumeratívnosť (vypočítavanie):
- viacnásobný vetný člen - pokiaľ vyjadruje rôzne veci, píše sa s čiarkou (napr. pokojné, príjemné chvíle)
- rozvíjací vetný člen - pokiaľ vyjadruje jednu vec, píše sa bez čiarky (napr. múdry inteligentný muž)
4. Kondenzované (zhustené) vyjadrovanie:
- menné vyjadrovanie proti slovesnému (napr. Pozývame vás za účelom prerokovania vašej sťažnosti.; Pozývame vás, aby sme s vami prerokovali vašu sťažnosť.)
- príčastia a prechodníky (napr. Prístroj zostrojený naším kolektívom zlepšovateľov je...; Prístroj, ktorý zostrojil XY, je...)
5. Pasívum (trpný rod) - podmet nie je činiteľ deja (napr. Návrh sa predkladá na posúdenie.)
6. Autorský plurál - 1. osoba plurálu alebo neosobné vyjadrenie (napr. Mihli by sme usúdiť, že...; Dalo by sa usúdiť, že...)
7. Vsuvky (parentézy):
- na upresnenie nejakého pojmu
- graficky umiestnené medzi pomlčkami alebo v zátvorke; bodkočiarky, dvojbodky
8. Spájacie výrazy vo vete alebo medzi vetami - napr. takže; predpokladáme, že; z toho vyplýva; ak - tak; potom; teda; t.j.; čiže; možno zhrnúť, že; treba povedať, že; v prípade, že; jednak - jednak; pomocou; prostredníctvom
9. Grafické označovanie jednotlivých odsekov teoretického náučného textu (napr. 1.0, 1.1, 1.2, 1.3, ...; rozličné typy zátvoriek a úvodzoviek, paragrafy v zákonníkoch, vysvetlivky pod čiarou a pod.)VZŤAH SLOVENČINY A ČEŠTINY Z HĽADISKA NÁUČNÉHO ŠTÝLU
- dva najpodobnejšie slovanské jazyky, veľmi sa ovplyvňujú
- výrazy z češtiny prenikajú do slovenčiny (napr. slangové výrazy - kočka, fáro, prúser, ...) a výrazy zo slovenčiny prenikajú do češtiny (napr. dovolenka, výdobytek, horkotěžko)
ZÁKLADNÉ ROZDIELY MEDZI SLOVENČINOU A ČEŠTINOU
Hláskoslovie a výslovnosť
1. čeština má tieto osobitné hlásky a písmená:
- ř - řeč, řeřicha, hořký, pepř, ...
- ou - soud, pouť, nesou, ...
- ů - můj, kůň, dům, půjčiti, ...
- ě - po d, t, n, p, b, m, v: děti, těsto, někdo, země (vyslovuje sa zemňě), běží, věc...
2. v češtine nie sú tieto hlásky, ktoré má slovenčina:
- ä - v češtine je ě alebo a: pět, hříbě, maso, ...
- ia - v češtine je á/í: žák, pátý, ulicím, ...
- ie - v češtine je é/í: polévka, mléko, vím, ...
- iu - v češtine je í: cizí paní, ...
- ô - v češtine je ů/o: půda, můj, osmý, ...
- ľ - v češtine je l: sůl, spisovatel, lidé, ...
- ĺ - v češtine je lou: sloup, tlouci, hloubit, ...
- ŕ - v češtine je r: vršek, vrba, vrtat, ....
- dz - v češtine je z: mez, hovězí, házet, saze, ...
- dž - v češtine je z: sází, hází (ale: džez, džem), ...
3. skupina aj je v v češtine ej: vejce, nejlepší, dej, ...
4. striedanie spoluhlások je v češtine častejšie v tvorení (odvodzovaní) slov i v tvorení tvarov:
- k - c/č: ruce, matčin, ...
- h - z: mnozí, na noze, ...
- ch - š: macešin, ropušin, ...
- d, t, n - ď, ť, ň: mladí, zlatí, pěkní
5. v češtine neplatí rytmické krátenie, často nasledujú dve aj tri dĺžky za sebou: dávám, bílý, zpívání, ...
6. spodobovanie spoluhlások:
- nie je v češtine také dôsledné ako v slovenčine - píše sa a vyslovuje sa: seznámit, se strany, složiti, k moři, ...
- niekedy sa pripúšťa aj dvojaká výslovnosť - napr. nashledanou (naschledanou i nazhledanou)
Tvaroslovie a skladba
1. v češtine sa bežne používa vokatív (piaty pád): pane učiteli, Evo, paní doktorko, ...
2. častejšie sú dvojtvary: mužovi aj muži, bratrovi aj bratru, najmä v spojeniach gramaticky rovnakých slov, napr. panu učiteli, občanu Novákovi, ...
3. v akuzatíve a inštrumentáli plurálu substantív mužského a stredného rodu sú tvary: hrdiny, hochy, hrady; s moři, se srdci, nad městy, ...
4. prídavné mená majú aj menný tvar v prísudku: jsem zdráv, je nemocen, ...
5. slovesá v češtine:
- majú veľa dvojtvarov, napr.: bydlet/bydlit, leje/lije, píšu/píši; tvary s tematickou morfémou -i- sa hodnotia ako knižné (vyšší štýl)m
- v 1. osobe singuláru sú prípony -m, -u, -i: vidím, vedu, kryji, ...
- v 3. osobe plurálu sú prípony -ou(í), -í: vedou, rozumějí, osolí, zní/znějí,
- v tvare minulého času sa nevkladá -o-: nesl, sedl, ...
6. čeština má niektoré odlišné väzby tam, kde slovenčina používa priamu väzbu s akuzatívom: dosáhnout něčeho (dosiahnuť niečo), všímat si něčeho (všímať si niečo), ...
7. čeština častejšie používa trpné príčastie nedokonavých slovies: Tato kniha je čtena. (Táto kniha sa číta.), ...
8. v súvetiach má čeština niektoré odlišné spájacie výrazy: jenž (ktorý), neboť (lebo, pretože), aniž (bez toho, aby), zda (či), ať (nech), jelikož (keďže), jestli (ak), nýbrž (skôr), -li (nebude-li) (ak), prý (vraj), poněvadž (keďže, pretože), ...
9. osobitným útvarom češtiny ako národného jazyka je tzv. obecná čeština, ktorá sa čiastočne odlišuje od spisovnej češtiny vo výslovnosti, v niektorých tvaroch i v slovníku - napr. namiesto spisovného být je v obecnej češtine bejt, namiesto který je kterej, ...
10. odlišné použitie predpôn s- a z- (spochybňovať › zpochybňovat)
Slovná zásoba (lexika)
1. niektoré české slová sú veľmi odlišné od slovenčiny: vesnice, venkov, prý, teď, půjčit, kopřiva, polštář, čáp, řezník, ...
2. niektoré české slová však môžete poznať z nárečí alebo zo starších diel umeleckej literatúry (niekedy majú v slovenskom nárečí iný význam: sklep, hřbitov, kmín, žito, žízeň, polibek, hospodář, ...
3. niektoré cudzie slová majú v češtine iný rod alebo iný prepis (pravopis): varianta (čes.) - variant (slov.), foném (čes.) - fonéma (slov.), grafém (čes.) - graféma (slov.), team (angl.) - tým (čes.) - tím (slov.), teze (čes.) - téza (slov.), crocodile (angl.) - krokodíl (slov.) - krokodýl (čes.), tiger (angl.), tiger (slov.), tyger (čes.)
Rozdelenie spoluhlások podľa znelosti
- znelé: b, d, ď, g, dz, dž, z, ž, h, v
- neznelé: p, t, ť, k, c, č, s, š, ch, f
- znelé zvučné: m, n, ň, l, ľ, ĺ, r, ŕ, jVÝKLADOVÝ SLOHOVÝ POSTUP
- cieľ - analýza a vysvetlenie vývinových, príčinných a následných vzťahov medzi predmetmi a javmi
- písomné útvary náučného štýlu - výklad, referát, recenzia, štúdia, úvaha, esej
- hybridy:
- esej, úvaha - prelínanie umeleckého a náučného štýlu
- odborný opis - prelínanie náučného štýlu s opisným slohovým postupom
- najčastejší útvar výkladového slohového postupu je učebnicový výklad:
- 3 časti - úvod, jadro, záver
- vlastný výklad sa nachádza v jadre
- často sú použité dôkazy, argumenty a príklady
- pri vysvetľovaní sa používajú postupy logického myslenia: indukcia, argumentácia, analýza (rozbor, rozklad) a syntéza (zhrnutie), ale aj analógia, komparácia (porovnávanie), konkretizácia (znázornenie), exemplifikácia (doloženie na príkladoch), aplikácia (použitie, prenesenie poznatkov), generalizácia (zovšeobecnenie)
- indukcia (z lat. in-ducere = viesť do) - logická myšlienková činnosť, ktorou sa z jednotlivých konkrétnych príkladov vyvodzuje všeobecný záver
- dedukcia (z lat. de-ducere = viesť z) - logická myšlienková činnosť, ktorou sa zo zovšeobecnenia odvodzujú jednotlivé prípady
- analógia (zhoda, obdoba, pripodobenie):
- myšlienková operácia s touto schémou: Objekt A má vlastnosti a, b, c, d, e, objekt B má vlastnosti b, c, d, e, teda možno predpokladať, že objekt B má aj vlastnosť a
- v praxi často vznikajú nesprávne, niekedy humorné analógie; takéto analógie bývajú dušou anekdoty
- recenzia:
- recenzentom sú odborníci na danú tému, ktorí si recenzované dielo pozreli alebo prečítali (i niekoľkokrát)
- subjektívne hodnotenie (môže byť negatívne i pozitívne), rozbor kladov a záporov diela
- prepojenie umeleckého (publicistického) a odborného štýlu
- komentár - komentuje nejakú udalosť, nie je tak subjektívny ako recenzia
- úvodník:
- príhovor (šéf) redaktora k čitateľom
- obyčajne na nejakú tému
- cieľom je upozorniť, vyzvať k zamysleniu, navodiť atmosféru
- vyjadruje sa aj subjektívny postoj, ale nie príliš
- výklad:
- prevláda v ňom analýza, je objektívny
- používa sa v ňom vedecká argumentácia a citácia, termíny
- neudávame žiadne približné fakty a hodnoty, všetko musí byť presné
- nadväznosť viet je tesnáÚVAHA
- subjektivizovaný variant (môžeme v ňom vyjadrovať vlastné názory, zaujímať postoj) výkladového slohového postupu
- nesmieme v nej však uvádzať zavádzajúce, nelogické, neplatné, ... informácie
- výskyt:
- náučný štýl - eseje, kritiky, recenzie
- publicistický štýl - úvodník, komentár
- umelecký štýl - reflexívna lyrika, próza a dráma - vnútorný monológ, reč rozprávača
- na úvahe možno dobre pozorovať hybridizáciu štýlov - náučného, publicistického, rečníckeho a umeleckého
- používajú sa expresívne a emocionálne jazykové prostriedky (ovplyvnenie čitateľa)
- názorným príkladom hybridizácie náučného a umeleckého štýlu je esej
- odlišnosti úvahy a výkladu:
Úvaha
prevažuje hodnotenie (aj kritika záporných stránok) a presviedčanie, subjektívny prístup autora
všeobecná argumentácia a voľná citácia alebo parafrázovanie, zaokrúhľovanie údajov
voľnejšia kompozícia a štylizácia, obraznosť, expresívnosť vyjadrovania (rečnícke otázky. prirovnania)
Výklad
prevažuje analýza, vyvodzovanie, objektívny prístup autora
vedecká argumentácia a citácia alebo parafrázovanie, presné údaje
tesnejšia nadväznosť viet, presné terminologické vyjadrovanie
Výrazy
diskusia - výmena názorov o nejakej téme, ktorá má obyčajne viesť k vyjasneniu alebo vyriešeniu nejakého problému
debata - ústna výmena názorov o nejakom čiastkovom odbornom probléme alebo o závažných životných otázkach, rokovanie, rozhovor, diskusia
polemika - útočne vyhrotený názorový spor vedený ústne alebo v tlači, prudká výmena názorov
improvizácia - prejav, výkon, najmä umelecký, (u)tvorený bez prípravy; výtvor pripravovaný, pripravený narýchlo bez náležitých prostriedkov
intenzívny - majúci veľkú intenzitu, silný, veľký, mohutný, usilovný, účinný (opak extenzívny)
extenzívny - ktorý ide do šírky, ktorý je zameraný na rozsah (opak intenzívny)
anachronizmus - 1. kladenie nejakej udalosti, javu, osoby do inej doby, ako skutočne patrí; 2. zastaraná vec, jav, názor, prežitok (z hľadiska súčasnosti)
dramatickosť - ráz, podstata dramatického diela; spád deja, živosť, napínavosť
Umelecká úvaha (úryvok z diela Ulysses (James Joyce))
Sotva možno stanoviť pevné a nemenné pravidlá o tom, čo je správne a čo je nesprávne, ale vždy by sa mal nájsť dostatok priestoru na nápravu, hoci sa tvrdí, že každá krajina, vrátane našej nešťastnice, má takú vládu, akú si zasluhuje. Ale z oboch strán by sa mala prejaviť aspoň kvapka dobrej vôle. Isteže človeka láka honosiť sa vzájomnou nadradenosťou, ale čo je vzájomná rovnosť? Nesúhlasím s násilím a neznášanlivosťou v hocijakej podobe alebo forme. Nikdy sa nimi nič nedosiahne, nikdy sa nimi nič nezastaví. Tak ako nás čakajú povinné splátky, musí prísť aj revolúcia. Preto najväčším nezmyslom je nenávidieť ľudí iba za to, že žijú niekde za rohom a hovoria iným materinským jazykom.
MOTTO
- duchaplný výrok (myšlienka), podľa ktorej sa človek riadi
- podnecuje k uvažovaniuZVUKOVÁ A GRAFICKÁ STRÁNKA SLOVENČINY
- v slovenčine v zásade platí, že jednej fonéme (hláske) zodpovedá jedna graféma (písmeno)
- výnimky: ch, dz, dž
- zvukovou stránkou jazyka sa zaoberá fonetika (skúma realizáciu zvukov cez hlásky) a fonológia (abstraktná)
- slovenské samohlásky delíme na:
a) vysoké: i, u
b) prostredné: e, o
c) nízke: a, ä
- samohlásky u a o sú labializované - pri ich vyslovení musíme použiť pery
- slovenské spoluhlásky delíme na:
a) pernoperné - napr. p, b, m
b) pernozubné - napr. v, f
c) predoďasnové - napr. s, z, c, t, d, dz, n
d) zadoďasnové - napr. š, ž, č, r, l
e) ďasnovopodnebné - napr. ť, ď, ň
f) tvrdopodnebné - napr. j
g) mäkkopodnebné - x, k, g
h) hrtanové - napr. h
VÝVIN PÍSMA
1. piktografické písmo:
- používa na vyjadrenie predmetov alebo činností obrázky
- je univerzálne, všetci mu rozumejú
- používa sa dodnes (zákazy, niektoré dopravné značky, ...)
2. sylabické (slabičné) písmo:
- 1 graféma = 1 slabika
- v súčasnosti sa používa len zriedka, iba v niektorých štátoch (Čína, Japonsko, ...)
3. fonografické písmo:
- 1 graféma = 1 hláska
- najrozšírenejšie - latinka, azbuka
- v niektorých jazykoch nestačia základné znaky latinky, na vyjadrenie niektorých hlások sa používajú diakritické znamienkaPROZODICKÉ VLASTNOSTI REČI - INTONÁCIA
- intonácia sa prejavuje vo väčších rečových jednotkách než je hláska, najmenšou intonačnou jednotkou je slabika
- intonácia vzniká modulovaním (zmenami) hlasu
- modulácia môže byť trojaká:
a) časová - vzniká pri nej:
- kvantita (dĺžka):
- dĺžka nositeľov slabičnosti
- trvanie dlhej samohlásky alebo dvojhlásky je dvojnásobok trvania krátkej samohlásky
- pauza (prestávka):
- reč je pauzami členená na takty, takéto členenie sa nazýva frázovanie
- prestávky rozoznávame:
a) logické (významové)
b) fyziologické (nevyhnutnosť nadýchať sa)
- tempo reči (rýchlosť):
- závisí od obsahu a funkcie prejavu - čím je bohatší, náročnejší, tým je tempo pomalšie a naopak
- menej dôležité časti vety sa realizujú rýchlejším tempom
- priemerné tempo reči - asi 100 slov za minútu
- rytmus:
- je vytvorený najmä striedaním prízvučných a neprízvučných slabík v slove, ktoré vytvárajú takty
- čím nižší je priemerný počet slabík v slovách, tým viac text smeruje k rytmickosti
b) silová - vzniká pri nej:
- intenzita hlasu:
- celková sila reči, možno ňou znižovať alebo stupňovať dynamiku zvukového rečového prejavu, vyčleňovať a rozlišovať menej dôležité časti výpovede od dôležitých
- úzko súvisí s hlasovým registrom (nižšia alebo vyššia poloha hlasu)
- je dôležitým štylizujúcim prostriedkom vety, najmä pri prednese umeleckého textu
- prízvuk:
- pevný (nepohyblivý) prízvuk - na prvej slabike slova
- vedľajší prízvuk - menej výrazný, napr. v zložených slovách
- predklonky (napr. a, i, aj, že, až, keď, len, ...) a príklonky (napr. byť, som, si, je, sme, ste, sú (t.j. tvary pomocného slovesa byť), mi, ti, si, mu, jej, ma, ťa, sa, ho, ju, vám, im, nás, vás, ich)
- jednoslabičné slabiky sú prízvučné, ak je na nich dôraz, alebo ak stoja pred jednoslabičným slovom, inak sú neprízvučné
- dôraz - výrazné intonačné vyzdvihnutie slova, ktoré sa chápe vo vete ako významovo najdôležitejšie, jeho zdôraznením sa vylučuje možnosť iného chápania vety
c) tónová - predstavuje ju:
- melódia hlasu:
- tónové vlnenie, čiže stúpanie a klesanie výšky hlasu vo vete
- 3 druhy melódie:
a) uspokojivá končiaca melódia (konkluzívna kadencia) - klesavá melódia vetného úseku uspokojujúco uzavretého končiacou pauzou, najmä v oznamovacích vetách a dopĺňajúcich otázkach
b) neuspokojivá končiaca melódia (antikadencia) - stúpavo-klesavá alebo klesavo-stúpavá melódia vetného úseku neuspokojujúco uzavretého končiacou pauzou, vyžaduje odpoveď s konkluzívnou kadenciou
c) neuspokojivá nekončiaca melódia (semikadencia, polokadencia) - plynulo stúpajúca alebo rovná zdvihnutá melódia vetného úseku pred nekončiacou pauzou, počúvajúci očakáva pokračovanie výpovede
|
