Druhy a žánre:

bájka – krátky epický útvar, v ktorom zvieratá alebo neživé pridmety konajú a hovoria ako ľudia (antropomorfizácia). Vyrozprávaný dej sa podáva ako alegória (inotaj). Vždy z neho vyplýva poučenie. Na základe charakteristických vlastností alebo podobností sa postavy stávajú typmi (napr. líška = prefíkanosť, mravec = šikovnosť…) V mnohých bájkach vystupujú aj ľudia (kt. sú typizovaní podľa vonkajšieho vzhľadu alebo stavovskej príslušnosti) prípadne bohovia.

epos – je epický útvar. Prvé eposy sa opierali o bájoslovie starovekých národov. Poznáme eposy:

hrdinské(bohatierske),
duchovné(s náb. tématikou),
rytierske, idylické,
reflexívne (úvahové).

Postavy eposov sú nadprirodzené bytosti, hlavná postava je osoba s výnimočnými vlastnosťami. V epose sa prelínaju prvky reality a fantastiky (pozemského a nadprirodzeného). Má svoju záväznú kompozíciu:

1. Propozícia (krátke naznačenie deja)
2. Invokácia (vyznávanie múz lebo bohov)
3. Enumerácia (predstavenie postáv)
4. Opis bojov
5. Deus ex machina (zásah bohov do deja)
6. Ovplyvnenie udalostí zázračnými prvkami (mýtickými) bez zásahu bohov
7. Epizódy (vedľajšie udalosti)
8. Peronácia (zakončenie príbehu s dôrazom na ponaučenie)

Epos má prísnu bás. štruktúru a presne normovaný rytmus.

tragédia - má záväznú kompozíciu:

1. Expozícia (diváka vovedie do miesta a času deja, oboznamuje ho s postavami)
2. Kolízia (zauzlovanie deja, zápletka)
3. Kríza (vyvrcholenie)
4. Peripetia (nečakaný dejový obrat)
5. Katastrofa (záver)

Obyčajne mala tragédia 5 dejstiev, patrila k vyššiemu štýlu a komédia k nižšiemu.Tragédia je najstarší dramatický žáner, ktorého hl. znakom je boj jednotlivca, prípadne skupiny s nepriateľskými silami. Hlavný hrdina v tomto boji musí zahynúť, lebo ani výnimočnými vlastnosťami obdarený jednotlivec nie je schopný zvíťaziť nad nepriateľmi.

Ústrednou postavou je vždy nadpriemerný človek, ktorý ide odvážne za svojim cieľom, nezľakne sa prekážok....čo vyvoláva sympatie u diváka aj vtedy, keď v istých situáciách nekoná správne. Základom tragickosti je konflikt medzi výnimočnou osobnosťou a vládnucimi spoločenskými silami alebo protivníkom.

komédia - je základný dramatický žáner, ktorého podstatou je komickosť s cieľom vyvolať u diváka smiech. Má šťastný koniec

- komickosť sa môže zakladať na istých protikladoch:

1.Pôvodom komickosti môže byť protiklad medzi úsilím a cieľom tohto štúdia, komická postava chce byť inou, ako je v skutočnosti.
2.Istý jav je iba vtedy komický, keď ho podmieňuje osobnosť. Telesná chyba nemôže byť príčinou a podnetom komickosti, lebo človek za ňu nemôže.
3.Hrdinom komédie nemôže byť človek tragický a výnimočný, ale iba bezvýznamný, malicherný človiečik, pokiaľ neohrozuje iných. Človek, ktorý spadne do blata, vyvolá smiech prizerajúcich sa iba vtedy, keď sa mu nič nestane.
4.Komédia predpokladá boj, konflikt. Komický človek sa postaví proti niečomu, jeho smiešny boj sa končí neúspechom, jeho trestom nie je fyz. trest, ale zosmiešnenie.

óda- je to lyrická prieseň, vyniká nadnesenosťou a pátosom. Básnik sa v nej vyjadruje oslavným spôsobom k oslavnej téme: o národe, o slobode, o prírode, o láske. Môžu sa písať aj o významných osobnostiach. Charakterizuje ju vzrušenie, nadšené city, umelá vzletná forma, niekedy aj priame oslovenie adresáta. Óda patrí svojím obsahom do reflexívnej (úvahovej) lyriky. V antickej poézii óda označovala zborovú pieseň, neskôr až v rímskej poézii sa stala žánrom ako dnes (Horácius)

elégia = žalospev- žáner smutného melancholického ladenia obyčajne vyjadruje žiaľ zo sklamanej lásky, smútok. Patrý do reflexívnej lyriky. Obsahuje závažnu myšlienku (písali Kollár a Hollý)

idyla- (preklad = obrázok) lyrická báseň menšieho rozsahu, v ktorej dominuje obdiv k dedinskému životu i prostrediu. Sústreďuje sa na opis krajších stránok života, prípadne skutočnosť prikrášľuje. Stredobodom pozornosti autora je nejaký zvyk alebo jav zo života prostého človeka- ide hlavne o ľudí spätých s prírodou. V slovenskej literatúre sa zaviedol názov selanky (Ján Hollý)