referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Mikuláš
Piatok, 6. decembra 2019
Ľudová slovesnosť
Dátum pridania: 23.07.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: scandy
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 860
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 5.5
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 9m 10s
Pomalé čítanie: 13m 45s
 

Folklór

– označuje všetko, čo súvisí s tradičnou ľudovou kultúrou, ktorej tvorcom sú rôzne sociálne vrstvy (roľníci, remeselníci, študenti)
-štúdiom ľudovej kultúry sa zaoberá etnografia a folkloristika
- ústna ľudová slovesnosť a literatúra sa ovplyvňovali a ovplyvňujú sa i v súčasnosti.

Ľudová poézia

-ľudová poézia je najrozšírenejším druhom slovesného folklóru (ústnej ľudovej slovesnosti), patria sem:

-Kalendárna obradová poézia – súvisela s rôznymi obradovými zvykmi. Vznikla v predkresťanskom období. Súvisela so životnými podmienkami našich predkov v ich boji s prírodou za uchovanie existenčných podmienok života.

-Svadobné piesne – súviseli s tradičnou svadbou na dedine. Tematicky sú zamerané najmä na mladuchu a jej život na pozadí tradičných rodinných vzťahov.

-Krstové piesne – súviseli s narodením dieťaťa. Spájali sa s obradnými úkonmi, ktoré mali chrániť dieťa i matku pred pôsobením zlých síl.

-Pohrebné piesne – tvorili ich ženy (plačky), ktoré na dedine oplakávali mŕtvych. Pohrebné piesne sa vyznačovali nestrofickosťou, nepravidelným rýmom a rytmickou uvoľnenosťou.

-Historické piesne – zobrazujú významné udalosti spoločenských dejín alebo historické postavy, ktoré zohrali v dejinách dôležitú úlohu. Ich najčastejšími témami bol boj proti Turkom, povstania proti feudálom a zbojnícky život. Protiturecké piesne vyjadrovali pocity ľudí, ktorých sa situácia priamo dotýkala.

-Zbojnícka lyrická pieseň – vznikla v slovenských regiónoch a vykresľuje hrdinský portrét zbojníka, predstaviteľa protifeudálneho odboja. Vyjadrovala kladný vzťah ľudu k obľúbeným hrdinom. Zbojnícke piesne sa zameriavajú na významné chvíle zo života ľudového hrdinu. Zobrazujú príčiny odchodu zbojníka do hôr, jeho slobodný voľný život i posledné chvíle lapeného na popravu kráčajúceho ľudového hrdinu. Vyjadrujú obdiv v odvahe, ale aj hlboký žiaľ za milovaným hrdinom.

-Regrútske a vojenské piesne – majú lyrickoepický charakter. Viažu sa tematicky na tzv. lapačky (násilné odvádzanie do armády).

-Verbovačky (získavanie mládencov za vojakov sľubmi) – sú novšie, ale priamo nepodávajú opis verbovania na vojnu. Verbovačka je len pozadím, na ktorom sa odvíja dráma ľúbiacich sa mladých, odsúdených na dlhú rozlúčku

-Ľúbostné piesne – patria k najrozšírenejším. Spievajú o šťastnej, vernej ale častejšie o nešťastnej láske, o stroskotanom cite, ľúbostnom trápení. Šťastie a nešťastie v láske sa podáva v obraze dievčiny a šuhaja na pozadí ich životných podmienok. Zaznieva v nich zádumčivý bôľ vo výraze i v melódii, ktorý je odrazom citov jednoduchého ľudu.

-Rodinné piesne – dotýkajú sa manželského spolužitia, ťažkého údelu chudobnej mladej ženy. Prekážkou šťastia mladých boli často majetkové rozdiely, ktoré vyvolávali zármutok a bôľ.

-Uspávanky – možno nazvať piesňovými skratkami, do ktorých vkladala matka lásku k svojmu dieťaťu. Pokojným rytmom dopĺňali pohyby kolísky, a tak dieťa rýchlejšie zaspávalo.

-Trávnice – sú ťahavé piesne, ktoré spievali ženy pri letných poľných prácach. Často majú ľúbostných obsah, niekedy však sú aj smutné a žalostné.

-Pastierske a valašské piesne – zobrazujú spätosť človeka s prírodou, túžbu po voľnosti a slobode. Vznikali pri pasení dobytka. Často v nich zaznievali sociálne tóny.

-Žartovné piesne – predstavovali piesňový protipól žartovným rozprávkam. Tematicky sa často viažu na život zvierat, opisujú rôzne neprirodzené situácie.

-Banícke a hutnícke piesne – v minulosti zobrazovali ťažkú prácu ľudu.

-Ľudová epika predstavuje veršované a neveršované diela

-Ľudová balada – patrí k epickému žánru. Epický základ balady často tvorí ľudová povesť s tragickým koncom. Dej má rýchly spád bez odbočení. Jej charakteristickým znakom je tragické rozuzlenie a ukončenie. U nás sa začala balada rozvíjať približne v 16. storočí. Najstaršie balady sa viažu na boj s Turkami.

-Zbojnícke a vojenské balady – významnou súčasťou balady sú dialógy, ktoré dej dynamizujú.

Ľudová próza

patria sem:

-Príslovia – predstavujú ľudový poetický výtvor, ktorý obsahuje uzavretú myšlienku, zovšeobecnenie ľudových skúseností. Zhustenou formou vyjadrujú ľudovú múdrosť, majú poúčajúci zámer. Príslovia rozdeľujeme:

1. Príslovia o práci – význam pre človeka, odsudzujú lenivosť. (Kto chce žať, musí siať; Pri lenivosti nehľadaj múdrosti)
2. Príslovia o človeku a spoločnosti (Sýty lačnému neverí)
3. Príslovia o rodinnom živote a priateľstve (Nových priateľov nadobudni, starých nezabudni)
4. Príslovia o fyzickej a duševnej stránke človeka (Kto je skúpy, ten je i hlúpy)

-Porekadlá – sú blízke prísloviam, ale nemajú náučný žáner. Sú obrazným pomenovaním konkrétnej situácie, deje. Používajú sa pri rozličných príležitostiach ako zaužívané zvraty.

-Pranostiky – predstavujú určité ľudové skúsenosti alebo pozorovania javov v prírode, predpovede počasia, rady týkajúce sa prác na poli. Sú založené na dlhodobom pozorovaní roľníkovej práce, prírodných javov a počasia

-Hádanky – sú umeleckým zobrazením určitého predmetu alebo javu, pri ktorom sa využívajú zhodné črty medzi skutočným predmetom alebo javom a medzi zobrazením, ktoré ho v hádankách nahrádza. Hádanka sa vyvinula na samostatný žáner z tzv. alegorickej reči, ktorá mala v dávnych časoch magickú funkciu. Vyplývala zo strachu človeka z prírodných úkazov a z pôsobenia nadprirodzených síl. Na Slovensku vznikali hádanky od polovice 18. storočia. Z hľadiska formy rozlišujeme dva typy hádaniek

1. hádanky metaforicko-metonymické – doplnené otázkami Kto je to? Čo je to?
2. hádanky – priame otázky – Do čoho nemožno diery vyvŕtať? (Do vody)

-Anekdota – patrí ku kratším prozaickým príbehom. Vyznačuje sa úsečnosťou, krátkou formou. Charakterizuje ju jednoepizodickosť a býva zakončená neočakávaným riešením.

-Povesti – viažu sa na konkrétne historické udalosti alebo postavy. Ak sú dej a postavy vymyslené, príbeh sa lokalizuje na určité miesto. Väčšina slovenských povestí pochádza zo 17. a 18. storočia. Najväčšiu skupinu tvoria miestne historické povesti – o hradoch, zámkoch, o vzniku miest a dedín. K najstarším patria povesti o Kráľovi Matejovi Korvínovi, ktorý úspešne bojoval proti Turkom a za svojho panovania priznal poddaným mnohé úľavy. Boj poddaných proti feudálom predstavuje postava zbojníka, najmä Jura Jánošíka. Zidealizovaná postava zbojníka symbolizuje odvahu, smelosť a dôvtip človeka z ľudu, ktorý pomstí krivdu a násilie. Medzi základné vlastnosti historických povestí patrí epickosť, dramatické ladenie a dôraz na postavy. Majú veľa spoločných čŕt s legendami a mýtmi, pretože často do deja vstupujú nadprirodzené alebo náboženské bytosti.

-Rozprávky – sú najznámejšie zo všetkých foriem ľudového rozprávania. Zakladajú sa na vymyslenom príbehu. Tematika rozprávok je rozmanitá a podľa nej sa rozprávky triedia na fantastické (čarodejné, čarovné), démonologické, rozprávky o zvieratách, legendové rozprávky, realistické, humoristické, satirické

Fantastické rozprávky – vyznačujú sa tým, že popri ľudských postavách vystupujú nadprirodzené bytosti (drak, ježibaba), čarodejné predmety (čarovný prútik, zázračný prsteň), zvieratá (tátoš), pomocou ktorých hrdinovia prekonávajú prekážky a uskutočňujú fantastické čin. Vyjadrujú túžbu človeka po prekonávaní vzdialeností, uľahčovaní ťažkej práce, vykonávaní spravodlivosti. Príbehy sa všeobecne zakladajú na boji dobra a zla. Bohatý dej je zložený z nohých epizód. Vládne v nich systematická kompozícia, príbeh sa rozvíja na princípe stupňovania alebo , často sa uplatňujú stereotypné čísla (tri, šesť, sedem, deväť) a ustálené vstupné a záverečné formuly (Kde bolo, tam bolo... Bol raz jeden kráľ... A žijú tam hádam doposiaľ, ak nepomreli....)

Démonologické rozprávky – sú podobné fantastickým, ale vystupujú v nich démonické postavy (čerti, víly, škriatkovia, čarodejnice, strigy). Vyznačujú sa dramatickosťou a hrôzostrašnosťou.

Rozprávky o zvieratách – patria k najstarším rozprávkam. Pôvodne súviseli s poľovníckymi obradmi. Časom dostali alegorický zmysel. Zvieratá sa stali nositeľmi ľudských vlastností (líška – prefíkanosť, medveď – dobrota, vlk – hlúposť). Hlavnými nositeľmi deja sú zvieratá – či divé alebo domáce. I keď v nich vystupuje človek, vždy je len vedľajšou postavou. Často je v závere rozprávky mravoučná pointa.

Legendové rozprávky – sú rozprávaním o rôznych príbehoch súvisiacich s kresťanstvom. Vznikli na základe biblických tém, ktoré postupne zľudoveli. Vysvetľujú Božiu múdrosť, rozprávajú o odmene a treste za ľudské skutky. Rozprávky o putovaní Krista a svätého Petra majú často anekdotický charakter.

Realistické rozprávky – sú tiež poetickým výmyslom, ale chýba im znak čarodejných rozprávok – fantastické postavy, predmety... Jednoduchší dej sa odohráva v reálnom svete miest a dedín. Hrdinom je väčšinou jednoduchý človek. Podľa toho, ako je v nich zobrazený život ľudu, môžeme ich rozdeliť na dobrodružné, žartovné, sentimentálne, novelistické, humoristické, ktoré hraničia s anekdotami

Dobrodružné rozprávky – opisujú obyčajne vojaka, remeselníka alebo sedliackeho syna, ktorí putujú po svete, prežívajú rôzne príhody, v ktorých preukazujú svoj charakter.

Humoristické rozprávky – zobrazujú komické udalosti v živote jednotlivcov. Prevláda v nich vtip a múdrosť jednoduchého človeka.

Satirické rozprávky – zvýrazňujú záporné črty nejakých javov. Ich hlavným cieľom nie je len zabaviť poslucháčov ale aj bojovať proti nedostatkom.

Ľudová dráma

- má mnoho podôb a foriem
- najstaršiu formu predstavujú obradové hry spojené s predkresťanskými zvykmi pri svadobných a pohrebných udalostiach.
- na predkresťanské zvyky nadväzujú cirkevné a neskôr svetské slávnosti a zvyklosti
- niektoré obradové hry majú jednoduchú stavbu, iné sú dejovo a divadelne zložitejšie
- často využívajú masky, obchôdzky, rekvizity, spev

Detský folklór

– patrí k najživším zložkám ľudovej slovesnosti
- zaraďujeme do neho slovesné, hudobné, tanečné, dramatické a pantomimické prejavy detí
- najrozšírenejšie sú rečňovanky, vyčítanky, hádanky, detské hry, obyčaje a obrady
- v detskom folklóre má dôležité miesto hra, ktorá sa rodí zo zábavy, ale má praktický účel

 
Podobné referáty
Ľudová slovesnosť SOŠ 2.9332 1046 slov
Ľudová slovesnosť SOŠ 2.9638 782 slov
Ľudová slovesnosť GYM 2.9739 1608 slov
Ľudová slovesnosť 2.9851 512 slov
Ľudová slovesnosť GYM 2.9641 983 slov
Ľudová slovesnosť SOŠ 2.9596 882 slov
Ľudová slovesnosť SOŠ 2.9921 1238 slov
Ľudová slovesnosť GYM 2.9830 767 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.