DIFERENCIÁCIA SLOV. ZÁSOBY Z HĽADISKA SOCIÁLNEHO A TERITORIÁLNEHO POUŽÍVANIA.

Z tohto hľadiska možno slov. zásobu nášho jazyka deliť na slová všeobecne používané a slová s ohraničeným používaním. Do všeobecne používanej lexiky patria slová, názvy predmetov a javov, bez ktorých by bol život človeka nemysliteľný. Sú to názvy prírodných javov (zem, voda), termíny základných pracovných postupov (variť, piecť), názvy nástrojov (kladivo, nôž), termíny označujúce výrobky a produkty (pšenica, slama), názvy zvierat (kôň, medveď), názvy vtákov (orol, slávik), názvy členov rodiny (matka, dcéra), názvy častí tela (hlava, noha). Vo vrstve s ohraničeným používaním sa vyčleňujú dialektizmy, argotické i slangové slová a špeciálna lexika.

Do špeciálnej slovnej zásoby sa zaraďujú profesionalizmy a termíny.

-Dialektizmy- sú to nárečové slová, ktoré sa v umeleckom štýle používajú zámerne s určitým cieľom. Sú to teda slová, ktoré patria do lexikálneho fondu miestnych nárečí, a ako také sa vyčleňujú len v súvislosti so skúmaním spisovného jazyka. Sú štyri základné druhy dialektizmov:

a) vlastné lexikálne dialektizmy jestvujú k nim synonymné slová spisovného jazyka (dovčúľ – spis. doteraz),

b) etnografické dialektizmy pomenúvajú také javy, ktoré sa vyskytujú len v určitých miestnych nárečiach, sú to javy a predmety známe len na istých územiach, preto nemajú absolútne synonymá v spisovnom jazyku. Ide o názvy častí odevov, príbytkov alebo nástrojov (guba – kabát z hrubého súkna, kutka – miesto na peci, kde padá popol),

c) sémantické dialektizmy- sú to nárečové slová, ktoré sú homonymné k slovám spisovného jazyka (oprava – spis. odstránenie chýb, ale nárečovo plot alebo ohrada),

d) lexikálno – fonetické dialektizmy- tieto sa od príslušných spisovných slov odlišujú len osobitnosťami hláskovej povahy (chujavica – spis. fujavica alebo chumelica),

napokon sú to ešte

e) lexikálno – slovotvorné dialektizmy- tieto slová sú neznáme v spisovnom jazyku a ich synonymami sú podoby odlišné od nich iba slovotvornou štruktúrou (kovaľ – spis. kováč, chlopka – chlopňa).

- Argotizmy – sú slová, ktoré používa ohraničené množstvo ľudí v spoločnosti. Môže to byť skupina z nižších sociálnych vrstiev (zlodeji – vtedy ide o argotizmy zlodejského jazyka) alebo skupina ľudí z určitého zamestnania (vandrovní remeselníci v cudzom svete).

Cieľom argotizmov je zakryť význam slov, a tak i vlastný obsah komunikácie pred príslušníkmi inej spoločenskej vrstvy. Sú to slová s výrazným emocionálno – expresívnym zafarbením.

- Slangové slová – nezatajujú prvotný význam slov, nie sú pre ostatných nezrozumiteľné. Sú typické pre určité skupiny ľudí (napr.: študenti, vojaci, baníci). Je v nich charakteristická hlavne deformácia slov (študenský slang – zemák = zemepis, deják = dejepis) dá sa tu hovoriť o slangových slovotvorných postupoch ako je: skracovanie slov, používanie osobitných prípon a kombinácia obidvoch (bezva, kamoška).

V slangoch je veľká citová zafarbenosť, expresívnosť, bývajú často aj zloženinami (lomidrevo), mávajú prenesený význam (dostať pätorku = letieť), často bývajú prevzaté z cudzích jazykov (fajn = dobrý z n.j.). Vznikajú kvôli úsiliu byť originálnym, aktualizovať ustálené jazyk. prostriedky. Využívajú sa aj v umeleckej literatúre (najmä v tej, ktorá je určená mládeži na charakterizovanie osôb a prostredia).

- Profesionalizmy – pomenúvajú predmety spojené s istým pracovným prostredím, oblasťou, profesiou.

Svojim významom sa vlastne zhodujú s odbornými termínmi, sú v istom zmysle synonymami k odborným termínom. Z hľadiska štylistic. platnosti sa blížia k hovorovým slovám, nepoužívajú sa v oficiálnom styku, ani v odborných dielach iba pri bežnom dorozumievaní na pracovisku. S hovorovými majú spoločné aj to, že často bývajú jednoslovné (pásak = pásový traktor). V bežnom dorozumievaní je tendencia používať namiesto viacslovných pomenovaní jednoslovné. V rámci profesionalizmov možno vyčleniť slová s úzkym sociálnym využitím a slová celonárodne rozšírené.

Profesionálne slová sa vyskytujú v publicistickom štýle, menej v odbornom jazyku, veľmi prenikajú do hovorových prejavov.

- Terminologické slová – (pozri vyššie)