1.osnova- najstručnejší, najprehľadnejší obsah v bodoch, heslách, menných vetách. Obsahuje kľúčové pojmy.
konspekt- zhustený, ale presný obsah textu, ktorý zachováva logickú štruktúru a chronologickú postupnosť.
tézy alebo symboly- obsahujú hlavné myšlienky textu a tvoria ich ucelené vety


2.slovanské jazyky- predchodcom slovanských jazykov bola praslovančina, ktorá sa z pôvodného indoeurópskeho prajazyka vyčlenila niekoľkými zmenami v hláskovej stavbe- palatarizácie I., II., III..
Rozdelenie slovanských jazykov:
1.Západoslovanské- Poľština, Čeština, Slovenčina a jazyk vymretých Lužických Srbov= Dolná a Horná Lužičtina
2.Východoslovanské- Bieloruština, Ukrajinčina, Ruština používa Azbuku
3.Južnoslovanské- Macedónčina, Srbčina, Chorvátčina, Bulharčina (používa Azbuku), Slovinčina
Najbližšie k nám je Čeština
Nárečia: 1. Západoslovenské (Severné, Južné, Záhorské)
2. Stredoslovenské (Severozápadné- Štúr, Martin, Juhovýchodné, Gemerské)
3. Východoslovenské (Spišské, Šarišské, Zemplínske, Sotácke)


3.synonymá- sú slová, ktoré rozlične znejú ale pomenúvajú ten istý jav. Nemajú však vždy totožný význam. Odlišujú sa významovými, ale najmä štylistickými odtienkami napr. (žalár- väzenie- temnica- hárešť- basa), (lož- nepravda- klamstvo- cigánstvo)
homonymá- sú rovnozvučné slová, ale označujú iný pojem (bylina- rastlina, bylina- bohatiersky epos), (stopky- na ovocí, stopky- na meranie času)
antonymá- opozitá sú slová protikladného významu (bývajú to dvojice slov), biely- čierny


4.tvorenie slov :
odvodzovaním ( stav- stavba- prestavba)
skladanie (lukostreľba, nepravé kníhtlačiareň, pravdepodobný, hybridný, autoškola)
skracovanie (atď.- používa sa v písomnom prejave)

5.rétorika= rečníctvo- je to náuka o vlastnostiach hovoreného prejavu o umení hovoriť.
Vznikla v starom Grécku, kde mal každý právo vystúpiť ako rečník (otroci nie)
Známi rečníci- Aristoteles, Platón, Sokrates- „Hovor, aby som ťa videl.“
rečnícky štýl je osobitý funkčný jazykový štýl verejného styku.
Žánre rečníckeho štýlu sú:
1.agitačné- politická reč, súdna reč
2.náučné- prednáška, referát, koreferát
3.príležitostné- slávnostný prejav, spoločenský príhovor, smútočný prejav
Fázy tvorenia prejavu:
a)zhromažďovanie faktov- závisí od funkcie, cieľa prejavu
b)kompozícia- 3členná (úvod, jadro, záver)
c)štylizácia- nadväznosť viet
d)spôsob nacvičenia- prednes spamäti, mimika, gestikulácia, artikulácia, intonácia
e)prednes


6.modálna stránka vety- Postoj hovoriaceho k vypovedanej skutočnosti
a)oznamovacia veta
b)opytovacia veta
c)rozkazovacia, želacia
Vety podľa zloženia:
a)jednoduché- holé, rozvité, jednočlenné (slovesné, menné)
b)súvetia- priraďovacie (zlučovacie, stupňovacie, odporovacie, vylučovacie)
podraďovacie Hv, Vv (Vv podmetová, predmetová, príslovková)