Slovná zásoba – je súhrn všetkých slov, ktoré existujú v jazyku. Je zachytená v slovníkoch.

Základná slovná zásoba obsahuje najčastejšie používané slová – asi 1000-1500 slov = jadro slovnej zásoby.

Individuálna slovná zásoba môže byť aktívna = používame ju v hovorenej alebo v písanej forme a pasívna = je až päťnásobne bohatšia ako aktívna a patria sem slová, ktorým rozumieme, ale bežne ich nepoužívame.

Najbohatšiu individuálnu slovnú zásobu majú spisovatelia.

Zmeny v slovnej zásobe – slovná zásoba sa veľmi rýchlo mení a vyvíja (so zmenami podmienok v spoločnosti sa menia aj názvy, slová, ktoré veci a javy pomenúvajú).

Neologizmy – novovznikajúce slová – sú domáce (množina) a cudzie (windsurfing, laser).

Archaizmy a historizmy – sú zastarané slová, prešli do pasívnej slovnej zásoby, lebo veci a javy, ktoré pomenúvali, už zanikli alebo dostali iné pomenovanie. Používajú sa v dielach s historickou tematikou - rok meruôsmy, učbár (učiteľ) = archaizmus, dereš, žertva – historizmus.

V slovnej zásobe slovenského jazyka je veľa slov, ktoré majú cudzí pôvod – cudzie slová (prevzaté slová). Mnohé z nich už zdomácneli – píšu sa naším pravopisom – autobus, meter, štadión, park, rekreácia.

Niektoré slová sme prevzali v doslovných prekladoch – sú to tzv. Kalky – zemepis (geografia), poddôstojník (sous-officier – francúzsky), konská sila (horse power – anglicky).

Internacionalizmy – medzinárodné slová – vyskytujú sa najmä v odborných textoch, napr. distribúcia, kosínus, karcinóm, synchronický.

Cudzie slová sa stále viac udomácňujú, čo sa prejavuje najmä v pravopise: speaker – spíker, jazz – džez, week-end – víkend, team – tím.

Najviac prevzatých slov je gréckeho a latinského pôvodu: bios – život, mikros – malý, grafó – píšem, logos – reč, mono – jeden, polis – mesto.
Z nemčiny sme prevzali slová: žemľa, kuchyňa, farba.
Z francúzštiny – móda, púder, balet, reportáž.
Z taliančiny – banka, valuta, tenor.
Z maďarčiny – guláš, čižmy.

Štylisticky neutrálne (bezpríznakové) slová – väčšina slov slovnej zásoby, používajú sa vo všetkých štýloch.

Expresíva – citovo zafarbené slová: maznavé – zjemňujúce, hanlivé – zhoršujúce. Používajú sa v úzkom osobnom, familiárnom styku.

Synonymá – rovnoznačné slová – rozlične znejú ale označujú ten istý pojem: žalár – väzenie – basu, lož – nepravda – klamstvo – cigánstvo, lakomý – skúpy – chamtivý.

Antonymá – opozitá = slová protikladného významu: deň – noc, starý – mladý, nový, muži – ženy.

Frazeologizmy – ustálené slovné spojenie, ktoré má obrazný, prenesený význam. V západnej jazykovede sú to idiómy: mať maslo na hlave = nebyť bez viny, nemať čisté svedomie.

Môžu byť ľudové (príslovia a porekadlá) a intelektuálne (prevzaté napr. z latinčiny). Mnohé frazeologizmy máme spoločné s inými jazykmi, najmä slovanskými – tzv. europeizmy. Napr. vziať nohy na plecia, čierny ako smola, chodiť spať so sliepkami, mať zlato v hrdle, lož má krátke nohy, trpezlivosť ruže prináša.