14B
Publicistický štýl a jeho žánre

Hlavné znaky:

1. Písomnosť – najdôležitejšia časť je titulok = musí upútať
2. Verejnosť – autor sa prispôsobuje všeobecnej vzdelanostnej úrovni čitateľa, využíva odborné termíny, hovorí o problematike odboru. Sloveso je v 3. Osobe množ.č.
3. Informatívnosť – používajú sa ukazovacie zámená, menej slovies, priraďovacie súvetia
4. Variabilnosť – nie všetko v novinách je publicistický útvar
5. Aktualizovanosť

publicistické žánre:

- spravodajské - správa (oznámenie), komuniké (oficiálne štátnopolitické vyhlásenie), rezolúcia (vyhlásenie v závere rokovaní, zjazdov a pod.), riport (krátka spravodajská reportáž), referát, interview, inzerát, reklama
- analytické (vysvetľujúce, úvahové a hodnotiace) - úvodník, komentár, recenzia, kritika, diskusia; glosa, entrefilet (poznámky na aktuálnu tému, často vtipné až ironické)
- beletristické (rozprávajúce a opisné, využívajú prostriedky umeleckej lit.) - fejtón, besednica,

Spravodajské:

SPRÁVA je najstručnejšie konštatovanie udalosti, nesmie však vynechať žiaden dôležitý fakt
- dôležitý je titulok – musí obsiahnuť celú správu

ROZŠÍRENÁ SPRÁVA má nadtitulok, titulok, mesto z ktorého je správa vysielaná
- titulok priláka pozornosť, nadtitulok podáva stručnú informáciu

INTERVIEW spravodajský útvať –vplyv administratívneho štýlu
- má dialogickú formu, predstavuje nejakú osobnosť, skladá sa z nadtitulku, titulku, stručnej charakteristiky, informácií z odpovedí na otázky

Analytické:

ÚVODNÍK patrí medzi analytické útvary
- patrí mu najdôležitejšie miesto v novinách a hovorí o probléme dňa – prvá strana
- je to novinárska úvaha v 3. Os. Mn. Č.

– KOMENTÁR analytický útvar s vplyvom
- využíva výkladové prvky
- je výklad, vo všetkom niečo vidí, kombinuje, naznačuje

GLOSA z gréčtiny – poznámka
- patrí medzi belestritický útvar a majú nejaké udalosti
- je vtipne podaný, iskrivý komentár na nejakú udalosť
- má ironickú pointu = nikdy to nie je dobromyselné pousmiatie sa nad nedostatkom

Beletristické:

REPORTÁŽ využíva prvky rozprávania a prvky opisného slohového postupu
- využíva výrazové prostriedky umeleckého štýlu
- približuje atmosféru podujatia, opisuje prostredie, ľudí

RIPORT novinár je aktívnym účastníkom
- podal udalosť ako očitý svedok, snaží sa informovať čitateľa

FEJTÓN je to duchaplné rozprávanie o aktívnom probléme, často zobrazuje jedinečnú, naoko drobnú príhodu, ktorá s použitím humoru charakterizuje našu súčasnosť
- využíva slovesá v 1. osobe jedn. č. a priamu reč

15B
Čo je úvaha a výklad, čím sa od seba odlišujú

Úvaha

- je subjektívny útvar a demonštrujeme to používaním 1.os. jed. č.
- útvar výkladového slohového postupu
- prostredníctvom úvahy sa vyjadrujeme a hodnotíme spoločnosť, jej myslenie a konanie
- autor zaujíma subjektívny postoj, avšak tento postoj musí byť podložený logickými, objektívnymi skutočnosťami
- vyskytuje sa v náučnom štýle (kritika, recenzia), v publicistickom štýle (úvodník, komentár) a v umeleckom štýle, a to v poézii (reflexívna lyrika), v próze a dráme (v reči rozprávača i v reči postavy)

Výrazové prostriedky: zdrobneliny, slengy, abstraktné výrazy, frazeologizmy, odborné termíny, metafory, opakovanie slov na začiatku vety.

Výklad

- je základným útvarom, patrí medzi písomné útvary
- zväčša sa prestupuje výkladový slohový postup s opisným slohovým postupom
- uvádzajú sa argumenty (dôkazy) a príklady
– používa sa v učebniciach, vedeckých publikáciách, článkoch
- cieľ – objektívne vysvetliť neznámy jav – 3. Os.

Rozdiely mezdzi úvahou a výkladom

- úvaha sa člení na odseky
- výklad sa člení na Ú, J, Z