1. 863 – Veľká Morava

– Konštantín a Metod
- prinášajú staroslovienčinu
- prvé písmo – hlaholika (malé písmená gréckej abecedy) – písali sa v nej liturgické knihy, svetské knihy (Súdny zákonník)
- rozlišujeme:
- Pôvodnú literatúru – Proglas (napísal Konštantín)
- Prekladovú literatúru – Písmo, liturgické knihy

2. 10 – 15. storočie

- zánik slovanského písma
- obdobie latinčiny
- rozvíjali sa nárečia, ľudová slovesnosť – piesne, bájky, rozprávky...

3. Jozef Ignác Bajza – začiatok 18. storočia

- René mládenca príhodi a skúsenosti – pokus o základy spisovnej slovenčiny

4. Anton Bernolák – 1787

- kultúrna západoslovienčina z okolia Trnavy
- fonetický princíp
- slovenčina nemala y, dvojhlásky ale mala veľké písmená v podstatných menách, w
- j sa písalo ako g

- diela:

Gramatica slavica
Jazkovednokritická rozprava o slovenských písmenách
Slovár Slovenský Česko – Latinsko – Nemecko – Uherskí (vydaný bol až po jeho smrti)

5. Štúr, Hurban, Hodža – 1843

- stredoslovenčina
- menej bohemizovanie
- fonetický princíp (i, zrušil veľké písmená v podstatných menách, zaviedol ia, menej w)

- diela:

Nárečja slovenskuo alebo potreba písanja v tomto nárečí
Náuka reči slovenskej

6. Martin Hatala a Hodža – 1852

- reforma
- zaviedli do pravopisu etymologický princíp – y
- zrušenie ďe, ťe, ňe, ľe

7. Samuel Czambel – začiatok 19. storočia

- prvé pravidlá pravopisu

8. Jazykovedný ústav SAV Ľ. Štúra