Vetná a nadvetná syntax. Jednoduchá veta, súvetie, polovetné konštrukcie

Druhy viet

Veta je gramaticky usporiadané spojenie slov alebo jediné slovo, ktorým sa vyjadruje myšlienka.

Jednoduchá veta – vyjadruje sa ňou jedna ucelená myšlienka. Jednoduchá veta môže byť:

a.)dvojčlenná – ak má podmetovú a prísudkovú časť. Napr. Vráta sa otvárali, (Ja) Prídem – tu predmet nie je vytvorený, ale ho možno doplniť zo súvislosti.
b.)jednočlenná – nemožno v nej určiť podmetovú a prísudkovú časť, majú jeden vetný člen, ktorý sa volá vetný základ. Ich jadrom môže byť sloveso (Prší!), meno (Zelenina a ovocie.), príslovka (Dobre.). V jednočlenných vetách bývajú slovesá, ktoré vyjadrujú rozličné prírodné deje, alebo ktoré vyjadrujú telesné a duševné stavy. Bývajú v 3. osobe, ale nevyjadruje sa pri nich podmet, sú neosobné. Podľa toho, čo je jadrom vetného základu, jednočlenné vety sa rozdeľujú na slovesné a neslovesné.

Podľa obsahu vety a podľa postoja hovoriaceho k vypovedanej skutočnosti rozlišujeme vety:

a.)oznamovacie
b.)opytovacie
c.)žiadacie
d.)zvolacie
e.)rozkazovacie

Súvetie čiže zložená veta je spojenie dvoch alebo niekoľkých jednoduchých viet, ktorými sa vyjadruje jediná zložitá myšlienka. Obsahuje niekoľko prisudzovacích skladov alebo vetných základov.

Jednoduché súvetie – skladá sa z dvoch viet.
Zložené súvetie – skladá sa z troch a viacerých viet.

Podľa významového a gramatického vzťahu jednotlivých viet v súvetí rozlišujeme:

a.)zlučovacie (a) – Najprv sa zasmiali deti a potom sa zasmial aj učiteľ.
b.)stupňovacie (ba) – Vlastníctvo pustoší dušu človeka, ba mení ho na otroka.
c.)odporovacie (ale) – Dobré zrno zostane, ale plevu uchytí vietor.
d.)vylučovacie (alebo) – Hlasujete za mier alebo ste za vojnu.
e.)dôsledkové (preto, teda) – Lož má krátke nohy, preto ďaleko neujde.
f.)dôvodové (veď, totiž) – Išiel som s nimi, cesta bola totiž klzká.

Podraďovacie súvetie – spája sa v ňom do jedného celku hlavná veta a vedľajšia veta. Hlavná veta je tu nadradená, vedľajšia podradená. Tejto vedľajšej vete môže byť podradená ďalšia vedľajšia veta. Vety v tomto súvetí bývajú spojené:

a.)podraďovacími spojkami – že, aby, keď, kým, keby, pretože, lebo, ...
b.)vzťažným zámenom – kto, čo, aký, ktorý, čí, ...
c.)zámennou príslovkou – kedy, kde, kam, odkedy, odkiaľ, ...

Podľa toho, ktorý člen hlavnej vety sa vyjadruje vedľajšou, rozdeľujeme vedľajšie vety na:

a.)podmetové – Prišlo mu na um, či nezabudol zamknúť.
b.)prísudkové – Jánošík bol taký, že ho 7 regimentov neprevládalo.
c.)predmetové – Chorý videl, že u lekára musí dlho čakať.
d.)prívlastkové – Prebudil ho hrmot, ktorý sa ozýval z chodby.
e.)doplnková – Matka ju našla, ako plače.
f.)príslovkové – Strela letí, kam je namierená.

Zložené súvetie sa môže skladať:

-z jednej hlavnej vety a aspoň dvoch vedľajších viet
-z dvoch hlavných viet a jednej alebo dvoch vedľajších viet
-z niekoľkých hlavných viet

Staral sa o ženu po bratovi, veď ju mal rád, ale nechcel jej to dať najavo. (H1+H2+H3)

Hneď si budú myslieť, že bohvie čo chce, a že sa azda natíska. (H1+V1+V2)

Nevedel, čo sa doma robí, a privyknutý bol celý deň po horách sliediť. (H1+V1+H2)

Obrátil sa k žene, ktorá na potoku vodu načierala a pýtal sa jej, kde sa podel kaštieľ pána Adušu. (H1+V1+H2+V2)