Ortofónia sa zaoberá správnym tvorením hlások a ich spojením v súvislej reči. Ortoepia je náuka o spisovnej výslovnosti. V slovenčine pre spisovnú výslovnosť sú dôležité tieto javy:

1. znelostná asimilácia (spodobovanie)
   Znelá spoluhláska sa vyslovuje ako neznelá:
   a) na konci slova: hrad/hrat, dážd/dášť, mozog/mozok,
   b) pred neznelými spoluhláskami: bližší/bližší, sudca/sutca. Neznelá spoluhláska sa vyslovuje ako znelá:
   a) na konci slova pred slovom, ktoré sa začína na znelú spoluhlásku alebo samohlásku: (koniec básne/koniedz básne),
   b) vo vnútri slova pred znelou spoluhláskou (kresba/krezba, kde/gde).
   
   
2. výslovnosť spoluhlásky v
   a) na začiatku slova ako v:
   pred samohláskami (variť, vôňa, v utorok),
   pred zvučnými spoluhláskami (vlasť, vnuk, v Levoči, vŕba),
   pred znelými spoluhláskami (vzbura, vbodnúť, v doline),
   b) vo vnútri slova pred samohláskami a slabičným l, r ako v
   (hovoriť, tvoj, tvrdý),
   c) na začiatku slova ako f
   pred neznelými spoluhláskami (včas/fčas, včela/fčela, vtip/ftip),
   d) ako obojperná hláska u:
   na konci slova (hnev/hneu, vplyv/vplyu, bratov/bratou),
   vo vnútri slova po samohláske a pred zvučnou spoluhláskou
   (dávno/dáuno, pevný/peuný),
   pred neznelou spoluhláskou (slivka/sliuka, stovka/stouka).