DIFERENCIÁCIA SLOV. ZÁSOBY Z HĽADISKA EXPRESIVITY A EMOCIONÁLNOSTI.

Základnú vrstvu lexiky tvoria neutrálne slová (bežný význam, bez významových odtienkov)-pojmy o predmetoch, javoch, ich vlastnostiach. Ale aj neutrálne slová môžu mať expresívne zafarbenie. Najmä v ústnej reči, napr. ruka (ruka zákona). Medzi expresívne slová patria názvy pocitov, citov a nálad (zúriť, smútiť).

Typy expresívnych slov:

-kladné zafarbenie (familiárne slová, hypokoristiká, detské slová, eufemizmy)
-záporné citové zafarbenie (pejoratíva, vulgárne slová, ironické sl., žartovné a posmešné slová)
-famiárne slová-používajú sa v dôvernom styku osôb, kt. sú si navzájom blízke (starký, starká)
-hypokoristiká –laudatíva, používajú sa v dôvernom styku rodiny a príbuzných, blízkych osôb (ujo, tato)
-detské slová-maznavé sl., kt. sa používajú v rozhovore s deťmi(papa, hajať, bo)

-eufemizmy-zjemňujúce slová, ich úloha nie je zakrývať priame vyjadrenie niektorých myšlienok a emócií. Nazávajú sa aj melioratíva (opiť sa – rozveseliť sa) -

-pejoratíva-hanlivé slová, vyjadrujú záporný odmietavý vzťah hovoriaceho k pomenovanej skutočnosti. Najčastejšie práve sufixy vyjadrujú záporný citový vzťah k označenému predmetu (nosisko, izbisko). Hanlivé slová sú protipólom k eufemizmom. Slová tohto druhu sú dysfemizmami, ktorými sa zveličuje nejaká záporná vlastnosť. Hanlivými slovami často bývajú augmentatíva (babrák, psisko)

-vulgárne slová-majú záporné citové zafarbenie. Vyjadrujú odmietavé stanovisko hovoriaceho k pomenovanej skutočnosti (namiesto zomrieť-zdochnúť). Do tejto vrstvy patria i nadávky (smrad, lotor)

-ironicky zafarbené slová-takéto zafarbenie slov vzniká pri zámernom použití kladného pomenovania v opačnom význame. Ironické zafarbenie slova sa viaže spravidla na určitý kontext al. na určitú situáciu.(namiesto vety-Ty si hlupák - Ty si mudrák). Veľkú úlohu tu plní intonácia vety a mimojazyk. prvky, napr. gestika, mimika.

-žartovné slová-takéto zafarbenie slov sa dosahuje prenesením významu v určitej situácii (záchod – kancelária)

-posmešné slová-majú prenesený význam (slovo kikiríkať sa môže použiť na označenie zlého ľudského spevu)

K expresívnej vrstve patria aj deminutíva a augmentatíva:

-deminutíva-zdrobneniny, pri ktorých pomocou sufixov k danému slovu v pomenovacej funkcii vyjadruje doplňujúci význam zdrobnenina (triesočka, chvíľočka). Ak sa sufixom naznačí existencia predmetu menšieho, ako býva zvyčajná veľkosť predmetov toho druhu, ide o kvantitatívny deminutívny význam (mestečko, stolík), ak sa sufixom vyjadrí kvalitatívny deminutívny význam, ide o emocionálny význam, a to melioratívny (chlebíček, mamička).

Niektoré zdrobneniny sa v našom dnešnom jazykovom vedomí už necítia ako zdrobnené (lyžička, lístok).

-augmentatíva-narozdiel od deminutív nemajú nikdy čisto kvantitatívny ráz. Augmentatívum má ráz alebo kvantitatívno-kvalitatívny, alebo kvalitatívny. Kvantitatívno-kvalitatívny charakter augmentatív sa zakladá na hanlivom chápaní predmetu ako neprimerane väčšieho, ako bývajú predmety toho druhu (psisko-veľký protivný pes)