Epika

V epických literárnych dielach autor sám alebo prostredníctvom rozprávača rozpráva o ľudských osudoch. Osudy ľudí sa napĺňajú v rozličných udalostiach. Sled týchto udalostí tvorí epický dej. Žánre epiky sa rozdeľujú na veršované a neveršované (prozodické). Z hľadiska rozsahu sa delia na veľké, stredné a malé.

Dráma

Základný znak je neprítomnosť rozprávača. Dramatické žánre sú určené na scénickú realizáciu. Základ drámy tvoria dialógy a monológy. Bývajú veršované ale aj neveršované. Prehovor z jednej postáv z dialógu sa nazýva replika. Dráma sa rozčleňuje na dejstvá a výstupy. Má spoločné znaky s epikou (dej) a s lyrikou (postavy môžu vyjadrovať svoje pocity, nálady a myšlienky). Predvádza sa na javisku.

Opis a charakteristika :

s pojmom charakteristika sa stretávame skôr v slovesnom tvare ako v mennom tvare.
slovný útvar (žáner, text) charakterizujeme týmito základnými znakmi: funkcia, obsah, forma (kompozícia, štylizácia).
charakteristika je druh opisu, kt. však na rozdiel od opisu vystihuje základné, podstatné, typické – charakteristické znaky (črty). Tieto znaky zaraďujú predmet alebo jav do istej skupiny (triedy, čeľade) a súčasne ho odlišujú od inej skupiny alebo jedinca.
charakteristika je vyjadrenie podstatných a rozlišovacích znakov predmetu alebo javu.
charakteristika viacej zovšeobecňuje a abstrahuje ako opis.

Porovnávací opis, porovnávacia charakteristika:

vyjadrenie podstatných a odlišovacích znakov predmetu alebo javu

Charakteristika osoby:

vypočítavanie základných, podstatných a typických vlastností osoby.
priama charakteristika – priame vymenovanie charakterových vlastností. Niekedy sú problémy s vymenovávaním vlastností. Pomenovanie má byť presné a objektívne. Charakter človeka ovplyvňuje prostredie.
nepriama charakteristika – podľa správania človeka určujeme jeho charakter, temperament a schopnosti. Vystihuje povahu človeka tak, že vlastnosti človeka vyplývajú z jeho konania. Používa sa v umeleckej literatúre a v publicistike.

Individuálna charakteristika:

charakteristika jednej osoby
psychologická metóda napodobňovania neznamená všestranné kopírovanie iného človeka, iba osvojovanie si tých jeho vlastností, kt. nám môžu pomôcť úspešnejšie komunikovať s ľuďmi.

Autocharakteristika:

charakteristika seba samého
k svojim vlastnostiam by sme mali byť objektívny. Nie je dobré prílišné vychvaľovanie a ani kritika.

Skupinová charakteristika:

je to vymenovanie charakteristických vlastností, kt. sú typické pre viacerých členov skupiny alebo spoločnosti.

Objektívna a subjektívna charakteristika:

podľa prístupu autora k vymenovaniu a hodnoteniu vlastností osoby hovoríme o objektívnej a subjektívnej charakteristike.
ak autor hodnotí, vymenúva vlastnosti osoby komplexne (dobre i zlé) a nezaujate (bez úmyslu škodiť alebo lichotiť), ide o objektívu charakteristiku. Ak autor vyberá iba niektoré vlastnosti osoby, prípadne ich zveličuje, hovoríme o subjektívnej charakteristike.Protipólom objektívnej a subjektívnej charakteristiky je osobný posudok (administratívna charakteristika) a karikatúra (druh umeleckej charakteristiky). Karikatúra je zveličenie (hyperbolizovanie) niektorej vonkajšej alebo vnútornej vlastnosti soby (zápornej i kladnej).