Zo slov. zásoby sa dá vydeliť vrstva slov, ktorá sa často označuje ako nocionálne slová. Ide o pomenovania typu kniha, čítať, zelený. Ak sa pri týchto slovách zdôrazní nocionálna stránka, vyzdvihneme skutočnosť, že slovo vyjadruje len vecný, logický obsah. Ak sa však vyzdvihne ich štylistická stránka, vynikne ich štylistická neutrálnosť, teda ich bezpríznakovosť.

Nazývame ich štylisticky bezpríznakové slová. Tieto tvoria neutrálnu vrstu slov, vyskytujú sa vo všetkých štýloch, pomenúvajú veci z bezprostredného života, používajú sa v ústnom i písomnom styku. Neutrálna lexika obsahuje slová základného slov. fondu, názvy základných predmetov a ich príznakov (dom, písať, čierny). Nezaobíde sa bez nich ani jeden štýl jazyka.

Naproti štylisticky bezpríznak. slovám stoja štylistic. príznakové - vyznačujú sa štyl. príznakovosťou a ohraničenosťou využívania v jadnotlivých štýloch. Tieto sa podľa toho, či sa využívajú v ústnej al. písomnej časti, delia na dve skupiny:

Hovorové slová- kolokvializmy- patria k hovorovej vrstve a predstavujú základ lexiky v hovor., konverzačných a spontánnych prejavoch. Typ. hovor.slová- baloňák, zlepšovák, búračka... Z hovor. jazyka je typická univerbizácia (namiesto dvojslovných pomenovaní sa používajú ich jednoslovné ekvivalenty (litrová fľaša-litrovka) a tiež substantivizácia príd. mien (vedúci-vedúci závodu) – až z kontextu a situácie sa zistí, o aký význam ide.

Do vrstvy hovorových slov prechádzajú aj profesionalizmy z odborných slangov rôznych pracovísk (káblovka), ďalej bežné slová v prenesenom význame (drviť sa), cudzie slová (haxňa=nohy).

Expresívne slová- familiárne (starký), hypokoristiká (ujko), detské slová (papať), pejoratíva (chlapčisko), augmentatíva (psisko), vulgárne slová (zdochnúť). Hovorové slová sú štylisticky príznakové, t.j., že ich v istých oblastiach možno používať iba za istých podmienok, iba s určitým zámerom, napr. v umeleckom al. publicistickom prejave. V náučnom štýle sa hovorové slová nepoužívajú.

V tejto vrstve badať dosť veľký pohyb, vývin. Veľká emocionálnosť v hov. prej. sa odráža v tom, že sa často používajú citoslovcia, modálne slová, častice, obrazné výrazy a prirovnania. V hovor. prej. sa často používajú aj mimojaz. prostriedky, gesto, mimika a úlohu kontextu plní situácia.

Knižné slová-sem patria najmä slová vyskytujúce sa najmä v písanom jazyku.

Bývajú aj v hovorenom prejave, ale v ňom pôsobia vyumelkovane. Kým hovor. slová sú špecifické pre hovor. prejavy, knižné sa neviažu na nijakú štyl. oblasť. Ak sa použijú, ich štyl. zafarbenie sa nemení a v nijakej štýl. oblasti sa nemenia na neutrálne slová. V knižných slovách sa vydeľujú odborné výrazy - termíny (-pozri vyššie!) a básnické slová. Ďalej sa medzi knižné slová zaraďujú aj kancelarizmy - slová úradných aktov, dosahuje sa nimi jasnosť, presnosť úrad. a administrat. štýlu. Niektoré majú ráz odbor. termínov (oznámenie, splnomocnenie), iné zasa charakter hovorových slov (časenka, hlásenka).

Sú bezpríznakové, typické pre administrat. štýl.

-žurnalizmy- čiastočne sa prekrývajú s odborným termínom, sú to slová, kt. pomenúvajú javy spoločensko-politic. života (kampaň,demonštrácia,opozícia)
-exotické slová-sú cudzojazyčné sl. označujúce javy a predmety charakteristické pre svojrázny život al. črtu cudzieho spoločenstva (šerif, minister, lady, kuli)
-básnické slová-najčastajší výskyt v poézii, aj próze (vesna, luna)
-biblizmy-vyskytujú sa v nábožen. spisoch (raj, anjel)