Morfológia

Morfematická stavba slova:

Vzťah odvodeného i neodvodeného slova k veľkej skupine príbuzných slov pochopíme z rozboru morfematickej stavby slova. Pri tomto rozbore rozdeľujeme slovo na morfémy, čiže najmenšie významové časti slova.

Rozlišujeme tieto druhy morfém:

1. koreňová morféma – je časť slovného tvaru, ktoré je nositeľom významu a je rovnaká vo všetkých slovách patriacich do jednej slovnej skupiny. Napríklad v slovách tvoriť, tvorenie, utvorený, tvorba... je koreňovou morfémou „tvor“.

2. gramatická morféma – je časť slovného tvaru, pomocou ktorej sa vyjadruhú vzťahy medzi slovami.

3. odvodzovacia morféma – je časť slovného tvaru, pomocou ktorej sa utvorilo nové slovo.

4. obmieňacia morféma – obmieňa význam základného tvaru slova.

5. tematická morféma – vyčleňuje sa v slovesných tvaroch pred gramatickou morfémou. Pomocou nej sa sloveso zaraďuje do istých slovesných tried.

6. spájacia morféma – vkladá sa medzi morfémy z hláskoslovných príčin.

Tvorenie slov:

Slová tvoríme:

– spájaním
– skracovaním
– odvodzovaním

Odvodzovanie:

Odvodzovanie je najčastejší spôsob tvorenia slov. Odvodené slová sa tvoria zo slov, ktoré nazývame základné slová. Odvodzujeme slová pomocou predpony a prípony. Každé odvodené slovo má význam a formu. Najskôr si všímame význam.

Odvodené slová delíme na dve slovotvorné časti:

1.slovotvorný základ

– je to časť odvodeného slova, tzv. základové slovo, vzniká oddelením gramatických prípon. Slovotvorným základom môžu byť:

– neodvodené slová
– odvodené slová
– zložené slová
– predložkové spojenia

– slovotvorný základ je nositeľ základného významu odvodeného slova. Viazaný slovotvorný základ sa nevyskytuje samostatne.

2.slovotvorný formát

– slovotvorná prípona
– slovotvorná predpona

Skladanie:

Je menej častý spôsob tvorenia slov ako odvodzovanie, spájajú sa tu dva slovotvorné základy. Napr. rýchločistiareň. Niekedy je významový rozdiel medzi slovotvornými základmi, z ktorých slovo vzniklo a zloženým slovom, napr. myšlienka, úzkoprsý...

Týmto skladaním môžu vzniknúť:

1. zrazeniny – vznikajú spojením slov bez spájacej morfémy o, napr. kníhtlačiareň ...
2. hybridné zloženiny – keď jedna časť je cudzieho pôvodu, napr. vodoinštalatér; používa sa najmä v odbornom jazyku.
3. so spojovníkom – vzniká v prídavných menách, napr. anglicko-slovenský slovník ...

Skracovanie slov:

Skracovanie slov je prejavom úsilia o úsporné vyjadrovanie. Tento postup je v súčasnom období vývinu jazyka veľmi živý.

Zaraďujeme ich do týchto typov:

1. typ „atď.“ – patrí ku skratkám, ktoré sa používajú len v písomnom prejave, ako úsporný prostriedok písomnej úpravy. Píše sa za nimi bodka, pri výslovnosti sa čítajú ako celé slová.

2. typ „USA“ – patrí k iniciálovým skratkovým slovám. Používajú sa v písomnom aj v ústnom prejave. Takéto slová vznikajú mechanicky z prvých začiatočných písmen častí združeného pomenovania, niektoré sa vzhľadom na usporiadanie hlások skloňujú, napr. SOŠ, SĽUK, SOČ...

3. typ „SATUR“ – patria ku značkovým slovám, ktoré vznikajú zo začiatočných písmen alebo častí slabík združeného pomenovania. Skloňujú sa. Sú to napr.
Benelux, ...

4. značky – sú osobitnou skupinou. Nepíše sa za nimi bodka, sú to napr. l – liter, sin – sínus