Slovná zásoba

Je to súhrn všetkých slov používaných v jazyku, je zachytená v slovníku – Slovník slovenského jazyka. Sú rozdelené podľa:

1.vedeckého významu:

-10 slovných druhov (podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá, príslovky, predložky, spojky, častice a citoslovce)
-synonymá
-homonymá
-jednovýznamové
-viacvýznamové
-opozitá
-antonymá

2.príslušnosti k štýlu:

-štylisticky neutrálne – sú v každom štýle
-štylisticky príznakové – iba v danom štýle

3.dobového výskytu:

-nové slová – neologizmy
-zastaralé – archaizmy
-historizmy

4.expresivity (citového zafarbenia)

-neutrálne
-citovo zafarbené – zjemňujúce, zhoršujúce

Slovná zásoba môže byť:

a.)aktívna
b.)pasívna

Lexikológia – náuka o slovnej zásobe (grécky lexis = slovo, logos = reč, učenie, veda). Z hľadiska myslenia a dorozumievania je slovná zásoba najpodstatnejšou súčasťou jazyka.

Myšlienky vyjadrujeme vo vetách, veta sa skladá zo slov.

Slovo – je ustálená skupina hlások (písmen), ktorá niečo pomenúva, označuje – má teda lexikálny význam (vecný význam). Slová majú aj gramatický význam, ktorý umožňuje vyjadrovať vzťahy medzi nimi pomocou slovných tvarov.

Viacvýznamové slová – niektoré slová majú okrem základného (prvotného) významu aj prenesený (druhotný) význam, napr. hlava ľudská – hlava stroja – hlava rodiny.

Pojem (slovo) zviera vznikol zovšeobecnením a abstrakciou zo zmyslovej skúsenosti, nepredstavuje však nič konkrétne, čo by sme mohli vnímať. Zviera neexistuje, existujú kone, kravy, sliepky a iné. Pojem zviera je abstraktní, zahrňuje teda viacej konkrétnych jedincov – možno im určiť viac konkrétnych znakov a vlastností.

Zviera – je nadradený pojem (slovo). Kôň, krava, sliepka sú rovnocenné pojmy podradené pojmu zviera.

Etymológia – náuka o skúmaní pôvodu slov. Etymologické hľadisko je dôležité pre pravopis – skriňa – hláskovo sa prekrýva so slovanským slovom skryť (niektorí ľudia si preto myslia, že by sa malo písať s ypsilonom). Slovo skriňa je však latinského pôvodu (scrinium), preto ho píšeme s i.

Paronymá – slová, ktoré sa hláskovo podobajú a významovo navzájom ovplyvňujú – niekedy sú pôvodom odlišné slová hláskovo zblížia tak, že to vedie k ich významovému zbližovaniu, napr. dobyť mesto – získať nadobudnúť a dobiť mesto – bojom dobiť, poraziť.

Homonymá – slová rovnakého zmenia, ktoré však spolu významovo nesúvisia. I tu sa uplatňuje etymologické hľadisko. Napr. rys (šelma) – rys (nákres), čelo (časť tváre) – čelo (hudobný nástroj).