Slovenčina patrí do skupiny živých indoeurópskych jazykov, do západoslovanských jazykov. Vyšla z praslovančiny.

Etapy vývinu:

1.Etapa

– staroslovienčina (9. storočie)
– Konštantín a Metod vo Veľkej Morave vytvorili prvé písmo – hlaholiku, neskôr to bola cyrilika.
- Prvý literárny jazyk – staroslovienčinu a prvú literatúru
– najskôr to bola prekladová literatúra – báseň Proglas – úvodná báseň k prekladu Biblie (Písma svätého), neskôr aj pôvodná literatúra – Moravsko-Panonske legendy. - Po rozpade Veľkej Moravy sa udržala staroslovienčina v Čechách – v Sázavskom kláštore. Až do 19. storočia bola jazykom vedcov latinčina.

2.Etapa

– slovakizovaná čeština (15. storočie)
– zaviedli ju slovenskí študenti v Prahe na Karlovej univerzite.
- vzniklo husitské revolučné hnutie. Husiti boli neskôr porazení a vytvorilo sa bratrické hnutie.

3.Etapa

– (18. storočie)
– Anton Bernolák sa ako prvý pokúsil kodifikovať (uzákoniť) spisovnú slovenčinu v roku 1787.
- za základ si vzal trnavské nárečie, ktoré doplnil o mäkké spoluhlásky zo stredoslovenského nárečia.
- dielo, v ktorom zdôvodnil kodifikáciu nazval Jazykovednokritická rozprava o slovenských písmenách.
- je autorom gramatiky – Gramatica Slavica o slovenskej gramatike. Použil tu fonetický pravopis (píš ako počuješ).
- je autorom 5 zväzkového slovníka – Slovár Slovenskí-česko-latinsko-nemecko-uherskí.
- Bernolákovčina sa nestala celonárodným jazykom, štúrovci ju uvítali, ale neprijali.

4.Etapa

– Ľudovít Štúr v roku 1843 kodifikoval spisovnú slovenčinu. Ako základ si vzal stredoslovenské nárečie. Zdôvodňoval to tým, že má najčistejšiu podobu slovenčiny.
- dielo, kde zdôvodnil kodifikáciu, sa volá – Nárečje slovenskô alebo potreba písaňja v tomto nárečí.
- i on písal fonetickým pravopisom.
- napísal aj gramatiku – Náuka o reči slovenskej.
- Štúrovu slovenčinu prijali aj katolíci aj evanjelici.
- postavil sa proti nej Ján Kollár v diele Hlasové o potřebě jednotného jazyka pro Čechy, Slováky a Moravany. Vyčítal Štúrovi, že rozbíja národnú jednotu Čechov a Slovákov.
- v roku 1851 Martin Hattala upravil Štúrovu slovenčinu – zaviedol etymologický pravopis (etymológia – náuka o pôvode slova).
- Štúrova slovenčina prvýkrát zaznela v druhom ročníku Almanachu Nitra (almanach – ročenka).