Rečnícky štýl je jeden z najstarších štýlov, používal sa už v antike. Je blízky k hovorovému, ale aj náučnému alebo publicistickému štýlu. Základnou charakteristikou je ústnosť. Má slovnú, vizuálnu a akustickú zložku, teda tempo, rytmus, melódia textu.
Žánre rečníckeho štýlu:
- persuazívne (politická reč, súdna reč, kázeň)
- náučné (prednáška, referát, koreferát, diskusný príspevok)
- príležitostné (slávnostná reč, prihovor, prejav)
Jazyk persuazívnych žánrov je približne taký ako jazyk publicistiky, ale je doplnený mimojazykovými prostriedkami (úsporné gestá, mimika, hlas). Uplatňuje sa bežná slovná zásoba, pretože adresát je široký.
Kompozícia: úvod je stručný, pretože prejav sa opiera o situáciu. V jadre je dôležité tematické členenie a logickosť v postupe. Záver je dlhší ako úvod, pretože v ňom sa zrozumiteľne urobia vývody z textu. Záverečné slová je potrebné formulovať jednoducho.
Náučné žánre majú didaktický zámer (informovať, poučiť), preto sú vecné a konkrétne. V úvode treba vysvetliť cieľ, funkciu a zámer prejavu. Jadro je výkladom o danej problematike, poúčaním, odôvodňovaním, argumentovaním. V závere sa zhrňuje obsah a naznačuje sa, ako využiť poznatky pre teóriu a prax.
Príležitostné žánre sú viac-menej patetické, jazyk je nadnesený. Kým príhovory sú krátke, prejavy sú dlhšie, slávnostné. V príležitostných žánroch sa nič nevysvetľuje. Adresát a predmet prejavu je známy, prejav je emocionálnejší, môže byť doplnený citátmi, veršami. Kompozícia je jednoduchá. Prvá veta je úvodom a posledná záverom. Pre úspešnosť každého prejavu je dôležitý úvod a záver. Dobrý rečník ich povie naspamäť. S úvodom súvisí aj oslovenie. V kompozícii jadra je dôraz na vecnom odôvodňovaní a dokazovaní. Má byť nadväzné a postupné, názorné.
